Elektroodpad v Európe? Slabé výsledky a veľa nejasností

Výskum vykonávaný v rámci projektu z rámcového programu EÚ, ktorý sa zaoberal nelegálnym exportom kovového odpadu, zistil, že v roku 2012 skončilo v Európe iba 35 % (3,3 milióna ton) zo všetkého vyradeného e-odpadu v oficiálne vykazovaných údajoch od kolektívnych systémov pre nakladanie s elektroodpadom.

Zvyšných 65 % (6,15 milióna ton) skončí buď v exporte (1,5 milióna ton), alebo sa recykluje v nevyhovujúcich podmienkach (3,15 milióna ton) – najmä zmiešavaním so šrotom, alebo sa z nich odoberú cenné časti (750 000 ton), alebo sa jednoducho vyhodia do odpadkových košov (750 000 ton). Štúdia k projektu bola vydaná 30. augusta.

Až 1,3 milióna ton odišlo z EÚ bez riadnych vývozných dokladov. Tieto prepravy možno klasifikovať ako nelegálne, pretože nedodržiavajú predpisy na rozlíšenie jednotlivých zariadení, ani na vhodné balenie týchto toarov. Hlavnou motiváciou týchto prepráv je opätovné použitie a opravy elektrospotrebičov a nie ich vyhodenie do odpadu, no odhaduje sa, že až 30 %, z toho je v skutočnosti e-odpad.

Graf: Elektroodpad v Európe

[Legenda: Reported – elektroodpad so zdokladovaným zhodnotením; Waste Bin – elektroodpad, ktorý skončil v koši; Non-compliant recycling – zväčša elektroodpad, ktorý bol spracovaný v šrote; Export fo Reuse – vyvezený na znovupoužitie; Gap – nejasná „medzera“]

Na obrázku sú zobrazené zdokumentované objemy elektroodpadu na trhu v roku 2012. Celkový objem vzniknutého elektroodpadu v EÚ + Švajčiarsko a Nórsko (tzv. EÚ28+2) v roku 2012 činil 9,45 miliónov ton, z čoho:

• 3,3 miliónov ton – vykazujú členské štáty zber a reykláciu;

• 0,75 miliónov ton – odhaduje sa, že končia v odpadkovom koši

• 2,2 milióna ton – elektroodpad sa zmieša s kovovým šrotom.

Údaje zodpovedajú extrapolovaným dátam zo siete IMPEL o zákazoch vývozu, čo naznačuje, že najmenej 250 000 ton a maximálne 700 000 ton ročne tvorí nelegálna preprava elektronického odpadu.

Zaujímavosťou je, že možno až desaťkrát väčší objem (465 0000 ton) elektroodpadu tvorí taký, ktorý je v Európe nesprávne manažovaný, alebo sa s ním v Európe nelegálne obchoduje.

Veľmi rozšírené je tiež rozoberanie výrobkov a krádeže cenných zložiek z nich, ako sú napríklad plošné spoje a drahé kovy z elektronického odpadu. Spôsobuje to že vážne ekonomické straty na materiáloch a zdrojoch v Európe.

Štúdia upozorňuje aj na mimoriadne rozšírený jav, ktorý sa týka aj Slovenska. „Konzervatívne odhadovaný objem 2,2 milióna ton elektrozariadení, v ktorých dominuje oceľ, sa zhromažďuje a spracováva v neštandardných podmienkach s ostatnými kovovými odpadmi,“ konštatujú autori. Poukazujú tiež na to, že v literatúre sa odhady výskytu elektroodpadu v šrote objavujú veľmi vzácne, v niektorých sa udáva odhad medzi 2 % a 4 %. Spolu s ďalšími „únikmi“ tak tvorí medzera v dátach už vyššie spomenutých 3,2 milióna ton elektroodpadu.

Riešenia od prevencie až po zákazy

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.