Vývoj odpadového hospodárstva v Čechách a Poľsku
Pre všetky členské štáty Európskej únie platia tie isté
„základy“ štátnych právnych predpisov a to vo forme
smerníc vydávaných Európskym parlamentom a Radou. Preto sa
smerovania odpadového hospodárstva v jednotlivých krajinách
EÚ výrazne nelíšia.
Hlavný cieľ krajín v oblasti odpadového hospodárstva je
teda rovnaký, no spôsob, akým ho dosiahnu, je individuálny.
Jednotlivé členské štáty zvolili rozdielne prístupy v tvorbe
odpadového hospodárstva (OH).
Úroveň OH, s ktorou tá-ktorá
krajina vstupovala do EÚ, bola často poznačená aj jej predošlým
historickým vývojom, čo značne ovplyvnilo úroveň OH, na
ktorej sa krajina nachádza dnes.
V prvej časti tohto článku bude opísaný stručný vývoj
a fungovanie OH v Česku a Poľsku. Pokračovanie
článku bude zamerané na OH v Rakúsku, Nemecku a Maďarsku.
Predpoklad splnenia cieľa recyklácie do roku 2020
Dôkazom vhodne nastaveného OH v krajine je napr. miera
recyklácie tuhého komunálneho odpadu (TKO). Pre štáty EÚ 27
platila povinnosť do 12. decembra 2010 implementovať smernicu
č. 2008/98 ES o odpadoch do národnej legislatívy.
Smernica zavádza ciele pre opakované použitie a recykláciu
odpadu z domácnosti ako papier, plasty, kovy, sklo
a biologický odpad najmenej na úrovni 50 % hmotnosti
z produkcie komunálneho odpadu a to do roku 2020.
Európska environmentálna agentúra (EEA) vypracovala v roku
2013 štúdie, v ktorých zhodnotila pravdepodobnosť splnenia
uvádzaného cieľa pre jednotlivé krajiny. V správe boli
pomocou lineárnej regresie na základe predošlých výsledkov
recyklácie vypočítané pre každú krajinu tri scenáre.
Podľa najideálnejších výpočtov EEA dosiahne Česko v roku
2020 iba 35 % mieru recyklácie TKO. Poľsko
prekročí požadované percento a dosiahne až 60 %
(obe podľa výpočtov, kt. vychádzajú z údajov v rokoch
2006 – 2010). Maďarsko dosiahne v roku 2020 mieru recyklácie
47 % (podľa výpočtov kt. vychádzajú
z údajov v roku 2001 – 2005 a v rokoch 2006 –
2010).
Rakúsko prekročilo mieru recyklácie TKO 50 % ešte pred
sledovaným rokom 2001 a Nemecko ju prekročilo v roku
2002. Nemecko vykazovalo v sledovanom roku 2010 až 62 %
a najvyššiu mieru recyklácie v celej EÚ vykazovalo
Rakúsko (63 %).
Na porovnanie Slovensko
dosiahne podľa výpočtov s najoptimistickejším rastom, t. j.
predpoklad založený na vývoji recyklácie v rokoch 2006 –
2010 v roku 2020 mieru recyklácie TKO iba okolo 20 %,
viac v grafe č. 1.[1]
Graf 1 Predpoklad splnenia cieľa recyklácie 50 % TKO do
roku 2020 na Slovensku
Zdroj: Výpočet vykonáva Resource Institute
(CRI) v Kodani na základe údajov Eurostatu, 2012 (ALEKSIC,
2014)
Pri porovnávaní výsledkov recyklácie jednotlivých krajín je
dôležité poznamenať, že neexistuje zjednotený spôsob
výpočtu množstva recyklovaného odpadu, t. j. že každá
krajina používa iný vzorec, dokonca započítava iné komodity
(napr. objemový a záhradný odpad) do celkového množstva
TKO.
Nie je výnimkou, že sa vyskytujú v rámci jednej krajiny
rozdielne výsledky vo výpočtoch napr. produkcie KO/obyv./rok. Vo
všeobecnosti sa dá však predpokladať, že krajina, ktorá
vykazuje málo skládkovaného odpadu, má vysokú mieru recyklácie
a podobne, má dobre nastavené hospodárenie s odpadom.
Česká republika
Vývoj OH v Českej republike bol až do rozdelenia
Česko-Slovenska v r. 1993, pochopiteľne, rovnaký ako na
Slovensku. Až na malé rozdiely, napr. v ČR bola zavedená daň
za skládkovanie v roku 1992, v SR sa ešte v roku
2015 využíva poplatok za uloženie odpadu na skládku, teda nie
daň.
Spoločne vytvorený zákon o odpadoch, platný od r.
1991, bol aj v Česku viackrát novelizovaný a až v r.
2002 (v rovnakom roku aj na Slovensku) bol nahradený zákonom č.
185/2001 Sb. o odpadech a o změně některých
dalších zákonů.
Približne od roku 2012 sa v ČR pracuje na
novom zákone, ktorý ešte ani v roku 2015 nie je spracovaný
v paragrafovom znení.
