Holanďania dnes využívajú 96 percent vyprodukovaného odpadu.
Ich skúsenosti môžu byť inšpiráciou aj pre Slovensko, tvrdí
v článku v denníku Sme holandský veľvyslanec Richard
van Rijssen.
Rijssen upozorňuje na to, že veľa skládok na Slovensku je
neregulovaných (2500 je ich napoly alebo celkom nelegálnych). Ak
pozitívny príklad riešenia problémov s odpadom vidí Holandsko.
Vezmime si napríklad Holandsko. Holanďania berú odpadové
hospodárstvo nielen ako účinný spôsob pomoci životnému
prostrediu, ale aj ako príležitosť zarobiť si. V 80. rokoch
sa Holandsko ocitlo v podobnej situácii ako dnešné Slovensko –
odpad jednoducho vznikal a ocital sa na skládkach.
Vláda potom iniciovala niekoľko cielených stratégií, ktoré
viedli k zníženiu celkového množstva odpadu, ako aj k čo
najväčšiemu opätovnému využívaniu odpadu.
Sériou opatrení (povinných a prohibičných, daňových a
dotačných) sa Holandsku podarilo uskutočniť udržateľný trh s
odpadom. Dnes Holanďania vedia využiť 96 percent vyprodukovaného
odpadu, pričom len 4 percentá odpadu končia na skládkach.
Okolo 64 percent odpadu sa recykluje a zvyšok sa spaľuje na výrobu
elektriny.
„Spočiatku hrala aktívnu a riadiacu úlohu vláda – čo
bolo nutné, aby labilný odpadový trh vôbec vznikol. Vďaka jasnej
a konzistentnej politike sa tento trh ustálil a teraz pozostáva zo
silných, stabilných firiem orientovaných na hospodárenie s
odpadom, ktoré fungujú ďaleko za holandskými hranicami. V
súčasnosti importuje Holandsko odpad, aby na ňom zarobilo
peniaze!“ konštatuje holandský veľvyslanec.
Čítajte viac:
http://komentare.sme.sk/c/7747403/v-odpade-su-peniaze-holandska-inspiracia-pre-slovensko.html
Na článok van Rijssena reagoval poslanec NR SR Mikuláš Huba.
Upozornil na body, ktoré chceli v novom zákone dosiahnuť, no
neboli parlamentom schválené.
„Chceli sme uzákoniť medzinárodne platnú hierarchiu v
narábaní s odpadmi a obmedziť dovoz odpadu zo zahraničia. Umožniť
lepšiu informovanosť a angažovanosť občanov pri tvorbe programov
odpadového hospodárstva (POH) i pri kontrole ich plnenia. Chceli
sme aj lepšiu informovanosť o režime fungovania zberných miest,
ako aj o tom, kam ktorý odpad patrí. Navrhovali sme, aby POH mala
vypracovaný každá obec na Slovensku i to, aby občan mal väčšiu
slobodu pri rozhodovaní o kapacite zberných nádob a o intervale
ich odvozu.“
„Požadovali sme zmierniť tvrdosť zákona vo vzťahu k
obciam vo veci financovania likvidácie čiernych sklá?dok
i vo veci výberu organizácie zodpovednosti výrobcu (OZV). Čo je
však ešte dôležitejšie, presadzovali sme radikálne zvýšenie
percenta znovu využívaných alebo recyklovaných plastových obalov
(napr. zavedením reálneho zálohovania plastových fliaš za
adekvátnu protihodnotu). Chceli sme tiež zvýšením podielu
sklených obalov pomôcť znova oživiť sklárne na Slovensku a
zvýšiť podiel recyklovaného stavebného odpadu.“
„Navrhovali sme uzákoniť, aby sa prostriedky z Recyklačného
fondu SR, ktorý sa týmto zákonom postupne ruší, použili
striktne vo sfére odpadového hospodárstva s dôrazom na recykláciu
odpadov.“
„Zdá sa vám niečo z toho, čo sme chceli, navrhovali a
žiadali, nelogické, nežiaduce alebo nezrozumiteľné?“
Prečítajte si reakciu Mikuláša Hubu:
http://komentare.sme.sk/c/7768908/kto-si-uz-bude-spinit-ruky-odpadom.html
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.