Editoriál. Sémantické cvičenie

Každá profesia prináša so sebou aj mnoho nepríjemných a otravných činností. V práci redaktora patrí k tým najmenej záživným prepisovať z diktafónu rozhovory alebo prejavy na tlačovkách, či vystúpenia na konferenciách.

Pretože, povedzme si úprimne, nie každý človek je rodený rétor. A nájdu sa aj takí, ktorí nie sú obdarení veľmi bystrým úsudkom. Prepisovať patrónov, ktorí nevedia sformulovať vetu, alebo takých, ktorí trpia jedným z dvoch neduhov staršieho veku (cit. Divadlo Járy Cimrmana) – teda neschopnosťou myšlienku udržať alebo myšlienku opustiť – nie je žiadna prechádzka ružovým sadom.

Ak nechce byť redaktor zákerný, musí vedieť preformulovať do súvislých viet aj zhluk celkom náhodných slov. Očistiť od balastu. Vyťažiť zo seba všetky zásoby empatie, aby pochopil, čo chcel autor povedať použitím nezmyselných výrazov.

V tom momente prenikáte do sémantiky, hľadáte význam slov a viet. Otvára sa vám vesmír poznania. Je to veľká pridaná hodnota k tejto vskutku príšernej prepisovacej práci.

Po rokoch však viete odhaliť ľudí, ktorí pri rozdávaní dôvtipu nestáli v správnom rade, často už po prvej vete.

Napríklad používajú kombináciu slov, ktoré samy osebe síce majú svoj jasný význam, ale spolu ani náhodou. Cirkulárna ekonomika, obehové hospodárstvo. Trvalo udržateľný rozvoj. Sociálna demokracia. Keď to respondent vypáli ako premisu svojich argumentov, máte o zábavu postarané.

Takto vznikol legendárny eurospeak, ktorý sa nesie úradnými dokumentmi nielen z Bruselu.

Podobným prípadom je, keď si celebrita vo vašom diktafóne vytvorí vlastný slovník, v ktorom známym slovám prikladá úplne iné významy. Najčastejšie ich zvykne obdariť ľudskými vlastnosťami.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.