Každý občan Slovenska vyprodukuje ročne 323 kg komunálneho
odpadu (údaj Štatistického úradu SR z roku 2012). Z tohto
množstva sa vytriedi a následne recykluje necelých 10 %.
K triedeniu odpadu sa napriek tomu hlási až 67 % občanov.
Túto disproporciu môže vyriešiť nový zákon o odpadoch.
Aj keď je tento štatistický údaj porovnateľný so štátmi
Európskej únie (podľa EUROSTAT-u Európania vytvoria
približne 500 kg/rok odpadu, z toho je 46 kg vytriedeného
a recyklovaného), je neporovnateľný z hľadiska podielu
skládkovania a recyklovania odpadu. Na Slovensku končí na
skládkach až 74 % odpadu, pričom naši rakúski susedia vyvážajú
na skládky len 3 %. Priemer Európskej únie je 23 %. Tento stav
svedčí o tom, že Slovensko sa úrovňou nakladania s odpadmi
radí takmer medzi krajiny tretieho sveta. Zmena by mala byť
v záujme nás všetkých. Ak sa však situácia nemení
k lepšiemu, či dokonca sa ešte zhoršuje, musí prísť k
zmene legislatívnych pravidiel.
Pripravovaný zákon o odpadoch, o ktorom v súčasnosti
rokuje Národná rada Slovenskej republiky, by v oblasti
odpadového hospodárstva mohol výrazne zmeniť súčasný stav
a postavenie Slovenska. Nový právny rámec si vyžadujú aj
povinnosti voči EÚ, že do roku 2020 upravíme systém odpadového
hospodárstva tak, aby sme minimálne 50 % komunálneho odpadu
triedili a recyklovali. Navyše, do roku 2030 by sme mali túto
pomyselnú latku zdvihnúť až na 70 %.
Na to, aby sa nám podarilo splniť tento náročný cieľ, je na
zabezpečenie efektívneho fungovania zberu a zhodnocovania
odpadov potrebný prepracovaný systém, ktorý zachová osvedčené
postupy, ale prinesie aj nové, úspešne fungujúce vo
vyspelých európskych štátoch. Napríklad systém založený na
priamej spolupráci medzi organizáciou zastupujúcou výrobcov
a samosprávou.
Osobitý význam pri racionálnom nakladaní s odpadmi by
malo mať prenesenie zodpovednosti za financovanie triedeného zberu
a nakladanie s odpadmi, pochádzajúcimi z výrobkov,
zo samospráv na výrobcov, alebo nimi prevádzkované organizácie.
Tieto a ďalšie navrhované legislatívne pravidlá by mali
priniesť do systému a zmluvných vzťahov vyššiu
transparentnosť, sprehľadniť materiálové toky odpadov a ich
financovanie, jasne určiť zodpovednosť, ale aj otvoriť trh novým
subjektom.
Slováci, podľa prieskumov, majú skutočný záujem o triedenie
odpadu. Potrebujú na to vytvorené podmienky. Nový zákon navrhuje
systém, ktorý by mal k triedeniu motivovať napríklad zľavou
z poplatku za odpad. Zodpovednosť za odpady sa rozšíri z obcí
na výrobcov a táto principiálna zmena výrazne ovplyvní
celkové fungovanie nového systému. Množstvo skládkového odpadu
a náklady naň by sa mali začať postupne znižovať a tým
nás priblížiť k európskemu štandardu a splneniu záväzkov,
ktorými sme v EÚ viazaní.
Navrhnutý systém v novom zákone o odpadoch má pôvod
v overených systémoch fungujúcich už roky v starej Európe,
kde majú podľa renomovaných auditov zabehnuté najefektívnejšie
systémy triedeného zberu odpadov z obalov v pomere k
vynaloženým financiám a dosiahnutým výsledkom recyklácie.
ERRÁTA
Vo februárovom čísle mesačníka Odpadové hospodárstvo
vyšiel tento príspevok s podnadpisom „Nulový odpad je
nemožný, preto potrebujeme skládky.“, ktorý však patril
k článku z januárového čísla časopisu.
Za chybu sa autorke i čitateľom ospravedlňujeme.
redakcia
|
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.