Aktívni občania, politická vôľa a finančná motivácia na znižovanie množstva komunálneho odpadu. Analýza Zero Waste Europe odhaľuje, vďaka čomu sa severotalianske mesto mohlo stať príkladom pre ďalšie samosprávy.
Začiatkom celého príbehu a impulzom pre reformu odpadového hospodárstva v Parme sa stal zámer vybudovať pre mesto spaľovňu. Región Emilia Romagna, ktorého je Parma súčasťou, je v rámci celej krajiny oblasťou s vôbec najvyššou produkciou odpadu. Neklesajúce množstvo komunálneho odpadu a stagnujúca miera separácie samosprávu hľadať nové riešenia.
Plán vybudovať novú spaľovňu s ročnou kapacitou 180 000 ton energeticky zhodnoteného odpadu však v roku 2012 pred komunálnymi voľbami narazil na nebývalý odpor verejnosti. Občianske združenie Gestione Corretta Rifuti e Risorse (Správny manažment odpadov a zdrojov), ktoré je členom Zero Waste Europe, začalo namiesto spaľovne žiadať alternatívne riešenie.
Zber od dverí k dverám
V komunálnych voľbách napokon zvíťazil kandidát, ktorý zámer vtedajšieho starostu ostro kritizoval. Do svojho tímu po voľbách vzal i jednu z aktivistiek proti spaľovni, aby sa podieľala na parmskej reforme odpadového hospodárstva. Jedným z jeho prvých krokov ako zredukovať množstvo odpadu bolo taktiež otvorenie samosprávy - radnica zorganizovala sériu verejných diskusií, kde si nové vedenie mesta vypočulo názory obyvateľov. A inšpirovalo sa.
Separácia do príchodu nového starostu efektívne nefungovala. Zelený odpad sa v meste vôbec nezbieral - a všetok bioodpad, ktorý nemusel byť súčasťou komunálneho odpadu, končil na klasických skládkach. V Parme takisto vôbec neexistoval zber separovaného odpadu "od dverí k dverám". Separácia sa v takmer 200-tisícovom meste realizovala najmä prostredníctvom kontajnerov. Zber bioodpadu a zavedenie systému od dverí k dverám boli teda medzi prvými zmenami, ktoré obyvatelia pocítili.
Poplatky závislé od množstva odpadu
Ďalšou časťou reformy, ktorú obyvatelia mohli pocítiť, bolo zavedenie
schémy "pay-as-you-throw" ("plať podľa toho, koľko vyhadzuješ").
Poplatok za odvoz odpadu vďaka novej schéme priamo závisí od množstva
odpadu, ktoré domácnosti vytvárajú.
"Poplatok pre každú domácnosť tvoria dve hlavné zložky: fixná
časť založená na počte členov domácnosti a na ploche daného obydlia, a
variabilná zložka závisiaca na produkcii odpadu," uvádza Zero Waste Europe v analýze.
Ekonomický stimul na zmenu správania domácnosti podľa analýzy dostali
i v podobe tzv. eko-staníc. Tie vybudovali v meste zatiaľ štyri a
ďalšie štyri majú pribudnúť v priebehu tohto roka. Zariadenia majú
podobu malých "stánkov" s ôsmimi "oknami" na vhadzovanie vyseparovaného
ako i komunálneho odpadu. Kým separovaný odpad môžu obyvatelia
odovzdávať do eko-stanice zadarmo, za uloženie komunálneho odpadu mesto
určilo cenu 70 centov na 40 litrov.
O 59% menej odpadu
Výsledky na seba v Parme nenechali dlho čakať. Množstvo
produkovaného odpadu sa za štyri roky znížilo odpadu o 15% a miera
separácie sa naopak zvýšil z necelých 50% v roku 2011 na 72% o štyri
roky neskôr. Vďaka tomu sa v meste podarilo znížiť objem generovaného
odpadu na jedného obyvateľa nevídaným spôsobom - 283kg sa znížil na
126kg. Išlo teda o 59-percentný pokles.
"Nová schéma separovaného zberu je úspechom nielen vďaka
výsledkom v separácii a redukcii komunálneho odpadu, ale aj vďaka tomu,
že schéma dokázala výrazne znížiť kontamináciu v každom odpadovom prúde,
čo viedlo k vyššej kvalite materiálov," tvrdia autori štúdie.
Nízke znečistenie vyseparovaného odpadu - v prípade papiera a skla na
úrovni iba jedného až troch percent - podľa nich zefektívni a zlacní
recykláciu. Ekonomicky rentabilná recyklácia je pritom jedným zo
základných predpokladov fungujúceho obehového hospodárstva.
ZDROJ:
Stiahnite si: The Story of Parma (celá prípadová štúdia je prístupná po bezplatnej registrácii)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.