Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Plán úpravy skládky. Už asi posledná novela starého zákona o odpadoch

Na obdobie jedného mesiaca konkrétne od 1. do 31 decembra 2015 prišlo ešte ku zmene starého zákona o odpadoch1, a to nepriamou novelou prostredníctvom novely zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

Plán úpravy skládky. Už asi posledná novela starého zákona o odpadoch

Foto: Flickr

  • Publicistika |  09.11.2015 |  Mag. Annamária Tóthová

Dôvodom pre jednomesačnú novelu zákona o odpadoch je skutočnosť, že Slovenskej republike sú zo strany Európskej komisie vytýkané nedostatky týkajúce sa 24 skládok. Zoznamom týchto skládok disponuje Ministerstvo životného prostredia2. Nedostatky sa týkajú plánu úprav skládky, pričom ide o skládky, ktoré po júli 2009 plánovali prevádzkovať svoje zariadenia i naďalej, ale aj o také, ktoré svoju činnosť ukončili.

Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika bola rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci skládky Považský Chlmec3 odsúdená za porušenie zmluvy, hľadalo ministerstvo spôsob, aby sa stav nezopakoval.

Nová úprava v zákone o odpadoch pozostáva predovšetkým z kompetencie Inšpekcie životného prostredia vyzvať prevádzkovateľa, aby predložil plán úprav skládky odpadov v lehote stanovenej inšpekciou. Inšpekcia zároveň dostala kompetenciu dodatočne plán úprav skládky odpadov schvaľovať.4

V tejto súvislosti je vhodné ozrejmiť prípad Považského Chlmca. V tomto prípade Súdny dvor EÚ rozsudkom zo dňa 25. 4. 2013, Európska komisia proti Slovenskej republike, konštatoval, „Slovenská republika tým, že povolila prevádzkovanie skládky odpadov Žilina – Považský Chlmec bez plánu úpravy skládky a bez toho, že by bolo prijaté konečné rozhodnutie o tom, či táto skládka môže pokračovať vo svojej prevádzke na základne schváleného plánu úpravy, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. a) až c) smernice Rady 1999/31/ES z 24. apríla 1999 o skládkach odpadov“.

Predmetom konania bola skládka odpadov Žilina – Považský Chlmec, ktorá bola rozdelená do dvoch častí – do prvej, ktorá bola prevádzkovaná od 50-tych rokov minulého storočia a následne rozšírená o ďalšiu časť skládky. Podľa Európskej komisie mala táto skládka v zmysle smernice o skládkach5 vypracovať plán úprav skládky, ktorý mal následne vyhodnotiť a schváliť príslušný orgán v prípade, pokiaľ sa plánovala prevádzka skládky aj po 15. júli 2009.

Nová časť skládky, ktorá mala byť aj po 15. 7. 2009 naďalej v prevádzke, spĺňala podľa vyjadrení Slovenskej inšpekcie životného prostredia všetky technické predpoklady, aby mohla byť v prevádzke v súlade s platnou európskou aj slovenskou legislatívou.

Slovenská republika preto v tejto súvislosti tvrdila, že nevyhovujúca časť skládky ukončila k 15. 7. 2009 prevádzku a že v súlade s integrovaným povolením sa na skládke skládkuje už len na novej kazete, ktorá spĺňa všetky technické parametre. Plán úprav tejto skládky, ktorý predložil jej prevádzkovateľ, aby mu bolo vydané integrované povolenie, spĺňal všetky požiadavky tejto smernice. Slovenská republika však zároveň pripustila, žiadosť prevádzkovateľa skládky o vydanie povolenia na jej prevádzku aj po 15. 7. 2009 neobsahovala dokument s označením „Plán úprav“.

Avšak podľa zástupcov Slovenskej republiky táto žiadosť splnila funkciu plánu úprav a mohla by sa za taký plán považovať. Integrované povolenie sa teda malo považovať za schválený plán úprav a preto sa nemá postupovať v prípade výkladu príslušného ustanovenia formalisticky.

Komisia však naďalej tvrdila, že povolením prevádzkovania skládky bez predchádzajúceho predloženia plánu úprav na schválenie príslušnými úradmi si Slovenská republika nesplnila svoje povinnosti z článku 14 písm. a) až c) smernice o skládkach, čomu dal súdny dvor zapravdu.

Dodržanie vyššie uvedenej povinnosti, ktorá musí slúžiť ako základ zosúladenia danej skládky s požiadavkami smernice o skládkach, nemožno podľa Súdneho dvora EÚ považovať len za obyčajný formalizmus.

Z dôvodu, že v predmetnom konaní na Slovenskej inšpekcii životného prostredia nebol predložený plán úprav skládky, ktorý by bol následne schválený, Slovenská republika porušila povinnosti, ktoré jej boli uložené smernicou.

V súvislosti s povoľovacím procesom skládky Žilina – Považský Chlmec je potrebné doplniť, že v súčasnosti prebieha konanie na Ministerstve životného prostredia SR ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie za účelom uzavretia a rekultivácie skládky.

Z rozsudku týkajúceho sa skládky Žilina – Považský Chlmec je zrejmé, že v zmysle európskej legislatívy bolo potrebné, aby prišlo ku vypracovaniu plánu úprav skládky a následnému schváleniu. Keďže doposiaľ slovenský zákon o odpadoch, resp. zákon o integrovanej prevencii a kontrole životného prostredia6 neobsahoval takúto povinnosť, resp. kompetenciu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, bol tento nedostatok novou legislatívnou úpravou napravený.

Dá sa teda predpokladať, že v období od 1. do 31. 12. 2015 príde k výzvam zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia adresovaným dotknutým skládkam, na ktoré Európska komisia upozornila.

Mag. Annamária Tóthová
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.


1 R Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v platnom znení
2  Informácie prezentované pani Ing. Katarínou Jankovičovou z Ministerstva životného prostredia SR dňa 5. 10. 2015 v rámci konferencie Priemyselné emisie 2015
3 Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 25. 4. 2013, vec C-331/11
4 Nový §69 písm. e) zákona o odpadoch
5 Smernica rady 1999/31/ES z 24. apríla 1999 o skládkach odpadov
6 Zákon č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v platnom znení


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Chemická recyklácia plastov nebude konkurenciou pre odpadárov ani energetikov, myslí si zástupca rafinérie

Chemická recyklácia plastov nebude konkurenciou pre odpadárov ani energetikov, myslí si zástupca rafinérie

Z nádob s plastovým odpadom si zoberieme iba časť. Zvyšok, vhodný pre energetické využitie, bude mať konštantnejšiu kvalitu, vraví Vojtěch Lambl zo spoločnosti Orlen Unipetrol.

Pribúda fotovoltického odpadu, hlási envirorezort. Skokový nárast však ešte len príde

Pribúda fotovoltického odpadu, hlási envirorezort. Skokový nárast však ešte len príde

Ročne na Slovensku pribúdajú tisíce ton nových solárnych panelov, ukazuje štatistika MŽP SR. Raz z nich bude odpad.

Treba sa pripraviť na pokles zmesového odpadu. Obce musia zvyšovať triedenie, mieni expert

Treba sa pripraviť na pokles zmesového odpadu. Obce musia zvyšovať triedenie, mieni expert

To, že sme boli 30 rokov zvyknutí na rast produkcie zmesového odpadu, neznamená, že to tak bude naďalej, vraví Petr Havelka, riaditeľ Českej asociácie odpadového hospodárstva.