Eversheds Sutherland

Splyňovanie odpadov. Cesta budúcnosti?

Zatiaľ čo Európska únia sa dogmaticky utápa vo svojej „pyramíde“ smernice o odpadoch – v tzv. hierarchii nakladania s odpadmi – v USA sa splyňovanie odpadov stáva progresívnou technológiou.

Splyňovanie odpadov. Cesta budúcnosti?

Splyňovanie odpadov – progresívna cesta získavania energie

Zaujímavú úvahu na túto tému z pera Bena Messengera priniesol časopis Waste Management World vo svojom októbrovom čísle z roku 2013. Napriek prudko rastúcim percentám recyklácie v USA, podľa Messengera stále obrovské množstvo odpadov končí na skládkach. Pritom tieto odpady obsahujú významné množstvo energie, ktorá by sa dala využiť.

Nedávny technologický rozvoj v spracovaní odpadov totiž priniesol nové možnosti a spôsoby, ako z odpadov dostať späť surovinu – palivo či energiu. Jednou z týchto technológií je tzv. splyňovanie odpadov.

Podľa autora len v Spojených štátoch je 147 spoločností, ktoré ponúkajú tieto technológie na využitie odpadov. Aktuálne asi 21 spoločností prevádzkuje funkčné zariadenia a asi 17 ďalších je vo fáze výstavby resp. prípravy na uvedenie do prevádzky.

Podľa nedávnej správy "Splyňovanie ne-recyklovateľných plastových odpadov z MSW v USA" od konzultačnej spoločnosti GBB už predstavuje nerecyklovateľný plastový odpad zaujímavú komoditu na trhu. Tento druh odpadu je definovaný ako zvyšok po vyseparovaní plastov na materiálovú recykláciu, resp. ako plastový podiel z MBU zariadení.

V súčasnosti je tento nevyužiteľný plastový odpad nasmerovaný do niektorých z klasických WtE zariadení, alebo na skládky odpadov.

Ako uvádza vo svojich štatistikách US EPA – plastový odpad predstavoval v roku 2010 cca 12 % podiel z celkového množstva komunálneho odpadu (MSW), čo činilo asi 31 miliónov ton ročne. Jeden zo záverov uvedenej správy spoločnosti GBB konštatuje, že do doby vybudovania dostatočnej infraštruktúry pre materiálové zhodnocovanie plastových odpadov ako aj dostatočného dopytu trhu po výsledných výrobkoch z tohto odpadu sa ako najvhodnejšie javí využitie týchto odpadov na výrobu energie, palív a surovín.

Jestvujúce technológie na pyrolýzu a splyňovanie tohto druhu odpadov sú považované správou za vhodný nástroj na využitie odpadov a odklonenie od skládkovania.

Splyňovanie a samosprávy

Ako sa ďalej uvádza v dotyčnej správe, práve splyňovanie odpadov môže predstavovať veľmi zaujímavú alternatívu nakladania s plastovými odpadmi pre mestské samosprávy. Zoči voči rastúcej produkcií komunálnych odpadov a zmenšujúcim sa kapacitám skládok, ako aj rastúcemu environmentálnemu povedomiu obyvateľstva, môže byť technológia splyňovania odpadov vhodnou alternatívou.

Je to jednak preto, že táto technológia nevyžaduje nákladné sofistikované a technologické zariadenia na získanie "čistého" výsledného produktu, ktorý by sa dal aj ekonomicky uplatniť na trhu. Získať plastový recyklát z bežného komunálneho odpadu, ktorý by mohol ekonomicky konkurovať aj primárnym surovinám, je totiž mimoriadne zložité.

Každé logistické a technologické zariadenie v tomto procese totiž zvyšuje celkové náklady na tonu výstupnej suroviny. V bežnom trhovom hospodárstve nepokrivenom dotáciami tak nemá šancu uspieť na trhu (EÚ má bohaté skúsenosti s takzvanou „lacnou“ a "obnoviteľnou" energiou, či už ide o biopalivá, alebo solárne elektrárne; často je toto rozhodovanie vedené ideológiou bez reálnych poznatkov ekonomických dopadov – pozn. aut.)

