V odpadoch sa skrýva množstvo využiteľnej
energie, avšak spaľovanie odpadov podlieha prísnym predpisom
a navyše je pre verejnosť nepopulárne. Taliansko, ktoré
dokázalo stanoviť kvalitatívne kritériá na výrobu palív
z odpadov, nám môže v tomto smere ukázať novú cestu.
Talianska cesta
Oznámením číslo 2012/480/l notifikovalo Taliansko
Európskej komisii návrh svojho vnútroštátneho nariadenia, ktoré
bližšie upravuje výrobu palív z odpadov. V súlade s
s navrhovaným nariadením prestáva byť palivo z odpadu
odpadom v zmysle príslušných právnych predpisov a môže
tak byť využité ako konvenčné palivo.
Po dlhotrvajúcich diskusiách Európska komisia
schválila taliansky návrh. Oficiálne bolo nariadenie v Taliansku
publikované v Úradnom vestníku dňa 12. marca 2013 ako
nariadenie č. 22, o kvalite odpadov určených na výrobu
pevných palív z odpadov.
Klady a zápory palív z odpadov
Už dnes sa odpad a palivá z neho
vyrobené, ako napríklad tzv. „SRF“
(pevné palivá z odpadov), používajú ako zdroj energie
v priemyselných zariadeniach. Predovšetkým cementárne,
elektrárne a teplárne, papierne a ďalšie zhodnocujú
odpady a vo veľkom množstve tak nahradzujú konvenčné
palivá. Uvedené nakladanie s s odpadmi je obvykle
považované za zhodnotenie odpadov (spôsob zhodnotenia odpadov R1)
v zmysle zákona o odpadoch, čo napĺňa účel a zmysel
odpadovej hierarchie.
Tepelné zhodnocovanie odpadov (R1) je však
podrobené prísnemu právnemu režimu a taktiež ho spoločnosť
vníma skôr negatívne. Aj keď limitné hodnoty emisií pre
spaľovanie odpadov sú v celej EÚ nastavené na nižšiu
úroveň než emisné limity platné v SR na využitie hnedého
uhlia, verejnosť sa obvykle postaví na odpor tam, kde chce
prevádzkovateľ zariadenia nahradiť doposiaľ používané uhlie
palivom z odpadu.
Ak prestane byť palivo z odpadov
považované za odpad a ak bude kvalifikované ako výrobok, má
to pre prevádzkovateľa zariadenia niekoľko výhod:
zariadenie využívajúce palivo z odpadov
nebude považované za spaľovňu alebo zariadenie na
spoluspaľovanie a nebude tak u verejnosti vyvolávať
negatívne reakcie v takej miere, ako je tomu teraz,
schvaľovacie procesy, najmä EIA
a konanie podľa zákona o IPKZ budú jednoduchšie,
práva na odvolanie a práva na
informácie dotknutých osôb z okolia, ale aj ekologických
mimovládnych organizácii, budú obmedzené,
v mnohých prípadoch platia nižšie
emisné limity na využitie odpadov, než platia teraz pre palivá
alebo spomínané palivové produkty,
odpadnú kontrolné a evidenčné
povinnosti platné pre zhodnocovanie odpadov,
skladovanie a preprava palív
z odpadu v SR a cez hranice nepodliehajú žiadnym
zvláštnym právnym predpisom ako najmä nariadeniu EÚ č. 1013/
2006 o preprave odpadov.
Všetky tieto body, ktoré sú pre prevádzkovateľa
zariadenia prínosom, sú v očiach verejnosti a ekologických
mimovládnych organizácií väčšinou vnímané ako nevýhody, hoci
skutočný stav životného prostredia sa zmení len málo. Je to tak
najmä preto, že rekvalifikovaním z odpadu na výrobok zaniknú
práva na účasť, kontrolu a na informácie. Taktiež pre
príslušné orgány verejnej správy sa zníži možnosť dozoru
a monitorovania toku odpadov.
Obavy zo zneužitia sú však úplne neopodstatnené,
pretože väčšina štátov má veľmi prísne pravidlá pre tento
druh palív.
Regulačný rámec pre palivá z odpadu
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.