Úrady môžu neodôvodnene skomplikovať realizáciu kvalitných
projektov. Článok vyšiel vo februárovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2017/02.
Slovenské aj európske právo určuje, že vplyv jednotlivých
projektov na životné prostredie nemá byť posudzovaný izolovane
pre každý projekt, ale spoločne pre viacero súvisiacich projektov
– tzv. kumulatívne posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
Nakoľko však neexistuje žiadna jasná definícia kumulatívneho
posudzovania vplyvov na životné prostredia a ani podrobné
súvisiace právne predpisy, prax je často spojená s mnohými
otáznikmi a predkladateľ projektu je mnohokrát vydaný
napospas vôli úradov.
Definícia
Slovenské a európske právne predpisy1
predpokladajú kumulatívne posudzovanie projektu s inými
existujúcimi alebo schválenými projektmi.
Tak napríklad na Slovensku, sa kumulatívne posudzovanie
predpokladá v prípade, ak ide o akýkoľvek plán alebo
projekt, ktorý síce priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie
sústavy chránených území2,
ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii
s iným plánom alebo projektom na toto územie významný
vplyv3.
Z predmetnej úpravy je možné vyvodiť tri skupiny prípadov
kumulatívneho posudzovania vplyvov na životné prostredie.
1. Kumulatívne posudzovanie pri „rozdelení projektov“:
Ak sa projekt rozdelí na viacero samostatných projektov s cieľom
obísť pravidlá posudzovania vplyvov na životné prostredie,
príslušný úrad jmá posudzovať projekty spoločne ako jeden
projekt a prípadne vykonať posudzovanie vplyvov na životné
prostredia (ďalej len „EIA“), ak spoločne prekračujú
relevantné prahové hodnoty4.
2. „Dodatočná kumulácia“:
Ak sa pri zmene existujúceho projektu dosiahnu prahové hodnoty
posudzovania vplyvov na životné prostredie, projekt musí byť
podrobený EIA5.
3. Kumulatívne posudzovanie rozdielnych projektov.
Slovenské a európske právo predpokladá tiež situáciu,
v ktorej bude potrebné vykonať EIA na plánovaný projekt
v dôsledku existencie iného projektu, ktorý vôbec nesúvisí
s predkladaným projektom a samotným predkladateľom
projektu. Dokonca aj vplyvy týchto osobitných projektov na životné
prostredie sa budú posudzovať spoločne, „kumulatívne“.
Kumulatívne posudzovanie pri „rozdelení projektov“
Predmetné vyplýva zo všeobecnej právnej zásady sústavne
opakovanej Súdnym dvorom EÚ, podľa ktorej sa cieľ európskej
smernice o EIA6
nemôže obchádzať rozdelením projektov, ktoré ako celok môžu
mať podstatný vplyv na životné prostredie.
Avšak na druhej strane, nie každý projekt sa rozdeľuje na
viacero projektov s úmyslom obchádzania právnych predpisov
o EIA a mnohokrát existujú skutočné a dobré
dôvody pre rozdelenie jedného zámeru na viacero projektov.
Za povolené rozdelenie projektu (jednotlivé časti projektu sa
potom budú posudzovať ako samostatné projekty) sa môže považovať
také rozdelenie projektu, ak každá „časť“ rozdeleného
projektu tvorí samostatný, plnohodnotne fungujúci projekt, ktorý
je nezávislý od existencie iného projektu.
V slovenskom právnom poriadku sa avšak nenachádza žiadne
výslovné ustanovenie ohľadne otázky „rozdeľovania projektov“.
Z tohto dôvodu je predkladateľ projektu odkázaný len na
rozhodnutie príslušných orgánov, či chcú aby sa „rozdelené
projekty“ posudzovali osobitne alebo spolu.
„Dodatočná kumulácia“
Dodatočná kumulácia je upravená v § 18 ods. 1 písm. d)
až g) zákona o EIA.
