Potraviny ako odpad?

Definícia problému

Otázka produkcie potravinového odpadu trápi Európsku komisiu už dlhé roky. Len vo Veľkej Británii sa ročne vyprodukuje 15 miliónov ton potravinového odpadu, čo predstavuje finančnú stratu asi 5 miliárd libier. V celosvetovom prepočte je uhlíková stopa z potravinových odpadov dvakrát vyššia, ako celkové emisie z cestnej dopravy v Spojených štátoch.

V Európe zmietanej hospodárskou krízou je prebytok potravín a masový vznik tzv. food waste paradoxným „problémom“ . Napriek vyše desaťročnej odbornej diskusií a rôznych akčných plánoch či programoch, existuje výrazný rozdiel medzi opatreniami, ktoré by mali byť prijaté a medzi tým, čo sa skutočne robí.

Je zrejme, že sa nedá vyhnúť určitej miere produkcií týchto odpadov. Chýba však seriózna analýza, v ktorom segmente tohto reťazca od výrobcu až po spotrebiteľa je táto produkcia rozhodujúca. Môže to byť spôsobené snahou výrobcov radšej vyrobiť a dodať obchodníkom viac, ako je očakávaná spotreba („len aby si predajca neobjednal u konkurencie“), či snahou predajcov vnútiť kupujúcim „úsporné veľké balenia“ (2+1 a podobne), alebo iracionálnou nákupnou horúčkou u spotrebiteľov, keď „je tovar v akcií“, či predávaný za polovičnú cenu. Okrem rozhodujúceho významu správania sa spotrebiteľov tu majú ale určitú rolu aj rôzne protichodné vládne iniciatívy a legislatívne opatrenia.

Primárna výroba

Ak si zoberieme známu hierarchiu nakladania s odpadmi, na prvom mieste sa neustále zdôrazňuje prevencia – predchádzanie vzniku odpadov. Mnohí aktivisti teda argumentujú tým, že na prvom mieste by sa mala regulovať a obmedziť produkcia potravinových odpadov už priamo vo výrobe.

Ak by sme totiž dokázali preventívne znížiť produkciu potravinových odpadov už priamo vo výrobe, všetky cenné suroviny by ostali zachované a nevznikli by ani ďalšie nákladne kroky na likvidáciu odpadov.

V rámci riadenia technologických procesov je teda potrebné urobiť také opatrenia, aby sa minimalizovala produkcia odpadov, či už z hľadiska ľudskej chyby, alebo procesnej závady.

Samozrejme, že nikdy nemôžeme úplne vylúčiť tieto procesy a vzhľadom na kvalitu vstupnej suroviny ani nemôžeme zabrániť vzniku tzv. vedľajších produktov resp. vzniku výrobkov, ktoré nemôžu byť uvedené na trh pre ľudskú spotrebu. Avšak poznanie a riadenie tohto procesu pomáha manažmentu lepšie riadiť jeho chod a minimalizovať tak produkciu nežiaducich odpadov, čo v konečnom dôsledku zlepšuje aj ekonomické výsledky a upevňuje konkurencieschopnosť podniku na trhu.

A toto je kľúčová úloha každého podniku, oveľa významnejšia ako nejaká altruistická „prevencia odpadov“.

Obchodníci a predaj potravín

Ďalším dôležitým hráčom v reťazci produkcie potravinového odpadu sú potom dopravcovia a obchodníci. Istá časť potravinového odpadu vzniká aj pri jeho preprave (poškodením obalov), skladovaní (nevhodnom) a samozrejme aj pri predaji (tovar po záruke).

Rovnako ako primárni výrobcovia, aj logistické firmy a maloobchodníci musia pristupovať k systému nakladania s potravinami rovnako zodpovedne a „uctievať“ svoju pyramídu. Z tovaru, ktorí v rámci svojich obchodných vzťahov menia na zisk sa im veľmi rýchlo môže stať odpad, ktorý predstavuje len finančnú stratu.

Spotrebiteľ

Na základe doterajších poznatkov sa zdá, že výrazným a veľmi dôležitým článkom v reťazci príčin nadmernej produkcie potravinových odpadov má konečný spotrebiteľ podstatnú (ak nie rozhodujúcu) úlohu. Či už je to v maloobchodnej spotrebe, alebo v rámci rôznych reštauračných služieb.

Spotrebiteľské návyky a preferencie sú určujúcim kritériom každého jednotlivca, či rodiny. Preto aj v prípade, že sa nadbytku potravín nedá zabrániť, či preto, že potraviny sú už nevhodné pre ďalšiu konzumáciu je dobré uvažovať o recyklácií potravín.

