Mimovládna organizácia Zero Waste Europe vydala v novembri
krátku analýzu, v ktorej tvrdí, že zákaz skládkovania nie
je správnou cestou na dosiahnutie nulového skládkovania. Práve
naopak, nulové skládkovanie sa dá dosiahnuť nenulovým
skládkovaním. Autori tvrdia, že zákaz ukladania odpadu na skládku
viedol k zvýšeniu miery energetického zhodnocovania odpadu,
zároveň spôsobil skládkovanie zvyškov po spaľovaní a nesplnil
tak úmysel zvýšiť mieru recyklácie.
Mimochodom, celkom zaujímavé, i keď už pomerne známe
zistenia. Po nich však prichádza grandiózny záver: združenie
navrhuje, aby členské krajiny zvýšili daň za energetické
zhodnocovanie odpadov na úroveň skládkovej dane.
Tak si to zhrňme. Pod tlakom zelených hnutí zaviedli vlády daň
či poplatok za skládkovanie odpadu. Zvýšili tým ekonomickú
atraktívnosť pre energetické zhodnocovanie odpadu.
Nie vždy však natoľko, aby investícia do spaľovne mala
primeranú návratnosť, takže mnoho týchto zariadení v Európe
bolo vybudovaných pomocou dotácií. To znamená, že za odklon od
skládkovania k spaľovniam zaplatia v prvom kroku občania
(aj firmy) viac v poplatkoch za komunálny odpad, v druhom
kroku viac cez vybrané peniaze do rozpočtu verejnej správy,
z ktorých sa použije dotácia.
V momente,
keď je misia splnená a občania platia dvakrát za vybudovanie
a využívanie spaľovní, majú podľa združenia občania
zaplatiť tretí raz – za to, aby tie spaľovne neboli využívané.
A je to.
Netreba zabudnúť, že na pozadí systému pretláčania peňazí
do recyklácie platí občan aj štvrtý, piaty a „ixtýkrát“
za vybudovanie recyklačných kapacít a financovanie
zhodnocovania separovaných zložiek komunálneho odpadu.
Toto je číra podstata konceptu obehového hospodárstva – na
to, aby aspoň úspešne predstieralo zdanie, že funguje, si musí
spotrebiteľ v každej časti kruhu zaň priplatiť.
Otázkou ostáva, či sa tok odpadu v kruhu konečne pohne.
Detinskej predstave aktivistov a ich spojencov medzi vládnymi
úradníkmi totiž nehrá do karát „blbá“ povaha ľudí, ktorí
si nedajú pokoj a stále niečo vyvíjajú, čím zlacňujú
primárne suroviny. Takže sa môže stať to, čo sa už pomaly aj
začína diať, že po niektorých druhotných surovinách čoskoro
ani pes neštekne.
Čo sa bude diať potom? Z konania vlád vieme, že si pokoj
nedajú, lebo do svojej predstavy sú zahryznuté ako pitbul.
V talóne majú ešte niekoľko šumných nápadov.
Mohli by sa napríklad inšpirovať systémom obchodovania
s emisiami skleníkových plynov a zaviesť kvóty na
vyrobené obaly. Alebo dotovať tých, ktorých sa pred zberným
dvorom podarí presvedčiť, aby svoj starý spotrebič ešte
využívali.
Budúci rok bude možno plný prekvapení.
Milí čitatelia, v mene vydavateľstva mesačníka Odpadové
hospodárstvo a denníkov Odpady-portal.sk a Energie-portal.sk
vám prajem pokojné vianočné sviatky a veľa zdaru v novom
roku 2016.
Radovan Kazda
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.