Obce môžu z nového zákona profitovať

Priemerný obyvateľ Slovenska vyprodukuje približne 320 kilogramov komunálneho odpadu, čo je síce hlboký podpriemer medzi krajinami EÚ, avšak až 76 percent končí na skládke a iba 6 percent sa recykluje. Priemer recyklácie v EÚ je pritom až 28 percent. Legislatíva EÚ navyše zaväzuje členské krajiny dosiahnuť do roku 2020 recykláciu až na úrovni 50 percent. Nový zákon o odpadoch má ambíciu zmeniť to.

Pred prechodom na rozšírenú zodpovednosť výrobcu v novom zákone o odpadoch bola udelená autorizácia pre obaly jedenástim organizáciám zodpovednosti výrobcu.

ENVI-PAK je najväčšou z nich s podielom na trhu 53,67 % podľa počtu obci a 53,91 % podľa počtu obyvateľov. Druhou najväčšou je spoločnosť NATUR-PACK s podielom tesne pod 40 %. Zvyšný podiel patrí menším spoločnostiam, informovala Hana Nováková, generálna riaditeľka spoločnosti ENVI-PAK.

Všetky organizácie zodpovednosti výrobcu (OZV) pre obaly boli povinné založiť spoločné koordinačné centrum. To vzniklo pred niekoľkými dňami pod názvom KČ OBALY, družstvo a v súčasnosti čaká na zápis do obchodného registra.

Zákon o odpadoch za začal implementovať od 1. júla tohto roku. Podľa Hany Novákovej sú v stave triedeného zberu v obciach na Slovensku veľké rozdiely, spôsobené najmä tým, že ľudia žijú v rôznych oblastiach s odlišnou dostupnosťou a nákladnosťou infraštruktúry.

Zákon tiež zaviedol štandardy zberu, čo znamená, že každý občan musí mať k dispozícii pomerovo nejakú časť nádoby na triedený zber, čím sa znásobujú nároky na infraštruktúru pre obce. „V súčasnosti existuje veľa obci, ktoré tieto štandardy nespĺňajú. Výrobcovia preto budú musieť investovať do rozvoja infraštruktúry tak, aby každý občan mal k dispozícii taký objem nádob, aký predpisuje zákon,“ vysvetlila Hana Nováková. Z tohto dôvodu vykonáva ENVI-PAK priebežne aj analýzu existujúceho stavu.

Podľa ENVI-PAK-u je v súčasnosti priemerný náklad na zabezpečenie týchto služieb na jedného obyvateľa vo výške 5-7 eur na rok. Rozdielnosť vyplýva z regionálnych špecifík. Samosprávy sa snažia o zlepšenie infraštruktúry vo svojich obciach, niekedy sú však ich očakávania nad rámec ekonomických možností. „Požiadavky niektorých obci sú niekoľkonásobne vyššie, pretože chcú mať komfortné zabezpečenie dostupnosti triedeného zberu do každého domu, pričom často to vôbec nie je potrebné, nakoľko kontajnery následne nie sú dostatočne využívané,“ objasňuje Nováková.

Mesta a obce vychádzajú tiež s požiadavkami na zavádzanie rôznych nových prvkov infraštruktúry. Jedným z nich sú polopodzemné kontajnery.

Hana Nováková vníma z pohľadu výrobcov viaceré pozitívne vlastnosti takýchto kontajnerov v podmienkach, ak sú obyvatelia naučení triediť odpad dôsledne a vo veľkých objemoch. Najväčšia organizácia zodpovednosti výrobcov však považuje systém polopodzemných kontajnerov na Slovensku za málo efektívny, nakoľko obyvatelia väčšinou nevedia správne triediť odpad.

Polopodzemný kontajner má niekoľkonásobne väčší objem, ako bežne rozšírené 1100 litrové kontajnery, takže aj hustota ich osadenia môže byť nižšia. Podľa Hany Novákovej preto musia OZV najprv naučiť obyvateľov triediť a až postupnými krokmi „vzďaľovať“ rozmiestnenie kontajnerov tak, aby obyvateľ bol ochotný prejsť k nim väčšiu vzdialenosť. „V súčasnosti preto z pohľadu výrobcov nemôžeme systém polopodzemnych kontajnerov priamo podporovať.“

Nový zákon o odpadoch priniesol výrobcom zvýšené náklady. Ešte pred implementáciou nového zákona odhadlo ministerstvo náklady na triedený zber vo výške 31,4 miliónov eur. Do 30. júna prispievali výrobcovia na triedený zber približne sumou 5 miliónov eur, zvyšok platili obyvatelia najmä v poplatku za komunálny odpad.

Od 1. júla ho však už výrobcovia financujú úplne, čím došlo k zvýšeniu nákladov odhadom o viac ako 26 miliónov eur. Pre obce by to malo byť odľahčením. „Táto suma sa obciam teraz odblokovala a môžu ju použiť na zníženie poplatkov, alebo na iné aktivity súvisiace s odpadovým hospodárstvom,“ uviedla Hana Nováková.

Podľa spoločnosti ENVI-PAK treba dať novému zákonu o odpadoch šancu a „vychytať“ chyby. „Princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcu je nastavený v zákone v súlade s tým, čo funguje v iných krajinách Európskej únie. Účastníci trhu však potrebujú na jeho správne rozbehnutie čas,“ uzavrela Hana Nováková.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.