Opätovným zhodnotením prechádza v EÚ takmer 80% plastových obalov, Slovensko zaostáva

Štúdia s názvom Plastics - the Facts 2015, ktorú priniesla asociácia PlasticsEurope v spolupráci s EPRO (European Association of Plastics Recycling and Recovery Organisations), analyzovala nakladanie s plastovým odpadom v 28 štátoch EÚ, Nórsku a Švajčiarsku.

Graf: Rozdelenie dopytu plastov v Európe podľa segmentov trhu

Na skládkach končí 30% plastov

Podľa údajov z roku 2014 najväčší podiel (39,5%) plastového obalového odpadu v Európe prešiel recykláciou. Podobné množstvo (38,5%) plastových obalov bolo zhodnotené energeticky a 22% tohto odpadu skončilo uložením na skládky.

V prípade celej kategórie plastového odpadu sú čísla z pohľadu zhodnocovania o niečo menej priaznivé. Hoci energetické zhodnotenie dosiahlo podiel až 39,5% plastového odpadu, recykláciou prešlo iba 29,7% tohto odpadu. Viac než 30% plastového odpadu teda v Európe skončilo na skládkach.

Graf: Podľa štúdie má zákaz skládkovania pozitívny vplyv na vyššiu mieru recyklácie plastov

V recyklácii vedie Česká republika

Ako však štúdia upozorňuje, podiel zrecyklovaného plastového odpadu sa kontinuálne zvyšuje. Od roku vzrástol z 34,7% na súčasných takmer 40%, a keďže rastie i podiel energeticky zhodnoteného odpadu, na klasických skládkach končí v Európe čoraz menej plastov.

Za týmto trendom by mala stáť predovšetkým recyklačná schéma založená na rozšírenej zodpovednosti výrobcov (EPR). Tú členské štáty pretavili do svojich národných legislatív na základe Smernice EÚ o obaloch a odpadoch z obalov (94/62/EU).

Ako vyplýva z údajov zverejnených pre všetkých 30 krajín, dávnejší cieľ EÚ o minimálne 22,5% recyklácii spĺňajú všetky štáty s výnimkou Malty, ktorá je tesne pod touto hranicou. Najvyššie sa v rebríčku umiestnila Česká republika, kde recykláciou prešlo až 52,1% plastového odpadu, ďalej nasledujú Nemecko, Slovinsko, Švédsko a Írsko.

Graf: Obalové plasty majú najvyššiu mieru recyklácie a energetického zhodnotenia

Zákaz ukladania na skládky skúsia ďalší

Štúdia venovala pozornosť i tomu, ako sa jednotlivým štátom darilo zvyšovať podiel zhodnoteného odpadu z plastov. Kým v roku 2014 hranicu 30% zrecyklovaného plastového odpadu prekročilo dovedna 24 štátov, ešte v roku 2012 to bolo iba 19 krajín.

Najväčší pokrok dosiahli Estónsko a Fínsko - tam sa množstvo energeticky zhodnoteného a zrecyklovaného odpadu zvýšilo oproti roku 2006 až o dve tretiny.

"Recyklácia je preferovaná možnosť pre plastový odpad. Avšak ak recyklácia nie je dlhodobo udržateľnou možnosťou, energetické zhodnotenie je alternatívou.

Obe možnosti sa navzájom dopĺňajú a pomáhajú realizovať potenciál plastového odpadu," vychvaľujú autori štúdie zhodnocovanie plastového odpadu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.