Na obdobie jedného mesiaca konkrétne od 1. do 31 decembra 2015
prišlo ešte ku zmene starého zákona o odpadoch1,
a to nepriamou novelou prostredníctvom novely zákona o integrovanej
prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.
Dôvodom pre jednomesačnú novelu zákona o odpadoch je
skutočnosť, že Slovenskej republike sú zo strany Európskej
komisie vytýkané nedostatky týkajúce sa 24 skládok. Zoznamom
týchto skládok disponuje Ministerstvo životného prostredia2.
Nedostatky sa týkajú plánu úprav skládky, pričom ide o skládky,
ktoré po júli 2009 plánovali prevádzkovať svoje zariadenia
i naďalej, ale aj o také, ktoré svoju činnosť
ukončili.
Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika bola rozsudkom
Súdneho dvora Európskej únie vo veci skládky Považský Chlmec3
odsúdená za porušenie zmluvy, hľadalo ministerstvo spôsob, aby
sa stav nezopakoval.
Nová úprava v zákone o odpadoch pozostáva
predovšetkým z kompetencie Inšpekcie životného prostredia
vyzvať prevádzkovateľa, aby predložil plán úprav skládky
odpadov v lehote stanovenej inšpekciou. Inšpekcia zároveň
dostala kompetenciu dodatočne plán úprav skládky odpadov
schvaľovať.4
V tejto súvislosti je vhodné ozrejmiť prípad Považského
Chlmca. V tomto prípade Súdny dvor EÚ rozsudkom zo dňa 25.
4. 2013, Európska komisia proti Slovenskej republike, konštatoval,
„Slovenská republika tým, že povolila prevádzkovanie skládky
odpadov Žilina – Považský Chlmec bez plánu úpravy skládky
a bez toho, že by bolo prijaté konečné rozhodnutie o tom,
či táto skládka môže pokračovať vo svojej prevádzke na
základne schváleného plánu úpravy, nesplnila povinnosti, ktoré
jej vyplývajú z článku 14 písm. a) až c) smernice Rady
1999/31/ES z 24. apríla 1999 o skládkach odpadov“.
Predmetom konania bola skládka odpadov Žilina – Považský
Chlmec, ktorá bola rozdelená do dvoch častí – do prvej, ktorá
bola prevádzkovaná od 50-tych rokov minulého storočia a následne
rozšírená o ďalšiu časť skládky. Podľa Európskej
komisie mala táto skládka v zmysle smernice o skládkach5
vypracovať plán úprav skládky, ktorý mal následne vyhodnotiť
a schváliť príslušný orgán v prípade, pokiaľ sa
plánovala prevádzka skládky aj po 15. júli 2009.
Nová časť skládky, ktorá mala byť aj po 15. 7. 2009
naďalej v prevádzke, spĺňala podľa vyjadrení Slovenskej
inšpekcie životného prostredia všetky technické predpoklady, aby
mohla byť v prevádzke v súlade s platnou európskou
aj slovenskou legislatívou.
Slovenská republika preto v tejto súvislosti tvrdila, že
nevyhovujúca časť skládky ukončila k 15. 7. 2009 prevádzku
a že v súlade s integrovaným povolením sa na
skládke skládkuje už len na novej kazete, ktorá spĺňa všetky
technické parametre. Plán úprav tejto skládky, ktorý predložil
jej prevádzkovateľ, aby mu bolo vydané integrované povolenie,
spĺňal všetky požiadavky tejto smernice. Slovenská republika
však zároveň pripustila, žiadosť prevádzkovateľa skládky
o vydanie povolenia na jej prevádzku aj po 15. 7. 2009
neobsahovala dokument s označením „Plán úprav“.
Avšak podľa zástupcov Slovenskej republiky táto žiadosť
splnila funkciu plánu úprav a mohla by sa za taký plán
považovať. Integrované povolenie sa teda malo považovať za
schválený plán úprav a preto sa nemá postupovať v prípade
výkladu príslušného ustanovenia formalisticky.
Komisia však naďalej tvrdila, že povolením prevádzkovania
skládky bez predchádzajúceho predloženia plánu úprav na
schválenie príslušnými úradmi si Slovenská republika nesplnila
svoje povinnosti z článku 14 písm. a) až c) smernice
o skládkach, čomu dal súdny dvor zapravdu.
Dodržanie vyššie uvedenej povinnosti, ktorá musí slúžiť
ako základ zosúladenia danej skládky s požiadavkami smernice
o skládkach, nemožno podľa Súdneho dvora EÚ považovať len
za obyčajný formalizmus.
Z dôvodu, že v predmetnom konaní na Slovenskej
inšpekcii životného prostredia nebol predložený plán úprav
skládky, ktorý by bol následne schválený, Slovenská republika
porušila povinnosti, ktoré jej boli uložené smernicou.
V súvislosti s povoľovacím procesom skládky Žilina
– Považský Chlmec je potrebné doplniť, že v súčasnosti
prebieha konanie na Ministerstve životného prostredia SR ohľadom
posudzovania vplyvov na životné prostredie za účelom uzavretia
a rekultivácie skládky.
Z rozsudku týkajúceho sa skládky Žilina – Považský
Chlmec je zrejmé, že v zmysle európskej legislatívy bolo
potrebné, aby prišlo ku vypracovaniu plánu úprav skládky
a následnému schváleniu. Keďže doposiaľ slovenský zákon
o odpadoch, resp. zákon o integrovanej prevencii
a kontrole životného prostredia6
neobsahoval takúto povinnosť, resp. kompetenciu Slovenskej
inšpekcie životného prostredia, bol tento nedostatok novou
legislatívnou úpravou napravený.
Dá sa teda predpokladať, že v období od 1. do 31. 12.
2015 príde k výzvam zo strany Slovenskej inšpekcie životného
prostredia adresovaným dotknutým skládkam, na ktoré Európska
komisia upozornila.
Mag. Annamária Tóthová
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.