Juraj Jakeš: Triedenému zberu hrozí recesia

Spoločnosť Marius Pedersen, a.s. sa stala v roku 2013 členom Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve. Na tohtoročnom valnom zhromaždení APOH-u, ktoré sa uskutočnilo 23.apríla 2014 v Bratislave, bol zvolený za viceprezidenta asociácie Juraj Jakeš, obchodný riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen.

Vaša spoločnosť sa nedávno stala členom APOH-u. Predtým ste boli viac známi pôsobením v Združení organizácií verejných prác. Znamená to, že máte záujem intenzívnejšie vplývať na environmentálnu politiku na Slovensku?

Marius Pedersen je dlhoročným členom Združenia organizácií verejných prác. Pociťovali sme však potrebu aktívnejšie sa zapájať do procesov vplývajúcich najmä na tvorbu legislatívy v odpadovom hospodárstve a prispieť aj svojimi názormi a odporúčaniami k diskusii aj v asociácii, preto sme pred dvomi rokmi vstúpili aj do APOH-u.

Na jarnom zasadnutí APOH ste boli zvolený do funkcie viceprezidenta asociácie. Aké sú hlavné Vaše priority v APOH v najbližšom období?

Chcem poďakovať ostatným členom za dôveru, ktorú mi svojou voľbou vyjadrili a verím, že budem môcť ako nový člen vedenia asociácie prispieť svojou čiastkou a prácou k napĺňaniu poslania, základného zamerania a predmetu činnosti asociácie. Čo sa týka najbližších cieľov, všetci bezpochyby chceme, aby sa asociácia stala pre zákonodarcov plnohodnotnejším partnerom na diskusiu o základných smerovaniach odpadového hospodárstva na Slovensku.

Na čo sa ako viceprezident APOH-u momentálne sústreďujete?

V súčasnosti je aktuálnou témou novela zákona o odpadoch. Snažím sa v rámci Asociácie prispieť k definovaniu minimálneho rámca (štandardu) triedeného zberu odpadov (papier, plasty, sklo) z miest a obcí po schválení nového zákona a rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Návrh zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní takýto štandard neobsahuje, čo považujeme za určité riziko pre samotný ďalší rozvoj triedeného zberu odpadov v mestách a obciach.

Prečo je potrebný takýto minimálny štandard?

Obávame sa rizika, že v snahe zlacnenia samotného zberu by mohli novo autorizované organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) po absolvovaní auditov v mestách a obciach začať znižovať počty nádob a frekvencie zberu.

To by zrejme ohrozilo existujúcu infraštruktúru.

Nielen to. Systém triedeného zberu bol dlhodobo vytváraný za nemalé finančné prostriedky aj z dotácií Európskej únie. Tie by takto nastavená legislatíva zásadne oklieštila, vo finančne náročných regiónoch by mohla zber aj úplne potlačiť. Radi by sme takýto minimálny štandard videli definovaný priamo v novom zákone o odpadoch. Určenie takéhoto štandardu však nie je jednoduchá záležitosť, keďže ho treba namodelovať na rôzne podmienky - bytová výstavba (individuálna vs. komplexná), menšie obce, väčšie mestá, systém zberu z rôznych druhov a veľkostí nádob a podobne.

Motivácia organizácií zodpovednosti výrobcu bude najmä ekonomická, preto možno očakávať ich snahu zbierať triedený odpad najmä zo zberných dvorov.

Zberné dvory a výkupne sú najlacnejším systémom, pretože do nich dovezú odpad na prevádzku samotní občania miest a obcí. Zberovej spoločnosti tým odpadajú náklady s dopravou. Avšak prípadná snaha OZV znižovať triedený zber cez nádoby resp. „od domu k domu“ a posilňovať výkupne by viedla k zníženiu komfortu občanov miest a obcí. Zberové spoločnosti by v prípade znižovania počtu nádob museli odpisovať nemalé náklady na už vytvorený systém zberu. V konečnom dôsledku môže dôjsť k takému zníženiu vyzbieraného množstva odpadov, ktoré ohrozí stanovené ciele EÚ v rozvoji materiálovej recyklácie.

Existencia výkupní teda ohrozuje samotný triedený zber?

V prípade vzniku minimálneho štandardu triedeného zberu nie. Systémy by mali byť komplementárne, nie konkurenčné, aj keď v samotnej podstate si konkurovať môžu a asi aj budú najmä u tých komodít, ktoré majú svoju hodnotu na trhu.

Ak by sme však nechali tieto systémy si navzájom voľne konkurovať, systém zberu komodít z kontajnerov by z hľadiska nákladovosti nemal šancu, nakoľko jeho celkové náklady sú pochopiteľne podstatne vyššie. Prináša však aj väčšiu kvalitu pre občanov. Postupne by pravdepodobne došlo k jeho utlmovaniu.

Čo vám v návrhu nového zákona o odpadoch spôsobuje najväčšie starosti?

V zmysle návrhu zákona o odpadoch v §16 ods. 3 „Zber odpadu a výkup odpadu“, ten, kto vykonáva zber odpadu alebo jeho výkup, musí mať uzatvorenú zmluvu s príslušnou OZV. Niektoré spoločnosti zbierajú napríklad novinový papier systémom výmeny za hotové výrobky, mnohokrát bez podpisu zmluvy s obcou. Tým dochádza k znižovaniu množstva papiera v nádobách na papier. Papier je hodnotná druhotná surovina a môže dochádzať napríklad k snahe o jej vývoz do papierní v zahraničí bez podpisu zmluvy s OZV. Teda k typicky slovenskej snahe o obchádzanie v budúcnosti platnej legislatívy.

To môže spôsobiť problémy s evidenciou odpadov, ktorej dôsledkom budú nižšie štatistické ukazovatele triedeného zberu a následné neplnenie cieľov zberu a recyklácie. Tomuto by bolo vhodné zabrániť prijatím určitých zmien v návrhu zákona o odpadoch.

Ako by to vyriešil vami navrhovaný minimálny štandard triedeného zberu?

Ten by v podstate určil hranicu medzi jednotlivými systémami a tým zabezpečil ich vzájomné dopĺňanie. Navrhujeme, aby obec mala povinnosť uzavrieť zmluvu s tým, kto vykonáva zber odpadov alebo výkup, ak o to požiada a splní príslušné legislatívne podmienky.

Navrhujeme do budúcnosti posilniť reálne kontroly zo strany kompetentných orgánov najmä v oblasti triedeného zberu, jeho rozsahu a kvality. Veľa ďalších racionálnych pripomienok - nielen od APOH-u - je obsiahnutých vo vznesených pripomienkach v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona. Verím, že MŽP SR si ich osvojí. Rozprúdenie širšej odbornej diskusie aj na túto tému môže pomôcť k optimálnemu nastaveniu legislatívneho rámca v tejto oblasti.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.