Stavebné a demolačné odpady v Európskej únii

Do tohto prúdu odpadov sú zahrnuté rôznorodé materiály používané v stavebníctve – betón, tehly, sadra, drevo, sklo, kovy, plasty, rozpúšťadlá, azbest, sutina a ďalšie. Nie všetky zložky stavebných a demolačných odpadov je možné recyklovať, mnohé z nich vykazujú nebezpečné vlastnosti.

Stavebné a demolačné odpady vznikajú pri výstavbe pozemnej a inžinierskej infraštruktúry, pri úplnom alebo čiastočnom búraní budov a občianskej infraštruktúry, pri budovaní a údržbe ciest. V členských štátoch EÚ sa používajú rôzne definície tohto druhu odpadu, čo sťažuje jeho medzinárodné porovnanie. V niektorých krajinách sú medzi stavebné a demolačné odpady zahrnuté aj inertné materiály používané na terénne úpravy.

Tento prúd odpadov bol zo strany Európskej únie v rámci nakladania s odpadmi zaradený medzi prioritné. Má veľký potenciál pre recykláciu a ďalšie využitie, mnohé z jeho zložiek predstavujú významnú oblasť surovinových zdrojov. Dobrým príkladom je napr. opätovné použitie odpadového kameniva na stavbu ciest či jeho iné využitie na stavbách. Technológie na triedenie a obnovu stavebných a demolačných odpadov sú už v EÚ značne rozšírené, sú pomerne ľahko dostupné a cenovo prístupné.

Rámcová smernica o odpade a SDO

Jedným z cieľov rámcovej smernice o odpadoch (2008/98/ ES) je poskytnúť rámec pre posun smerom k európskej recyklačnej spoločnosti s vysokou mierou účinnosti zdrojov. Smernica stanovuje, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorých cieľom je dosiahnuť, aby do roku 2020 bolo najmenej 70 % stavebných a demolačných odpadov, vyjmúc nebezpečné odpady a odpady zaradené pod kat. č. 17 05 04, pripravených na opätovné použitie, recyklovaných alebo aby podstúpili ďalšie materiálové využitie vrátane zásypov. ²

O tom, že tento cieľ je možné dosiahnuť, svedčí skutočnosť, že v súčasnosti už šesť členských krajín spĺňa požiadavky smernice (Dánsko, Estónsko, Nemecko, Írsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko), tri krajiny vykazujú mieru recyklácie SDO medzi 60 % a 70 % (Rakúsko, Belgicko a Litva), štyri krajiny (Francúzsko, Lotyšsko, Luxembursko a Slovinsko) iba mierne zaostávajú. Zvyšok členských štátov EÚ je v štádiu prípravy vlastných politík a opatrení, ktorými sa chcú v roku 2020 pripojiť k stanoveným záväzkom.³

Eurostat (online data code: env_wasgen)

Napriek svojmu potenciálu sa miera recyklácie a materiálového využitia SDO v EÚ značne líši. Priemerná výťažnosť v EÚ-27 sa nachádza tesne pod hranicou 50 % ^4,5 .

Starosti Európskej komisie

Táto rozdielnosť prístupov jednotlivých členských štátov k nakladaniu so SDO nedáva spávať predstaviteľom Európskej komisie. Komisia konštatuje, že aj keď recyklácia alebo opätovné používanie materiálov nadobúda čoraz väčší význam pri zvyšovaní efektívneho využívania materiálov a pri predchádzaní negatívnym environmentálnym vplyvom z výroby primárnych materiálov, potenciál recyklovaných stavebných a demolačných odpadov sa využíva nedostatočne a ich veľká časť sa aj naďalej skládkuje alebo zasypáva (napr. vypĺňanie prázdnych priestorov po výstavbe alebo výkopových prácach).

