Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Elektroodpad v Európe? Slabé výsledky a veľa nejasností

Iba približne s tretinou odpadu z elektrických a elektronických zariadení v Európe sa nakladá náležite. Riešením má byť aj zákaz hotovostných platieb.

Elektroodpad v Európe? Slabé výsledky a veľa nejasností

Dreamstime

Výskum vykonávaný v rámci projektu z rámcového programu EÚ, ktorý sa zaoberal nelegálnym exportom kovového odpadu, zistil, že v roku 2012 skončilo v Európe iba 35 % (3,3 milióna ton) zo všetkého vyradeného e-odpadu v oficiálne vykazovaných údajoch od kolektívnych systémov pre nakladanie s elektroodpadom.

Zvyšných 65 % (6,15 milióna ton) skončí buď v exporte (1,5 milióna ton), alebo sa recykluje v nevyhovujúcich podmienkach (3,15 milióna ton) – najmä zmiešavaním so šrotom, alebo sa z nich odoberú cenné časti (750 000 ton), alebo sa jednoducho vyhodia do odpadkových košov (750 000 ton). Štúdia k projektu bola vydaná 30. augusta.

Až 1,3 milióna ton odišlo z EÚ bez riadnych vývozných dokladov. Tieto prepravy možno klasifikovať ako nelegálne, pretože nedodržiavajú predpisy na rozlíšenie jednotlivých zariadení, ani na vhodné balenie týchto toarov. Hlavnou motiváciou týchto prepráv je opätovné použitie a opravy elektrospotrebičov a nie ich vyhodenie do odpadu, no odhaduje sa, že až 30 %, z toho je v skutočnosti e-odpad.

Graf: Elektroodpad v Európe

[Legenda: Reported – elektroodpad so zdokladovaným zhodnotením; Waste Bin – elektroodpad, ktorý skončil v koši; Non-compliant recycling – zväčša elektroodpad, ktorý bol spracovaný v šrote; Export fo Reuse – vyvezený na znovupoužitie; Gap – nejasná „medzera“]

Na obrázku sú zobrazené zdokumentované objemy elektroodpadu na trhu v roku 2012. Celkový objem vzniknutého elektroodpadu v EÚ + Švajčiarsko a Nórsko (tzv. EÚ28+2) v roku 2012 činil 9,45 miliónov ton, z čoho:

  • 3,3 miliónov ton – vykazujú členské štáty zber a reykláciu;

  • 0,75 miliónov ton – odhaduje sa, že končia v odpadkovom koši

  • 2,2 milióna ton – elektroodpad sa zmieša s kovovým šrotom.

Údaje zodpovedajú extrapolovaným dátam zo siete IMPEL o zákazoch vývozu, čo naznačuje, že najmenej 250 000 ton a maximálne 700 000 ton ročne tvorí nelegálna preprava elektronického odpadu.

Zaujímavosťou je, že možno až desaťkrát väčší objem (465 0000 ton) elektroodpadu tvorí taký, ktorý je v Európe nesprávne manažovaný, alebo sa s ním v Európe nelegálne obchoduje.

Veľmi rozšírené je tiež rozoberanie výrobkov a krádeže cenných zložiek z nich, ako sú napríklad plošné spoje a drahé kovy z elektronického odpadu. Spôsobuje to že vážne ekonomické straty na materiáloch a zdrojoch v Európe.

Štúdia upozorňuje aj na mimoriadne rozšírený jav, ktorý sa týka aj Slovenska. „Konzervatívne odhadovaný objem 2,2 milióna ton elektrozariadení, v ktorých dominuje oceľ, sa zhromažďuje a spracováva v neštandardných podmienkach s ostatnými kovovými odpadmi,“ konštatujú autori. Poukazujú tiež na to, že v literatúre sa odhady výskytu elektroodpadu v šrote objavujú veľmi vzácne, v niektorých sa udáva odhad medzi 2 % a 4 %. Spolu s ďalšími „únikmi“ tak tvorí medzera v dátach už vyššie spomenutých 3,2 milióna ton elektroodpadu.

Riešenia od prevencie až po zákazy

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Aktuálny vývoj a vplyv zálohových systémov na rozšírenú zodpovednosť výrobcov

Aktuálny vývoj a vplyv zálohových systémov na rozšírenú zodpovednosť výrobcov

V niektorých krajinách zavedenie záloh spôsobilo pokles ochoty triediť ostatné plasty a kov. Ak to bude aj prípad SR, bude náročnejšie plniť povinnosti výrobcov, píše špecialistka na odpadovú legislatívu OZV ENVI - PAK Katarína Borovičková.

Štát bude od majiteľov pozemkov žiadať, aby financovali sanácie envirozáťaží

Štát bude od majiteľov pozemkov žiadať, aby financovali sanácie envirozáťaží

Pôvodný legislatívny materiál poslanci prijali s pozmeňujúcim návrhom.

Recyklované suroviny pokrývajú 13 % materiálovej spotreby v EÚ. Slovensko zaostáva

Recyklované suroviny pokrývajú 13 % materiálovej spotreby v EÚ. Slovensko zaostáva

Slovensko sa však zaradilo ku krajinám, ktoré vlani zaznamenali najväčší pokrok.