Ako uviedol Ronald Blaho, aj ich kolektívna organizácia využila
možnosť zaregistrovať sa do Registra
pre batérie a akumulátory, takže rozvíjajú svoju pôsobnosť
už aj v tomto segmente plnení povinností rozšírenej
zodpovednosti výrobcu.
Pre zabezpečenia dosiahnutia cieľa uvedeného v zákone o
odpadoch ustanovila novela zákona postupnú nábehovú krivku
minimálneho limitu pre zber použitých prenosných batérií a
akumulátorov. Pre rok 2014 je limit pre zber 35 %, pre rok 2015 40 %
a pre rok 2016 až 45 %. Tieto limity boli stanovené s cieľom
dosiahnuť, aby množstvo elektroodpadu z domácností odovzdaného
do systému spätného odberu a oddeleného zberu dosiahlo v
priemere aspoň štyri kilogramy na jedného obyvateľa za rok.
Podľa Ronalda Blaha zatiaľ nie je isté, či sa povinnosti
zabezpečiť zber v rámci Slovenska podarí pri týchto limitoch
splniť, no po roku 2016 by sa to malo opäť vyhodnotiť. Z pohľadu
odpadovej komodity batérií a akumulátorov nepovažuje za
potrebné pripravovať nový návrh zákona, vidí však v ňom
niekoľko pozitív. „V súčasnej legislatíve nie sú
dostatočne nastavené pravidlá fungovania kolektívnych
organizácií, čo považujeme za veľký nedostatok súčasného
zákona, ktorý prináša riziko podfinancovania a nesplnenia
záväzkov smernice. To, že v novom návrhu zákona sú nastavené
nástroje na to, ako majú kolektívne organizácie vznikať, pôsobiť
a zanikať, považujeme za pozitívum,“ uviedol Blaho.
Súčasný zákon tiež neriešil v podstatných bodoch zbernú sieť,
či vzdelávanie obyvateľstva.
Za jeden z hlavných cieľov kolektívnej organizácie vo
vzťahu k samosprávam považuje, aby aby zberná sieť pre batérie
a akumulátory bola dostupná všetkým obyvateľom. V súčasnosti
sa zatiaľ ako najefektívnejší zber batérií ukazuje byť zber
z predajní elektrozariadení, potom zo škôl, následne z obcí
v rámci „krabicového zberu“ a zo zberných dvorov.
Naopak, slabú úroveň má zatiaľ zber z firiem a inštitúcií,
ako aj zo supermarketov a „neelektro“ predajní.
Za najdôležitejšiu vo vzťahu kolektívnych systémov
k samosprávam považuje dôveru samospráv v to, že
kolektívne organizácie majú záujem o spoluprácu
a prefinancovanie všetkého, čo je pre potrebné. Zárukou má
byť práve snaha výrobcov, ktorí kolektívne organizácie
zakladajú, aby povinností z legislatívy boli splnené
plnohodnotne a efektívne. „V našej spoločnosti
robíme každoročný dobrovoľný audit a výrobcom pravidelne
reportujeme, akým spôsobom využívame financie. Výrobcovia sa
zaujímajú aj o detaily nášho hospodárenia a spolupráce
s obcami,“ objasnil.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.