Ekonomika splyňovania

Ďalšou z predností splyňovania plastových nerecyklovateľných odpadov je práve ekonomická stránka. Finálne produkty z tohto procesu spracovania plastových odpadov totiž majú už dnes svoje komerčné a ekonomické uplatnenie. Vyrobená elektrická energia, etanol, či ďalšie chemické produkty sú bežne certifikovateľné, ich cena je daná trhovým dopytom a sú potenciálnym zdrojom príjmov pre takéto splyňovacie zariadenia.

Ako sa uvádza v citovanej správe na príklade z marca 2013, trhová cena etanolu bola medzi 3,15 až 3,60 $ za galón (=3,785 litra), čo v hrubom prepočte na aktuálne ceny je cca 0,62 € - 0,70 € za liter. Aj keď presné technologické údaje o výrobe si jednotlivé firmy úzkostlivo strážia, konzervatívne odhady hovoria, že z jednej tony komunálneho odpadu (MSW) je možné vyrobiť cca 70 galónov etanolu (cca 265 litrov).

Podľa autorov tak ekonomický prínos technológie výroby etanolu z plastových ne-recyklovateľných odpadov vychádza približne na 230 $ za tonu MSW (164 - 185 €/t). Podobný ekonomický prepočet konverzie odpadov pomocou splyňovania na tzv. synagas a následnú výrobu elektrickej energie prináša výnos 45 - 55 $/t komunálneho odpadu.

V tejto súvislosti je potrebné ešte doplniť niekoľko zaujímavých čísel z hľadiska nazerania EÚ na tzv. biopalivá a ich dogmatické pretláčanie do popredia. Publikované údaje naznačujú, že z jedného hektára cukrovej repy je možné získať asi 5 000 litrov etanolu, čo je oveľa viac ako pri výrobe bionafty (MERO), kde to predstavuje len asi 1 400 litrov/ha. Po prepočte na hmotnosť vstupnej suroviny je na výrobu jedného litra etanolu potrebné asi 10 kg cukrovej repy, 2,8 kg obilia a asi 3,77 kg komunálneho odpadu. A zatiaľ čo úrodu môžeme v našich klimatických podmienkach zbierať maximálne jedenkrát do roka, tak 3,62 kg komunálneho odpadu vyprodukuje priemerná štvorčlenná domácnosť na Slovensku za jediný deň.

Ako sa však konštatuje v závere správy, na ceste ku širokému komerčnému využívaniu týchto technológií je ešte veľa bariér a prekážok. Paradoxne sa proti týmto novým technológiám zamietavo stavia široká laická verejnosť, ako aj časť odborníkov.

A dodajme, že v EÚ najmä ortodoxní vyznávači európskych smerníc stále hlásajú, že recyklačné percentá sú viac, ako ekonomické súvislosti.

Ako ďalej, EÚ?

Preferovanie materiálového zhodnocovania pred energetickým využitím odpadov je synonymom dogmatického výkladu "Písma" (rozumej smernice 2008/98 EC) rôznymi environmentálnymi aktivistami aj u nás. Život však nefunguje podľa toho, čo odhlasujú poslanci Európskeho parlamentu, alebo pretlačí Komisia do svojich smerníc a recyklačných kvót.

Ľudstvo žilo tisícročia uprostred obrovských zásob fosílnych palív. Tie vznikali historicky v geologických dobách dávno pred vývojom ľudstva.

Čím to je, že niektoré národy a spoločenstvá napriek prebytku materiálov a primárnych surovín okolo seba nedokázali ekonomicky rásť a prosperovať? A naopak, inde po svete sa niektoré národy prudko rozvíjali a rástol nielen technologický a ekonomický pokrok, ale aj ruka v ruke vzdelanosť, sociálna a zdravotná vyspelosť spoločenstva? Zdá sa, že nosným hýbateľom tohto pokroku bol zásadný faktor: energia.

Čím viac a čím dostupnejšia a lacnejšia bola energia pre spoločnosť, tým rýchlejšie sa táto spoločnosť rozvíjala a rástla. Nakoniec krásnu ukážku tohto fenoménu priniesli Brown a Enquist so svojou metabolickou teóriou všetkého živého. Bez prísunu energie sa môžeme vrátiť na stromy, do Denisovských jaskýň alebo do našich Vlčích hôr.

Marek Hrabčák

Podľa WMW spracoval Marek Hrabčák.


Diskusia(3)