Zatiaľ čo Európska únia sa dogmaticky utápa vo svojej
„pyramíde“ smernice o odpadoch –
v tzv. hierarchii nakladania s odpadmi – v USA
sa splyňovanie odpadov stáva progresívnou technológiou.
Splyňovanie odpadov – progresívna cesta získavania energie
Zaujímavú úvahu na túto tému z pera Bena Messengera
priniesol
časopis Waste Management World vo svojom októbrovom čísle z roku
2013. Napriek prudko rastúcim percentám recyklácie v USA,
podľa Messengera stále obrovské množstvo odpadov končí na
skládkach. Pritom tieto odpady obsahujú významné množstvo
energie, ktorá by sa dala využiť.
Nedávny technologický rozvoj v
spracovaní odpadov totiž priniesol nové možnosti a spôsoby,
ako z odpadov dostať späť surovinu – palivo či energiu.
Jednou z týchto technológií je tzv. splyňovanie odpadov.
Podľa
autora len v Spojených štátoch je 147 spoločností, ktoré
ponúkajú tieto technológie na využitie odpadov. Aktuálne asi 21
spoločností prevádzkuje funkčné zariadenia a asi 17 ďalších
je vo fáze výstavby resp. prípravy na uvedenie do prevádzky.
Podľa nedávnej správy "Splyňovanie
ne-recyklovateľných plastových odpadov z MSW v USA"
od konzultačnej spoločnosti GBB už predstavuje nerecyklovateľný
plastový odpad zaujímavú komoditu na trhu. Tento druh odpadu je
definovaný ako zvyšok po vyseparovaní plastov na materiálovú
recykláciu, resp. ako plastový podiel z MBU zariadení.
V súčasnosti je tento nevyužiteľný plastový odpad
nasmerovaný do niektorých z klasických WtE zariadení, alebo na
skládky odpadov.
Ako uvádza vo svojich štatistikách US EPA – plastový odpad
predstavoval v roku 2010 cca 12 % podiel z celkového
množstva komunálneho odpadu (MSW), čo činilo asi 31 miliónov
ton ročne. Jeden zo záverov uvedenej správy spoločnosti GBB
konštatuje, že do doby vybudovania dostatočnej infraštruktúry
pre materiálové zhodnocovanie plastových odpadov ako aj
dostatočného dopytu trhu po výsledných výrobkoch z tohto odpadu
sa ako najvhodnejšie javí využitie týchto odpadov na výrobu
energie, palív a surovín.
Jestvujúce technológie na pyrolýzu a splyňovanie tohto druhu
odpadov sú považované správou za vhodný nástroj na využitie
odpadov a odklonenie od skládkovania.
Splyňovanie a samosprávy
Ako sa ďalej uvádza v dotyčnej správe, práve splyňovanie
odpadov môže predstavovať veľmi zaujímavú alternatívu
nakladania s plastovými odpadmi pre mestské samosprávy. Zoči voči
rastúcej produkcií komunálnych odpadov a zmenšujúcim sa
kapacitám skládok, ako aj rastúcemu environmentálnemu povedomiu
obyvateľstva, môže byť technológia splyňovania odpadov vhodnou
alternatívou.
Je to jednak preto, že táto technológia nevyžaduje nákladné
sofistikované a technologické zariadenia na získanie "čistého"
výsledného produktu, ktorý by sa dal aj ekonomicky uplatniť na
trhu. Získať plastový recyklát z bežného komunálneho
odpadu, ktorý by mohol ekonomicky konkurovať aj primárnym
surovinám, je totiž mimoriadne zložité.
Každé logistické a technologické zariadenie v tomto procese
totiž zvyšuje celkové náklady na tonu výstupnej suroviny. V
bežnom trhovom hospodárstve nepokrivenom dotáciami tak nemá šancu
uspieť na trhu (EÚ má bohaté skúsenosti s takzvanou
„lacnou“ a "obnoviteľnou" energiou, či už ide
o biopalivá, alebo solárne elektrárne; často je toto
rozhodovanie vedené ideológiou bez reálnych poznatkov ekonomických
dopadov – pozn. aut.)