V súčasnosti sa recyklujú najmä tie stavebné odpady, pre ktoré existujú trhy – napr. kovy. Iné druhy stavebného a demolačného odpadu sú cenovo znevýhodnené oproti primárnym stavebným materiálom. Veľkou bariérou sú pre recykláty zo stavieb nízke ceny na skládkach stavebných odpadov a vysoké náklady celého reťazca činností vo fáze demolácií – demontáž, triedenie a nakladanie s odpadom. Tieto faktory sú pre spoločnosti nakladajúce s odpadmi či pôvodcov odpadu rozhodujúce a spôsobujú odklon od hierarchie odpadového hospodárstva. Európska komisia to považuje za zlyhanie trhu a za dôvody, pre ktoré sa mnohé členské štáty bránia investovaniu do demontážnych a separačných operácií, a radšej naďalej uprednostňujú skládkovanie alebo zasypávanie.

Problémom je aj isté váhanie spoločností obchodujúcich so stavebnými výrobkami, ktoré nedôverujú druhotným materiálom i v prípade ich cenovej výhodnosti. V niektorých prípadoch ešte stále chýbajú technológie, ktoré by umožnili, aby recyklované materiály splnili všetky technické, bezpečnostné a environmentálne požiadavky týkajúce sa stavebných výrobkov. Okrem toho v mnohých prípadoch chýbajú primerané certifikačné postupy, ktoré by potvrdili, že recyklovaný materiál spĺňa všetky potrebné požiadavky. Komisia bude skúmať, ako možno tieto systémové bariéry preklenúť a bude hľadať politické opatrenia na podporu vytvorenia trhov s recyklovanými materiálmi získanými zo stavebného a demolačného odpadu. Ďalším z pripravovaných opatrení má byť obmedzenie skládkovania stavebného a demolačného odpadu.⁶

Prax v niektorých členských krajinách však ukázala, že i bez prispenia politík a odporučení EK je možné nájsť postupy na úspešné presmerovanie tokov stavebných a demolačných odpadov od skládkovania a zasypávania k ich recyklácii.

Príklad Nemecka

Nemecko predstavuje jednu z členských krajín EÚ, ktorá už dnes prekračuje ciele stanovené Rámcovou smernicou 2008/98/ES ohľadom prípravy na opätovné použitie a recykláciu stavebných a demolačných odpadov v roku 2020. Tento výsledok je dôsledkom dlhodobých legislatívnych, organizačných, technických a administratívnych opatrení uplatňovaných v oblasti nakladania s týmto prúdom odpadov v tejto krajine. Na SDO sa tu nahliada ako na významný náhradný materiál šetriaci prírodné zdroje a životné prostredie. Samotné environmentálne povedomie však na úspech nestačí.

Okrem množstva technických noriem a štandardov, zákona o obehovom hospodárstve sa pod úspešné nakladanie so SDO v Nemecku podpísala početná infraštruktúra spracovateľských zariadení, ktorými je územie rovnomerne pokryté.

Zdroj: Statistisches Bundesamt Abfallentsorgungsanlagen 2013

Nemecké hospodárstvo ročne vyprodukuje cca 200 mil. ton stavebných a demolačných odpadov, čo predstavuje asi štvrtinu tohto prúdu odpadov v celej EÚ.

Základom politiky odpadového hospodárstva aj v oblasti SDO je v Nemecku rozšírená zodpovednosť výrobcov. Výrobcovia a distribútori musia navrhovať svoje výrobky takým spôsobom, aby sa na konci ich životného cyklu minimalizovalo množstvo odpadu a umožnilo sa ich environmentálne šetrné zhodnotenie, príp. zneškodnenie. Požiadavka oddeleného zberu všetkého odpadu a jeho vrátenie do ekonomického cyklu a uzavretého kolobehu materiálov bola vynútená už v polovici 90. rokov. Tento prístup znamenal vytvorenie nového priemyselného sektora – odpadového hospodárstva.

V roku 2007 pracovalo v Nemecku v oblasti nakladania a spracovania odpadov viac ako 250 000 zamestnancov. Ročný obrat tohto odvetvia presiahol 50 miliárd eur. Výsledkom tohto snaženia bol jasný posun v objemoch materiálovo zhodnotených odpadov. Tento trend sa týka i zhodnocovania SDO, ktorý tvorí obrovský podiel na celkovom objeme spracovaného odpadu.

Kolobeh látok

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.