Úvahy z pohľadu európskeho práva týkajúce sa nového zákona o odpadoch

Konanie podľa smernice 98/34/ES

Podľa smernice 98/34/ES musia členské štáty Komisiu informovať o všetkých návrhoch technických predpisov pred ich schválením. Počas trojmesačnej lehoty nesmie členský štát právny predpis schváliť a dotknutí občania a podnikatelia, ako aj ostatné členské štáty majú možnosť zaslať Európskej komisii svoje pripomienky. Návrh zákona o odpadoch bol doručený Európskej komisii 27. 8. 2014 a tzv. „lehota zdržania“ (standstill period) sa končí 1. 12. 2014.

Registrácia vopred ako bariéra obchodu

V budúcnosti môžu osoby uvádzajúce vyhradené výrobky na trh, ako elektrozariadenia, batérie, obaly, vozidlá, pneumatiky a iné definované produkty, tak urobiť až potom, ako bola ukončená registrácia na Ministerstve životného prostredia SR. Toto predstavuje podľa nášho názoru neprimerané a neodôvodnené obmedzenie voľného pohybu tovarov. Bolo by postačujúce, tak ako to je podľa doteraz platných predpisov, pred uvedením výrobku na trh podať žiadosť o registráciu. Nie je však primerané, aby žiadatelia museli čakať až do ukončenia konania o zápise.

Kolektívne plnenie nedostatočne realizované

Z rôznych smerníc, predovšetkým týkajúcich sa odpadu z elektrických a elektronických zariadení, starých vozidiel, obalov, vyplýva zásada, že výrobca/dovozca si môže voľne vybrať, či bude plniť povinnosti spätného odberu individuálne alebo kolektívne. Táto možnosť voľby neexistuje napr. pri obaloch. Obaly sú časť komunálneho odpadu. Preto pri prevažnej časti odpadu z obalov nemôže osoba, ktorá obaly uviedla na trh, zabezpečiť ich späťvzatie a  zhodnotenie individuálne (§ 54 ods. 3 návrh zákona o odpadoch).

Týmito ustanoveniami budú teda európske predpisy neúplne transponované. V zásade by si mala osoba, ktorá uvádza výrobky na trh, voľne vybrať, či bude svoje povinnosti týkajúce sa späťvzatia a zhodnocovania plniť individuálne alebo kolektívne. Odchýlka od tejto možnosti voľby, resp. jej obmedzenie musí byť vecne odôvodnené a primerané. Všeobecná prípustnosť obmedzenia slobodnej voľby v prípade obalov nie je badateľná.

Vylúčením individuálneho riešenia bude osoba uvádzajúca výrobok na trh prinútená podieľať sa na kolektívnom systéme, v ktorom má na jednej strane sotva možnosť vplyvu alebo kontroly a na strane druhej ostáva zodpovedná za plnenie povinností zberu a zhodnocovania ako pri individuálnom plnení. Nútená účasť na takomto systéme nezodpovedá európskym predpisom.

Sporná úprava pre organizácie zodpovednosti výrobcov

• Organizácia zodpovednosti výrobcov ako likvidátor odpadu?

Podľa § 28 ods. 4 písm. a) návrhu zákona o odpadoch patrí k povinnostiam organizácie zodpovednosti výrobcov vytvoriť, financovať, prevádzkovať a udržiavať „funkčný systém“ združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu (t. j. podľa § 4 ods. 2 návrhu zákona o odpadoch zber, preprava a zhodnotenie, resp. zneškodnenie). S  týmto cieľom musí organizácia zodpovednosti výrobcov uzavrieť zmluvu na jednej strane s obcou a na strane druhej so zberovou spoločnosťou (likvidátorom odpadu).

Na rozdiel od základnej myšlienky jednotlivých smerníc položil návrh zákona o odpadoch ťažisko na zberové spoločnosti, čo má zabezpečiť celkové pokrytie územia a teda, že bude každá obec „obslúžená“. Na rozdiel od smerníc nemajú organizácie zodpovednosti výrobcov povinnosť len zabezpečiť, aby množstvá uvedené na trh boli znova zozbierané, ale organizácia zodpovednosti výrobcov bude mať týmto pridanú aj povinnosť zabezpečiť triedený zber, ktorý má na základe smernice o odpade plniť obec.

• Chýba prístup k zberovej infraštruktúre

V návrhu zákona o odpadoch chýba úprava o zabezpečení prístupu organizácie zodpovednosti výrobcov k existujúcej infraštruktúre na zber odpadov, ktorá sa nachádza vo vlastníctve obce alebo zberových spoločností. Upravený je len v praxi podľa dnešného stavu irelevantný prípad prístupu obce do systému zberu organizácie zodpovednosti výrobcov (§ 28 ods. 11 návrhu zákona o odpadoch). Prístup k zberovej infraštruktúre bude teda musieť byť upravený medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, obcami a zberovými spoločnosťami v rámci potrebných zmlúv a vyžaduje si teda dohodu medzi všetkými účastníkmi.

V návrhu zákona o odpadoch chýba úprava pre prípad, že sa účastníci nedohodnú. V slovenskom práve hospodárskej súťaže je možné nájsť ustanovenia, ktorými bola transponovaná tzv. „essential facilities doctrine“ (t. j. doktrína základného vybavenia), avšak získanie takéhoto prístupu zapojením orgánov hospodárskej súťaže si vyžaduje čas a treba ho riešiť pre každý prípad osobitne. So zreteľom na okolnosť, že obec môže každý rok ku koncu roka pri dodržaní krátkej výpovednej lehoty trvajúcej len 60 dní zmluvy organizáciám zodpovednosti výrobcov vypovedať, je táto cesta v praxi vylúčená.

• Monopolizácia

V budúcnosti musí každá organizácia zodpovednosti výrobcov uzavrieť zmluvu s danou obcou, pričom v oblasti obalov môže obec uzavrieť zmluvu iba s jednou jedinou organizáciou zodpovednosti výrobcov. Následne teda menšie organizácie z trhu zmiznú a stúpne hrozba vzniku monopolu.

• Zásah do existujúcich práv

Na Slovensku existuje množstvo kolektívnych systémov, ktoré sa za posledné roky na trhu etablovali a spĺňajú požiadavky teraz platného zákona o odpadoch č. 223/2001 Z. z., resp. zákona o obaloch č. 119/2010 Z. z. a prostredníctvom zmlúv s osobami uvádzajúcimi výrobky na trh, obcami, zberovými spoločnosťami atď. vytvorili funkčný systém. Podľa § 136 ods. 24 návrhu zákona o odpadoch majú existujúce kolektívne organizácie a oprávnené organizácie len dva mesiace od účinnosti nového zákona o odpadoch čas na to, aby splnili podmienky a požiadavky nového zákona o odpadoch.

Zberové spoločnosti

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.