Prečo sa na Slovensku nespaľuje odpad

Európska legislatíva tlačí Slovenskú republiku do postupného znižovania množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov. Je naivné si myslieť, že je to možné výlučne zvýšením podielu recyklácie.

Bez energetického zhodnotenia alebo spaľovania odpadu to jednoducho nie je možné. Prečo na Slovensku je energetické zhodnocovanie odpadov zaznávané? Prečo sa v minulosti nestavali ani v súčasnosti nestavajú spaľovne odpadov? Prečo sa nevyužívajú zariadenia na spoluspaľovanie odpadov vo väčšej miere, ako sú štyri cementárne a jedna vápenka? To sú otázky, ktoré by mali trápiť odbornú verejnosť.

V minulom roku Slovenská agentúra životného prostredia vypracovala materiál s názvom Koncepcia energetického zhodnocovania odpadov v SR. Tento materiál uvádza, že na Slovensku je potenciál na energetické zhodnocovanie odpadov vo výške 1,4 mil. ton odpadov, resp. medzi 14 až 17 mld. MJ/rok. To už je potenciál hodný povšimnutia.

Uvedená koncepcia sa v ďalšom zamerala na geografické vzťahy. Najväčší potenciál na energetické zhodnocovanie odpadov je okrem Bratislavy a Košíc v okresoch Dunajská Streda, Trnava, Nové Zámky, Komárno, Prievidza, Žilina a Prešov. To sú aj možné lokalizácie na vhodné zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov.

Na Slovensku boli v minulosti snahy o postavenie moderných spaľovní odpadov, ktoré majú minimálny vplyv na životné prostredie okolia spaľovne a dokážu vo vysokej miere využiť vzniknutú energiu. Investori však zvyčajne narazili na neprekonateľný odpor verejnosti.

V plnej miere sa prejavil tzv. NIMBY efekt (z anglického „not-in-my-back-yard“, voľne preložené „nie v mojom dvore“). Spaľovne chceme, ale nie v našej blízkosti. Obyvatelia neboli ochotní dokonca akceptovať ani tie spaľovne, ktoré mali nahradiť staré spaľovne dávno nespĺňajúce súčasné náročné kritériá (napr. Smolenice, Považská Bystrica), o nových spaľovniach ani nehovoriac (Nitra, Prešov).

Obyvatelia neakceptujú v princípe žiadne zariadenia, pri ktorých dochádza k tepelnému rozkladu odpadov (pyrolýza, chemická depolymerizácia, splyňovanie), pretože sa obávajú o stav ovzdušia v okolí tohto zariadenia. Tento postoj verejnosti je obrovskou prekážkou nielen vo výstavbe alebo modernizácii zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, ale aj v plnení cieľov, ktoré Slovenskej republike ukladá Európska únia. Bez spaľovacích zariadení neznížime množstvá biologicky rozložiteľných odpadov ukladaných na skládky odpadov na 35 % oproti roku 1994 (požiadavka smernice 1999/31/ES o skládkach odpadov).

Druhým, aj keď sekundárnym problémom, je financovanie výstavby zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov. Odhadom stojí výstavba novej spaľovne odpadov (komunálnych alebo podobných odpadov, ktoré nie sú nebezpečné) s kapacitou okolo 100 000 ton ročne asi 140 mil. eur. To nie je málo a vhodné by bolo využiť európske fondy.

Bohužiaľ, Európska komisia sa vyjadrila, že výstavbu spaľovne odpadov nebude z týchto zdrojov financovať, iba v opodstatnených prípadoch (príspevok RNDr. A. Hlavatej na konferencii e+ 2013 „Efektívne zhodnocovanie komunálnych odpadov“ v Bojniciach). Je preto potrebné nájsť národné zdroje alebo privátne zdroje.

Pri privátnych zdrojoch je veľkým rizikom vopred ťažko odhadnuteľný postoj verejnosti počas procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Opäť sa dostávame späť k prvému problému, ktorý sa z tohto pohľadu javí ako zásadný. Použitie verejných štátnych zdrojov by bolo riešením, ale v dnešnej situácii so štátnym rozpočtom sme opäť v oblasti nereálnych predstáv.

Aké je teda východisko z tejto situácie? Čiastkovým riešením sú alternatívne spôsoby nakladania s odpadmi ako výroba palív (TAP, kvapalné palivá) alebo výroba bioplynu, či priemyselného alebo pyrolýzneho plynu.

V tomto prípade sa nehovorí o spaľovaní odpadov, ale pri použití TAP o spoluspaľovaní odpadov. V prípade výroby kvapalných, tuhých alebo plynných palív treba stanoviť stav konca odpadu pre tieto palivá, aby mohli byť využívané v akýchkoľvek spaľovacích zariadeniach; v opačnom prípade je potrebné spaľovacie zariadenie (elektráreň, tepláreň a pod.) zaradiť medzi zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, na ktoré sa vzťahujú prísne emisné limity a požiadavky na prevádzku automatického monitorovacieho systému, čo zásadne vplýva na ekonomiku prevádzky.

Pre alternatívne nakladanie s odpadmi je na Slovensku určitý potenciál, ale predovšetkým na použitie TAP vyrobených z komunálnych odpadov je veľkým rizikom jednostranné použitie TAP v cementárňach, ktorých výroba je kolísavá jednak v priebehu roka a jednak veľmi závisí od stavu rozvoja ekonomiky (v časoch krízy je vždy stavebníctvo prvé a najviac postihnuté).

Riešením by bolo použitie TAP v teplárňach alebo elektrárňach, avšak cena takto vyrobenej energie bez štátnych dotácií by bola vyššia ako cena energie vyrobená v jadrovej elektrárni. Z tohto pohľadu sa javí potreba vypracovať štátnu politiku v oblasti energetického zhodnocovania odpadov ako spoločný materiál Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva hospodárstva SR.

Bez koordinácie postupov oboch rezortov na Slovensku nebude energetický potenciál odpadov ani v budúcnosti využívaný a ciele v oblasti životného prostredia nebude vedieť Slovensko splniť.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.