Triedenie odpadu v slovenských domácnostiach

Zaostávajú v triedení kovov, bioodpad je pre ne pomerne nová kategória a nápojové kartóny ešte stále čakajú na svoju šancu. Deväť z desiatich Slovákov si však uvedomuje, že triedenie odpadu je pre naše životné prostredie dôležité.

„Triedeniu odpadov pripisujú väčší význam ženy ako muži, hoci len nepatrne,“ hovorí Martin Slosiarik z agentúry Focus, ktorá uskutočnila v septembri 2015 reprezentatívny prieskum. „Kladný vzťah k triedeniu majú najmä ľudia od 25 do 54 rokov.“ Pokiaľ ide o jednotlivé regióny, tak najradšej, čiže často triedia domácnosti v Trnavskom a Žilinskom kraji a nelichotivo vyšli Bratislavský a Košický kraj, najmä mestské aglomerácie. Ak pätina respondentov so základným vzdelaním tvrdila, že triedenie nie je dôležité, tak medzi vysokoškolsky vzdelanými občanmi to boli iba 4 percentá negatívnych odpovedí.

Plasty, papier a sklo vždy alebo väčšinou triedi takmer 80 percent obyvateľov. Kovy triedi polovica obyvateľov, bioodpad viacej ako tretina a nápojové kartóny menej ako tretina Slovákov. V otázke triedenia odpadu nastáva výnimočný fenomén nazvaný ako celospoločenská zhoda. Miroslav Jurkovič, výkonný riaditeľ Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (SLICPEN) je kritický: ,,Ak premeníme dobré úmysly do čísel, na Slovensku je takmer 25 kg vytriedeného odpadu na občana. Pri porovnaní výsledkov s českými susedmi vyznejú tieto čísla inak. Aktívne triedi 75 % občanov, priemerný Čech však vytriedi až takmer 40 kilogramov odpadu (papier, plasty, sklo, nápojové kartóny), čo je takmer dvojnásobok."

Bariéry triedenia majú subjektívny ako aj objektívny charakter. Pod subjektívnymi bariérami máme na mysli neznalosť obyvateľov respektíve nedostatok informácií o triedení, zbere a recyklácií. Oproti “tradičnej trojici” odpadov majú v tomto smere ešte veľkú medzeru nápojové kartóny a bioodpad, keďže len každý druhý obyvateľ vie, že aj tieto druhy odpadov sa dajú triediť.

Objektívne bariéry vyplývajú predovšetkým z nedostatočných kapacít obcí a miest na triedenie odpadu vo forme chýbajúcich alebo neexistujúcich kontajnerov, alebo v nedostatočnom spracovaní a recyklácií druhotných surovín. ,,V treťom tisícročí nemôžeme hovoriť o odpade,” upozorňuje Dušan Jurík, generálny riaditeľ Sekcie environmentálneho hodnotenia a riadenia MŽP SR. ,,Takmer všetky druhy obalov, ktoré tvoria najväčšiu časť komunálneho odpadu, sú cenné suroviny.” Preto nový zákon o odpadoch zavádza plnú zodpovednosť za zber a recykláciu obalov z odpadov na výrobcov. Významným prínosom je stanovenie štandardov zberu, čiže presne stanovený objem zberných nádob na jedného  obyvateľa. Cieľom je zabezpečiť chýbajúce zberové kapacity a to na náklady výrobcov.

Na Slovensku vzniká ročne takmer 1,7 milióna ton komunálnych odpadov. V roku 2014 vyprodukoval každý obyvateľ 323 kg komunálneho odpadu. To, že najviac komunálneho odpadu sa vyprodukuje na západe krajiny, potvrdzuje závislosť produkcie odpadu od ekonomickej výkonnosti regiónu. Najviac komunálneho odpadu končí na skládke v Trnavskom, Nitrianskom a Žilinskom kraji, kde úroveň skládkovania presahuje 80 percent a v Košickom kraji je na úrovni 50 percent. V Bratislavskom kraji na skládkach končí necelá tretina komunálneho odpadu, keďže je vysoká úroveň energetického zhodnocovania odpadov v spaľovniach.

Autor: COMM, s. r. o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.