Ustanovenie § 18 ods. 1 písm. d) zákona o EIA striktne
určuje, že akákoľvek zmena navrhovanej činnosti, ktorá dosiahne
alebo prekročí určenú prahovú hodnotu, je predmetom EIA. Ako
príklad možno uviesť ťažbu rašeliny, pre ktorú je určená
prahová hodnota pre EIA od 200 000 t/rok; od 20 ha ťažobného
miesta.
Ak pôvodný plán určil objem ťažby rašeliny do 150 000
t/rok; 15 ha ťažobného miesta, nebolo potrebné vykonať EIA.
Ak sa schváli zmena projektu, ktorá navýši objem ťažby o 70
000 t/rok; 7 ha ťažobného miesta, bude potrebné vykonať
dodatočné posudzovanie vplyvov na životné prostredie na celý
projekt.
Ustanovenie § 18 ods. 1 písm. e) až g) zákona o EIA
upravuje prípady, v ktorých je nutné vykonať EIA aj pri
zmenách navrhovanej činnosti, ktoré neprekračujú zákonné
prahové hodnoty, ale môžu mať nepriaznivý vplyv na životné
prostredie.
To, či môže mať nepriaznivý vplyv, sa zisťuje buď
v zisťovacom konaní7
alebo na základe odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany
prírody a krajiny8,
podľa ktorého daná činnosť resp. zmena môže mať samostatne
alebo v kombinácií s inou činnosťou významný vplyv na
územie sústavy chránených území.
Vo vyššie uvedených prípadoch je predkladateľ zmeny projektu
opäť závislý len od výsledku vlastnej odbornej úvahy
príslušného orgánu.
Kumulatívne posudzovanie rozdielnych projektov
Najväčšiu výzvu v praxi predstavuje tretia forma
kumulatívneho posudzovania, podľa ktorej sa má projekt posudzovať
spoločne s existujúcim projektom, aj keď existujúci projekt
nesúvisí ani s navrhovaným projektom ani s predkladateľom
projektu, pričom predkladateľ projektu nemá žiadne detailne
informácie o existujúcom projekte.
Kumulatívne posudzovanie rozdielnych projektov sa predpokladá
len v prípade, ak môžu mať spoločne vplyv na územie
sústavy chránených území.
Podľa slovenského zákona o ochrane prírody a krajiny,
ktorý čiastočne upravuje kumulatívne posudzovanie vplyvov na
životné prostredie9,
je predkladateľ projektu povinný návrh svojho projektu predložiť
orgánu ochrany prírody a okresnému úradu v sídle kraja
na posúdenie, či má samostatne alebo v kombinácii s iným
plánom alebo projektom významný vplyv na územie sústavy
chránených území a teda či je predmetom posudzovania
vplyvov podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie (ďalej len „zákon o EIA“)10.
Povinnosť príslušného orgánu posúdiť, či navrhovaný
projekt bude mať samostatne alebo v kombinácií s inými
plánmi a projektmi významný vplyv na dotknuté územia,
a teda či je potrebné vykonať EIA podľa zákona o EIA,
vyplýva priamo z článku 6 ods. 3 Smernice o biotopoch11
a z viacerých rozhodnutí Súdneho dvoru EÚ12.
Metodická príručka k smernici o biotopoch13
uvádza konkrétne príklady kumulatívneho posudzovania rozdielnych
projektov. Napríklad: Navrhovaná cestá má prechádzať v určitej
vzdialenosti od lokality sústavy Natura 2000 a pôsobenie na
okolie, ktoré bude vyvolávať (napr. hluková záťaž a pod),
nebude mať významný vplyv na druhy vtákov, dôležité pre
integritu lokality.
Avšak pokiaľ už existuje v blízkosti predmetnej lokality
napr. iná cesta, potom celková hladina hluku z oboch ciest
pôsobiacich spoločne môže spôsobovať vyrušenie, ktoré už
bude vyhodnotené ako významné.