Riešenia

Existuje množstvo spôsobov, ako využiť zostatkovú hodnotu zvyškových potravín, aby sa nestali odpadom. Napríklad pekárenské výrobky bohaté na škrob ako sú sušienky, chlieb, pečivo, cukrovinky, cereálie a podobne je možné jednoducho spracovať na hodnotné krmivo pre hospodárske zvieratá. A nemusí sa to robiť len v makro merítku.

Využitie zvyškov potravín na skrmovanie hydiny bolo samozrejmosťou každej vidieckej usadlosti ešte donedávna aj na Slovensku. Paradoxne, dnes nájdete na slovenskom dvore skôr bazén alebo krb na grilovanie, ako kurník pre sliepky či funkčne kompostovisko.

O to úsmevnejšie (pre slovenského čitateľa) pôsobí dávnejšia správa z istého belgického mesta, kde v rámci predchádzania vzniku potravinových odpadov rozdávala radnica miestnym občanom z rodinnej zástavby dva páry sliepok...

Kompostovanie a tiež využívanie energie z potravinových odpadov anaeróbnou digesciou je tiež jedno z lepších riešení, ako tieto odpady len jalovo zneškodňovať dokonca aj bez využitia skládkového plynu. Prečo to teda nefunguje v praxi, keď existuje toľko iných možnosti využitia potravinových odpadov, aby neskončili v koši

Realita praxe

Na druhej strane musíme vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že individuálna spotreba potravín je osobnou záležitosťou každého jednotlivca a žiadny všeobecný predpis nemôže určovať jej presne množstvo či zloženie.

Aj napriek tomu, že istá časť medicínskych odborníkov považuje potravinársky priemysel za väčšieho nepriateľa nášho zdravotného stavu, ako cigaretovú loby. V Amerike totiž je dvakrát viac ľudí trpiacich obezitou, ako aktívnych fajčiarov. Paradoxne tak myšlienka „potravinovej pyramídy“ podľa D. Simpsona nepadá na úrodnú pôdu.

Podľa nej by sme sa mali snažiť maximalizovať využitie potravín znížením svojej spotreby, ak sa nám predsa zvýšia, tak prednostne ich využiť ako potraviny pre ľudí v núdzi.

Ďalší spôsob využitia by bol potom na skrmovanie hospodárskych zvierat a ako predposledná možnosť výroba kompostu alebo energie z obnoviteľných zdrojov. Úplne posledná možnosť by malo byť zneškodnenie spaľovaním či skládkovaním bez využitia energie. Bohužiaľ, vládne dotácie a rôzne stimuly často deformujú túto prirodzenú hierarchiu.

Takéto finančné stimuly často spôsobujú to, že energetické zhodnotenie potravinových odpadov (napr. formou bioplynu) je pre producenta ekonomicky zaujímavejšie ako predchádzanie vzniku odpadov t.j. využitie zvyškov potravín, ktoré sú stále vhodné na ľudskú spotrebu do potravinových bánk či potravín po záruke na kŕmne účely.

Kto a čo môže zlepšiť?

Ako to už v živote obyčajne býva, bude to zrejme opäť priemysel resp. veľkoobchod, kto symbolicky zdvihne zástavu nových inovácií a riešení tohto problému a urýchli ďalší pokrok. Mnohí aktivisti síce argumentujú, že to bude len spravodlivé, ak to budú riešiť všetky tie supermarkety, ktorú sú aj tak najväčším producentom tohto špecifického odpadu.

A majú teda morálnu povinnosť významne sa podieľať na znižovaní potravinového odpadu a jeho recyklácií v EU28. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že supermarkety objednávajú u výrobcov či dovozcov len tovar, ktorí zákazníci u nich požadujú a nakupujú.

Obchodník, ktorý má poloprázdne regále už zajtra nemusí otvoriť vôbec. Je to predovšetkým o individuálnom prístupe každého jednotlivca a teda aj o celkovej vyspelosti spoločnosti.

Zmeniť nákupne zvyklosti, podporovať efektívnejšie využívanie potravín v domácnosti a správať sa viac altruistický a menej sebecky je ale úloha skôr pre sociológov, lekárov a spoločenských lídrov, ako pre obyčajný odpadový manažment.

Paul Featherstone je predseda European Former Foodstuff Processors Association

Podľa Waste Management World (IX. 2014) voľne spracoval Ing. Marek Hrabčák

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.