Tri najväčšie výzvy životného prostredia na Slovensku

To je jeden zo záverov štúdie, ktorú zverejnil začiatkom tohto roka IEP.

Zaostávame v spracovaní odpadu

Analytici inštitútu porovnali Slovensko na základe medzinárodných ukazovateľov s vyspelými krajinami a zistili, že najviac zaostávame v spracovaní odpadu a kvalite ovzdušia. „Miera spracovania odpadu je jedna z najnižších v Európskej únii.

Pri ovzduší máme problém s nadmernou prašnosťou, prízemným ozónom a vysokými koncentráciami oxidu dusičnatého,“ uvádzajú autori štúdie.

Koncentrácia oxidu dusičitého (NO₂) je na Slovensku najhoršia v EÚ. Kým priemer krajín je na úrovni necelých 20 µg/m³, na Slovensku bola nameraná mediánová hodnota 34 µg/m3.

NO₂ je produktom premávky na cestách a iných procesov spaľovania fosílnych látok a je jednou z látok tvoriacich smog. Spôsobuje respiračné a srdcovocievne choroby a viaceré štúdie ho spájajú so zvýšenou úmrtnosťou vo veľkých mestách.

Zmenšovanie lesov

Kvôli vyššej intenzite výrubu a prekračovaniu miery odporúčanej ťažby za tretiu najväčšiu výzvu sa rozhodli ministerskí analytici zvoliť lesy. Medzi rokmi 2001 a 2014 Slovensko stratilo skoro 6 % lesného porastu.

Oproti ostatným krajinám OECD sme síce prišli o menšie percento lesov, avšak vo vzorke niet krajiny, kde by v danom období ostal lesný porast zachovaný, resp. sa ďalej rozširoval.

Okrem spomínaných výziev sa podobne problematické ako kvalita ovzdušia javí aj ohrozenie obyvateľstva povodňami. Podľa modelu World Resource Institute je na Slovensku ohrozených povodňami nadpriemerne veľa obyvateľov.

„Pre menšiu metodickú robustnosť a porovnateľnosť údajov sme však túto oblasť medzi najväčšie výzvy nezaradili,“ približujú analytici.

Silné stránky Slovenska

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.