Ekológia alebo ekonomika?

Čo viac prispelo k ochrane životného prostredia?

Podľa celkového trendu rastu priemerného HDP na obyvateľa by na konci tohto storočia priemerný človek na tejto planéte mal mať príjem aspoň dvakrát taký vysoký, aký má dnes typický Američan.

Ak by k tomu skutočne došlo, tak ekonómovia by pravdepodobne tvrdili, že je to výborná vec, zatiaľ čo ekológovia by im pravdepodobne oponovali. Pretože takýto rast by podľa nich znamenal aj oveľa väčšie využívanie množstva prírodných zdrojov. V tom spočíva základný rozpor medzi týmito dvoma disciplínami, ktorý však treba preklenúť.

Dobrá správa nie je správa?

Ekologické hnutia svoje posolstvo vždy stavajú na pesimizme. Populačný rast sa zdá byť neudržateľný, ropa už dochádza, pesticídy spôsobujú epidémiu rakoviny, púšte sa neustále rozširujú, dažďové pralesy sa, naopak, scvrkávajú, kyslé dažde zabíjajú stromy, počet spermií klesá a vymieranie druhov prudko napreduje.

Pre environmentálne hnutia každá dobrá správa nie je správa. Mnohí ekológovia sú v rozpakoch, keď majú dokonca priznať, že niektoré trendy sa uberajú správnym smerom.

Prečo? Ich základným predpokladom je, že to, čo poháňa zmenu, je pesimizmus. Avšak všetci veľkí inovátori počnúc od Archimeda až po Steva Jobsa žili vo svojej dobe obyčajne v najbohatších častiach vtedajšieho sveta. Boli poháňaní ambíciou a svet menili z optimistických dôvodov, nie zo zúfalstva!

Zdá sa, akoby pesimizmus bol základnou podmienkou, aby sa človek mohol stať ekológom. To môže byť veľmi kontraproduktívne, pretože toto je čin zo zúfalstva. Ľudia nereagujú správne a racionálne, keď sú v strese a do hlavy sa im neustále vtĺka myšlienka, že katastrofa je nevyhnutná.

Preto si myslím, že environmentálne hnutia by to mali radšej skúsiť s optimizmom. Existuje úžasná šanca, že súčasné storočie bude zlatým vekom pre prírodu. Samozrejme, nie všetko pôjde len dobre, ale je veľmi reálne, že na konci 21. storočia budeme mať viac lesov, viac voľne žijúcich živočíchov a čistejšie ovzdušie ako na jeho začiatku.

Život sa pozerá nahor

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia som vyrastal v severnom Anglicku a bol som presvedčený, že príroda je na ústupe. Vydry zmizli, losos sa stratil z rieky Tyne kvôli znečisteniu a jastraby a sokoly zasa zmizli kvôli DDT. Ochrana prírody znamenala ochranu toho, čo ešte zostalo.

Nikdy mi nenapadlo, že by to mohlo znamenať aj robiť veci lepšie. Dnes sú vydry späť a  darí sa im dobre, lososy sú tiež späť a počet morských vtákov na neďalekých ostrovoch Farne sa zdvojnásobil. Počet tuleňov sa dokonca strojnásobil, orly sa opäť začínajú množiť a žeriavy sa vracajú na svoje hniezdiská.

Dnes teda vidíme, že príroda sa z roka na rok zlepšuje. To platí aj pre Špicbergy, arktický ostrov, ktorý som navštívil štyrikrát v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia: odvtedy dramaticky vzrástol počet severských divých husí, tuleňov, bielych veľrýb, mrožov aj ľadových medveďov. Dnes má Británia trikrát toľko lesov, ako mala pred 100 rokmi.

Mohlo by sa toto zopakovať aj vo zvyšnej časti sveta? Nevidím dôvod, prečo nie. V skutočnosti je to takmer nevyhnutné. K „lesnému zvratu“, pri ktorom krajina prestáva strácať lesy a začína ich opäť získavať, dochádza na celom svete: zalesnené plochy a celková zalesnenosť územia sa rozširuje v Bangladéši, Číne, na Kostarike, Kube, v Dánsku, Dominikánskej republike, v El Salvadore, vo Francúzsku, v Gambii, Maďarsku, Írsku, Maroku, na Novom Zélande, v Portugalsku, v Puerto Ricu, vo Rwande, v Škótsku,  Južnej Kórei, vo Švajčiarsku, v Spojených štátoch a aj vo Vietname.

Nie je príliš neskoro ani na ochranu vzácnej divokej zveri. Špecialista v oblasti zmeny klímy Willis Eschenbach poukázal na to, že podľa oficiálnych záznamov vedených Výborom pre nedávno vyhynuté organizmy v Austrálii za posledných niekoľko sto rokov vyhynuli tri kontinentálne cicavce a šesť kontinentálnych druhov vtákov, čo je podstatne menej, než predpovedali teórie o strate habitatu. (Ostrovy však predstavujú iný problém. Tam došlo k vyhynutiu stoviek druhov hlavne kvôli invazívnym druhom, nie z dôvodu straty prirodzeného životného prostredia!)

Viac za menej

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.