Obce v Česku zodpovedajú za TKO vo svojom administratívnom
celku. Obyvatelia platia obci za zber odpadov podľa počtu
obyvateľov v domácnosti. Tento systém, ako aj formu zberu
odpadov (vrecový, kontajnerový...) máme s Českom rovnaký.
V Česku je triedenie odpadov povinné od roku 2010 (opäť
rovnako ako na Slovensku).
Triedi sa papier, plasty, kovy, sklo
a viacvrstvové obaly. Povinnosť obce zabezpečiť zber
biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu bola zavedená
v roku 2014. Od roku 2024 má byť zakázané ukladať na
skládky zmesový komunálny odpad a ďalšie recyklovateľné
a využiteľné odpady. V roku 2010 sa v ČR
skládkovalo 70 % a recyklovalo sa 14 % TKO. [2]
Vývoj recyklácie TKO a významné politické kroky v období
r. 2001 až 2010 sú schematicky znázornené v grafe 2. Na
porovnanie v tom istom roku sa na Slovensku skládkovalo 75 %
a recyklovalo sa 9 % TKO. [3]
Graf 2 Recyklácia TKO v ČR a významné politické
aktivity
Zdroj: Eurostat, 2012. Percentá sú vypočítané
ako % generované z celkového TKO [4]
Poľsko
Prvý zákon o odpadoch v Poľsku platí od 1. 1. 1998.
Komunálne odpadové hospodárstvo bolo výrazne ovplyvnené pomerne
radikálnou zmenou, keď Poľsko prešlo v roku 1990 na trhovú
ekonomiku.
Zber a nakladanie s komunálnym odpadom už
nebolo v kompetencii obcí ako takých, ale súkromných
vlastníkov nehnuteľností – rodinných domov a bytov cktorí
si sami vyberali kolektívne systémy na zber odpadov.
Tie dostávali peniaze priamo od svojich zákazníkov (t. j.
občanov) výmenou za svoje služby a obec nedostávala žiadne
peniaze. To spôsobilo, že na jednej ulici pôsobili rôzne
spoločnosti na zber odpadov, takže systém zberu bol neefektívny.
[5]
Navyše spoločnosti nemali motiváciu investovať do
infraštruktúry a využívali najlacnejší spôsob nakladania
s odpadom, čiže skládkovanie. Mnoho domácností sa údajne
zbavovalo svojho odpadu nelegálne, aby ušetrili náklady. [6]
Zmeny nastali až počas diskusie k Národnému programu
o nakladaní s odpadom na roky 2006 – 2010, keď nastal
posun vlastníctva TKO obciam. Odvtedy obyvatelia platia poplatok za
TKO obci a tá má na starosti vytvárať efektívny územný
systém zberu odpadov.
Od roku 2011 má obec v oblasti
nakladania s TKO väčšie kompetencie, čo prinieslo lepšie
výsledky v recyklácii TKO. Táto, ako aj predošlé politické
iniciatívy sú uvedené spolu s vývojom miery recyklácie
v grafe 3.
Triedený zber je v Poľsku zavedený od roku 2013. Triedi sa
papier, plasty, kovy, sklo, viacvrstvové obaly a BRKO vrátane
biologicky rozložiteľných obalov. [7]
Väčšina odpadu bola aj v roku 2010 skládkovaná. Miera
recyklácie vzrástla z 5 % v r. 2004 na 21 %
v roku 2010. Daň za skládkovanie bola zavedená v roku
1997. [8]
Graf 3 Recyklácia TKO v PL a významné politické
aktivity
Zdroj: Eurostat, 2012. Percentá sú vypočítané
ako % generované z celkového TKO v období rokov
2005 – 2010,a ako % zozbieraných TKO v období
rokov 2001 – 2004 [9]
Zdroje:
[1] EEA,
2013. Managing
municipal solid waste.
European Topic Centre on Sustainable Consumption and Production for
the European Environment Agency, ISBN 978-92-9213-355-9
[2] ALEKSIC,
D., 2014. Municipal
waste management in Slovakia. ETC/SCP
for the European Environment Agency (EEA)
[3] [4]
ALEKSIC, D., 2013. Municipal
waste management in The Czech Republic. ETC/SCP
for the European Environment Agency (EEA)
[5]
TOJO, N., 2008. Evaluation
of Waste Management Policy and Policy Instruments Three Case Studies.
Švédsko: Lund Universit. ISSN 1650-1675
[6]
ENDS, 2013. ‘ENDS Europe 17 May 2011‘. in FISCHER, Ch. 2013.
Municipal waste
management in Poland. European
Topic Centre on Sustainable Consumption and Production for the
European Environment Agency
[7] Poland,
2013. Information
received during the Eionet consultation of the paper.
E-mails of 23 October 2012 and 13 November 2013 from Katarzyna
Baranowska, Waste Management Department, the Ministry of the
Environment, Poland in FISCHER, Ch., 2013. Municipal
waste management in Poland. European
Topic Centre on Sustainable Consumption and Production for the
European Environment Agency
[8] [9]
FISCHER, Ch, 2013. Municipal
waste management in Poland. European
Topic Centre on Sustainable Consumption and Production for the
European Environment Agency
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.