Celkovo sa v Európe posiela menej odpadu na skládky. Slováci sú na chvoste aj podľa vyprodukovaného množstva.
Európske krajiny recyklujú viac a menej odpadu končí na skládkach. Vyplýva to z údajov Európskej agentúry pre životné prostredie, ktorá porovnávala zmenu za roky 2004 až 2014.
“Miera skládkovania v 32 krajinách (EÚ + Island, Nórsko, Švajčiarsko, Turecko a niektoré krajiny Balkánu) poklesla zo 49 na 34 % v sledovanom období. Celkovo sa podiel odpadu končiaceho na skládkach znížil v 27 z 32 krajín,” tvrdí štúdia.
Takmer žiadne alebo iba minimálne množstvo odpadu končí na skládkach v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Nemecku, Holandsku, Nórsku, Švédsku a Švajčiarsku.
"Napriek celkovému poklesu vyprodukovaného odpadu o 3 % a zníženiu priemerného množstva na osobu o 7 %, nemožno hovoriť o jednotnom trende. V 16 krajinách bolo zaznamenané jeho zvýšenie."
Najviac odpadu na osobu vyprodukovali v roku 2014 Dáni a Švajčiari. Najmenej Rumuni, Poliaci, Srbi a Slováci (321 kg na osobu). Vo všeobecnosti platí, že bohatšie a ekonomicky prosperujúcejšie krajiny vytvárajú viac odpadu.
Pod recykláciou autori štúdie rozumejú samotnú recykláciu materiálov, ale aj kompostovanie a rozklad biologického odpadu. Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Švajčiarsko, Holandsko a Švédsko recyklujú podľa týchto štatistík najmenej polovicu komunálneho odpadu.
“Vyhliadky pre dosiahnutie cieľa EÚ, teda 50 % miere recyklácie komunálneho odpadu do roku 2020, sú zmiešané. Mnohé krajiny budú musieť zintenzívniť úsilie,” konštatuje štúdia.
Zároveň pripomína, že krajiny si môžu vybrať zo štyroch rôznych spôsobov monitorovania vývoja, pričom pri vyhodnocovaní štúdia zohľadňovala iba jednu rovnakú metódu.
Navyše, definície, čo je vlastne komunálny odpad alebo recyklovaný materiál sa líšia od krajiny ku krajine. Napríklad niektoré sem zaraďujú iba odpad z domácností, iné aj z podnikov a inštitúcií.
Autori štúdie podotýkajú, že Slovensko patrí ku krajinám, kde zmeny v metodike monitorovania znamenajú, že údaje z roku 2014 nie sú celkom porovnateľné s údajmi z roku 2004.
Podľa takto zostaveného rebríčka patrila v roku 2014 Slovensku s 10 % posledná priečka zo všetkých krajín EÚ. Na úplnom chvoste sú už iba Srbsko, Turecko a Bosna a Hercegovina.
Štúdia poskytuje aj stručný prehľad politík uplatňovaných v odpadovom hospodárstve a ich možnom vplyve na mieru recyklácie. V mnohých krajinách sa používa princíp “zaplať za to, čo vyhodíš” (teda napríklad poplatky odvodené od hmotnosti alebo objemu odpadu).
Stupeň jeho implementácie sa líši od krajiny ku krajine. No v nejakej forme funguje vo všetkých štátoch s mierou recyklácie nad 45 %. Zatiaľ čo väčšina krajín s mierou pod 20 % tento prístup nepoužíva.
Všetky krajiny, ktoré vykazujú mieru skládkovania pod 28 % (priemer EÚ), zakázali skládkovanie biologického alebo zmiešaného komunálneho odpadu. Prípadne implementovali zákaz v kombinácii s daňou za skládkovanie vo výške najmenej 30 eur za tonu.
Štúdia ďalej zdôrazňuje, že aj iné faktory môžu prispievať k vysokej miere recyklácie. Napríklad ekonomická úroveň krajiny (medzi HDP/obyvateľa a mierou recyklácie je korelačný faktor 0.65), environmentálne povedomie, poplatky v odpadovom hospodárstve a striktná implementácia legislatívy.
Okrem toho, všetky krajiny s nižšou mierou, vstupovali do EÚ v roku 2004 alebo neskôr, a teda začali uplatňovať tieto politiky neskôr.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.