Ekonomika splyňovania
Ďalšou z predností splyňovania plastových
nerecyklovateľných odpadov je práve ekonomická stránka. Finálne
produkty z tohto procesu spracovania plastových odpadov totiž majú
už dnes svoje komerčné a ekonomické uplatnenie. Vyrobená
elektrická energia, etanol, či ďalšie chemické produkty sú
bežne certifikovateľné, ich cena je daná trhovým dopytom a sú
potenciálnym zdrojom príjmov pre takéto splyňovacie zariadenia.
Ako sa uvádza v citovanej správe na príklade z marca
2013, trhová cena etanolu bola medzi 3,15 až 3,60 $ za galón
(=3,785 litra), čo v hrubom prepočte na aktuálne ceny je cca
0,62 € - 0,70 € za liter. Aj keď presné
technologické údaje o výrobe si jednotlivé firmy úzkostlivo
strážia, konzervatívne odhady hovoria, že z jednej tony
komunálneho odpadu (MSW) je možné vyrobiť cca 70 galónov
etanolu (cca 265 litrov).
Podľa autorov tak ekonomický prínos technológie výroby
etanolu z plastových ne-recyklovateľných odpadov vychádza
približne na 230 $ za tonu MSW (164 - 185 €/t).
Podobný ekonomický prepočet konverzie odpadov pomocou splyňovania
na tzv. synagas a následnú výrobu elektrickej energie
prináša výnos 45 - 55 $/t komunálneho
odpadu.
V tejto súvislosti je potrebné ešte doplniť niekoľko
zaujímavých čísel z hľadiska nazerania EÚ
na tzv. biopalivá a ich dogmatické pretláčanie do
popredia. Publikované údaje naznačujú, že z jedného
hektára cukrovej repy je možné získať asi 5 000 litrov
etanolu, čo je oveľa viac ako pri výrobe bionafty (MERO), kde to
predstavuje len asi 1 400 litrov/ha. Po prepočte na
hmotnosť vstupnej suroviny je na výrobu jedného litra etanolu
potrebné asi 10 kg cukrovej repy, 2,8 kg obilia a asi
3,77 kg komunálneho odpadu. A zatiaľ čo úrodu môžeme
v našich klimatických podmienkach zbierať maximálne
jedenkrát do roka, tak 3,62 kg komunálneho odpadu vyprodukuje
priemerná štvorčlenná domácnosť na Slovensku za jediný deň.
Ako sa však konštatuje v závere správy, na ceste ku
širokému komerčnému využívaniu týchto technológií je ešte
veľa bariér a prekážok. Paradoxne sa proti týmto novým
technológiám zamietavo stavia široká laická verejnosť, ako aj
časť odborníkov.
A dodajme, že v EÚ najmä ortodoxní vyznávači európskych
smerníc stále hlásajú, že recyklačné percentá sú viac, ako
ekonomické súvislosti.
|
Ako ďalej, EÚ?
Preferovanie materiálového zhodnocovania pred energetickým
využitím odpadov je synonymom dogmatického výkladu "Písma"
(rozumej smernice 2008/98 EC) rôznymi environmentálnymi
aktivistami aj u nás. Život však nefunguje podľa toho, čo
odhlasujú poslanci Európskeho parlamentu, alebo pretlačí
Komisia do svojich smerníc a recyklačných kvót.
Ľudstvo žilo tisícročia uprostred obrovských zásob
fosílnych palív. Tie vznikali historicky v geologických
dobách dávno pred vývojom ľudstva.
Čím to je, že niektoré národy a spoločenstvá napriek
prebytku materiálov a primárnych surovín okolo seba nedokázali
ekonomicky rásť a prosperovať? A naopak, inde po svete sa
niektoré národy prudko rozvíjali a rástol nielen
technologický a ekonomický pokrok, ale aj ruka v ruke
vzdelanosť, sociálna a zdravotná vyspelosť spoločenstva? Zdá
sa, že nosným hýbateľom tohto pokroku bol zásadný faktor:
energia.
Čím viac a čím dostupnejšia a lacnejšia bola
energia pre spoločnosť, tým rýchlejšie sa táto spoločnosť
rozvíjala a rástla. Nakoniec krásnu ukážku tohto
fenoménu priniesli Brown a Enquist so svojou metabolickou teóriou
všetkého živého. Bez prísunu energie sa môžeme vrátiť na
stromy, do Denisovských jaskýň alebo do našich Vlčích hôr.
Marek Hrabčák
|
Podľa WMW spracoval Marek Hrabčák.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.