Je zmysluplné vyrábať z odpadu elektrinu? Odborníci sa sporia

Množstvo odpadu, ktoré ľudstvo produkuje, neustále rastie a do roku 2100 sa podľa odborníkov Svetovej banky ešte strojnásobí. Ročné náklady na spracovanie odpadu by mali do desiatich rokov narásť až na 375 miliárd dolárov ročne. Otázka ako nakladať so vznikajúcim odpadom preto zamestnáva odborníkov čoraz intenzívnejšie. Skládkovať alebo spaľovať?

Európa spaľuje, Spojené štáty váhajú

Polemika medzi Nickolasom Themelisom z Colombia University a ekonómom Jeffrey Morrisom, ktorú predvčerom priniesol denník The Wall Street Journal, prináša argumenty oboch strán.

K energetickému zhodnocovaniu odpadov pristupujú jednotlivé štáty vo veľmi rozdielnej miere. Kým v Spojených štátoch, kde proti spaľovaniu vystupuje hlasná opozícia, týmto spôsobom nakladajú iba s 12 % odpadu, v Európe je tento podiel podstatne väčší. V Holandsku a Švédsku dosahuje okolo 50%, v Nemecku a Francúzsku takto končí približne tretina odpadu.

"Spaľovanie odpadu za účelom výroby energie je príšerný nápad z ekonomických aj environmentálnych dôvodov. Okrem toho spaľovanie poškodzuje snahy viac recyklovať a kompostovať," tvrdí Jeffrey Morris, odborník na ekonomiku odpadu a prezident Sound Resource Management Group.

Obhajcovia spaľovania však protirečia – spaľovanie podľa nich zmenšuje územie zničené skládkovaním a poskytuje alternatívny zdroj energie. Podľa Nickolasa Themelisa z Colombia University sa pre spaľovanie rozhodlo už 40 krajín a pridať by sa mali i Spojené štáty. Skládky sú podľa neho "zastaraným spôsobom spracovávania odpadu".

Čo tvrdia podporovatelia energetického zhodnocovania odpadov?

Argumentácia odborníkov, ktorí spaľovanie presadzujú ako ideálny spôsob nakladania s odpadom, sa dá zhrnúť do niekoľkých bodov.

• Ochrana územia. Elektráreň premieňajúca odpad na energiu dokáže na malej ploche spracovať neporovnateľne väčšie množstvo odpadu ako rovnako veľká plocha klasickej skládky.

• Ochrana neobnoviteľných zdrojov. "Na vyprodukovanie 500 kilowatthodín elektriny spotrebuje priemerná elektráreň spaľujúca odpad v USA približne jednu tonu odpadu, kým uhoľný elektráreň potrebuje asi tretinu tony uhlia. Množstvo uvoľneného uhlíka je približne rovnaké, no iba tretina uhlíka v odpade pochádza z fosílnych zdrojov, čím spotrebúvame menej neobnoviteľných zdrojov," tvrdí Nickolas Themelis.

• Spaľovanie neodrádza ľudí od recyklácie. Výskum v tejto oblasti navyše dokazuje, že krajiny, ktoré vo veľkom recyklujú, aj vo veľkom spaľujú.

• Dopad na životné prostredie. Podľa nedávnej štúdie výskumníkov z Colombia University boli emisie dioxínov vypustené elektrárňami spaľujúci odpad v roku 2012 v USA iba 0,09 % z celkových dioxínových emisii. Požiare skládok vyprodukovali 400-krát viac dioxínov. Skládky totiž na rozdiel od elektrární nemajú technológie zachytávajúce nebezpečné látky unikajúce do ovzdušia.

• Pozitívne dopady na hospodárstvo. Obhajcovia spaľovania odpadu tvrdia, že budovanie nových elektrární si vyžaduje veľké kapitálové investície, no existujúce zariadenia preukazujú rentabilitu.

Čo tvrdia odporcovia energetického zhodnocovania odpadov?

Oponenti spaľovania odpadu za účelom výroby energie s uvedenými tvrdeniami zvyčajne ostro nesúhlasia. Tu sú ich argumenty:

• Neefektívnosť. "Spaľovanie premení na energiu menej než 25 % energie obsiahnutej v odpade, kým v prípade uhlia je to 35 % a pri zemnom plyne niektoré systémy dosahujú efektívnosť až 45 %," zdôrazňuje Jeffrey Morris.

• Spaľovanie poškodzuje životné prostredie. Spaľovanie odpadu produkuje 1,5-krát viac oxidu uhličitého na jednu kilowatthodinu energie, než by vzniklo pri spaľovaní uhlia, a až trikrát viac ako v prípade zemného plynu. Aj napriek sofistikovaným (a veľmi nákladným) filtračným systémom uniká do ovzdušia oveľa viac nebezpečných látok ako pri spaľovaní fosílnych palív.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.