Náklady na elektroodpad zrejme porastú

1.) Nový zákon o odpadoch prinesie pre oblasť elektroodpadov niekoľko nových zmien. Ktoré považujete za dobré, a naopak, čo zákon nedoriešil alebo nerieši správne?

Ronald Blaho: Pozitívom všeobecne je stanovenie pravidiel na autorizáciu OZV, ktoré doteraz chýbalo. Previazanie zberov na výrobcov je tiež krok vpred, aby tí, ktorí systém financujú, mohli aj reálne ovplyvňovať toky materiálu.

To, že sa do zákona dostala možnosť zbierať veľmi malý elektroodpad mimo režimu súhlasov a registrácie, je určite najmä pre bežných ľudí tiež výborné.

Krokom späť je opätovná povinnosť uvádzať recyklačný poplatok vzhľadom na to, že v minulosti to najskôr bolo pri rozbehu systému povinné, neskôr to bolo v rôznych časových lehotách priamo zakázané a v novom zákone to bude zasa prikázané napriek tomu, že smernica hovorí o dobrovoľnosti uvádzania recyklačného poplatku.

Nedoriešený zostal aj zber fotovoltických panelov. Síce boli zahrnuté do kategórie spotrebnej elektroniky, ale systém zberu a financovania vyradených panelov zostal nedoriešený. Budú sa musieť o to postarať zatiaľ držitelia v rámci svojich povinností. Verím, že neskôr sa táto otázka znovu otvorí, aby sa nestalo to, že obciam a mestám zostanú trčať celé parky v ich katastrálnych územiach a museli by sa o ne postarať.

Mário Lelovský: Za dobré považujem zrušenie Recyklačného fondu, zosúladenie niektorých ohlasovacích povinností a fakt, že SR týmto zákonom konečne transponuje smernicu o odpadoch z elektrických a elektronických zariadení do SR legislatívy.

Za nedoriešené považujem najmä princíp rozšírenej zodpovednosti, kde sú v rozpore povinnosť výrobcu/dovozcu splniť cieľ zberu s povinnosťou vyzbierať všetok odpad.

Znepokojujú ma tiež ustanovenia o obaloch ako „jedna obec = jedna zmluva?.

Kritizovali sme aj inštitút autorizácie. Teraz, keď zákon platí, tak si počkáme, ako s tým MŽP naloží. Či bude k tomu pristupovať ako ku prekážke vstupu na trh vedúcej k monopolizácii, alebo či to bude transparentný proces a dostane ju každý, kto splní stanovené podmienky.

Ronald Blaho (Foto: Odpady-portal.sk, archív, 2014)

2.) Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcu predpokladá zapojenie všetkých výrobcov a dovozcov. Čo sa dá robiť s tzv. free-riders? Môže sa situácia zlepšiť?

R. B.: Situácia sa mení len veľmi pozvoľna. Kľúčoví sú tu pritom samotní výrobcovia, ktorí najlepšie poznajú svoje distribučné kanály a vedia lepšie určiť, kto by mohol byť free-rider, takže aj OZV v spolupráci s výrobcami by sa mali o to tiež zasadiť.

Druhým kľúčovým hráčom je samozrejme štát, ktorý by mal využívať svoje nástroje na kontrolu výrobcov.

Niečo málo zlepší aj inštitút splnomocneného zástupcu v novom zákone, ale to nie je určite jediné riešenie. Verím, že by mohol existovať orgán, ktorý by svojou činnosťou mohol odhaľovať nepoctivých výrobcov a distribútorov a z výnosov by si zároveň zarobil na svoju existenciu.

Viem napríklad, že na rakúskom MŽP je jedna osoba, ktorá má vyhľadávanie free-riders v náplni práce.

M. L.: Na boj s „free-riders“ je potrebná najmä vykonateľnosť zákona v praxi až po kontrolu, uloženie pokuty atď. To je kľúč, všetko ostatné je len mlátenie slamy.

Mário Lelovský (Foto: Odpady-portal.sk, archív, 2011)

3.) Výrobcov a dovozcov v tejto problematike najviac zaujímajú administratívne náklady a ceny. Aký vývoj očakávate po uvedení zákona budúci rok? Znížia sa alebo zvýšia administratívne náklady a ceny poplatkov pre výrobcov a dovozcov elektrozariadení? Ak áno, o koľko?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.