Ako bolo už uvedené vyššie, v zmysle slovenského zákona
o ochrane prírody a krajiny14
je predkladateľ projektu (v zmysle vyššie uvedeného príkladu –
staviteľ cesty) povinný návrh cesty predložiť orgánu ochrany
prírody a okresnému úradu v sídle kraja na posúdenie,
či má významný vplyv na dotknuté územie.
Je už len na uvážení a rozhodnutí príslušných úradov,
či navrhovaná cesta v kumulácií s existujúcou cestou
môže mať významný vplyv na danú oblasť, aj keď samostatne
významný vplyv nebude mať.
Predkladateľ projektu v predloženom projekte uvádza údaje
len o svojom projekte, nakoľko o inom projekte v okolí
navrhovaného projektu nemusí mať a spravidla ani nemá
vedomosť, resp. detailnejšie informácie. Prípadné kumulatívne
posúdenie rozdielnych projektov je výhradne úlohou príslušných
orgánov.
Ak z odborného stanoviska príslušných úradov vyplýva,
že je potrebné posúdiť vplyv navrhovaného projektu na životné
prostredia v kombinácií s existujúcim projektom, rozsah
hodnotenia navrhovanej činnosti bude v zmysle § 30 ods. 1
zákona o EIA určený príslušným orgánom podľa okolností
konkrétneho prípadu.
Záver
V dôsledku súčasnej právnej úpravy a judikatúry
Súdneho dvora EÚ môže vzniknúť pre predkladateľa projektu
nepríjemná situácia.
Napriek tomu, že projekt bude naplánovaný tak, aby nemal žiadny
vplyv na životné prostredia, orgán ochrany prírody alebo okresný
úrad v sídle kraja môže na základe svojho vlastného
posúdenia rozhodnúť o tom, že projekt sa stane predmetom
posudzovania vplyvov podľa zákona o EIA, pretože podľa ich
názoru môže mať v kombinácií s iným blízkym
projektom zásadný vplyv na životné prostredie.
V praxi to prináša takú situáciu, že projekty bez
negatívneho vplyvu na životné prostredie sa posudzujú spoločne
s cudzím absolútne nesúvisiacim projektom, čo spôsobuje
nemalé zvyšovanie nákladov pre predkladateľa projektu a v mnohých
prípadoch do dokonca môže znemožniť samotnú realizáciu
plánovaného projektu.
1 Článok
6.3 a 6.4 smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených
biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín
(ďalej len „smernica o biotopoch“)
2 Územie
sústavy chránených území (Európska sústava chránených území)
je projekt Natura 2000, ktorý členské štáty Európskej únie
vyhlasujú pre zachovanie najcennejších a ohrozených druhov
a biotopov Európy.
3
Ustanovenie § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane
prírody a krajiny.
4 Viď
judikatúru Súdneho dvora EÚ: rozsudok C 205/08; Umweltanwalt von
Kärnten, C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest, C-244/12
Salzburger Flughafen GmbH a pod.
5 Viď § 18
ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 24/2006 Z. z. Zákon
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
6 Smernica
Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov
určitých verejných a súkromných projektov na životné
prostredie. Predmetná smernica bola v priebehu rokov mnohokrát
zmenená a doplnená, a preto z dôvodu sprehľadnenia
bola 13. decembra 2011 kodifikovaná Smernicou Európskeho parlamentu
a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní
vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na
životné prostredie (kodifikované znenie).
7 § 18 ods.
1 písm. e) až f) zákona o EIA
8 § 18 ods.
1 písm. g) zákona o EIA
9 § 28 ods.
2 - 4 zákona č. 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane prírody
a krajiny
10 Podľa §
18 ods. 2 zákona o EIA je predmetom posudzovania vplyvov
navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách
a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa odborného stanoviska
štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny pravdepodobne môže
mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou
významný vplyv na územie sústavy chránených území.
11 Smernica
Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne
žijúcich živočíchov a rastlín
12 Viď
rozsudok vo veci C 531/13 Marktgemeinde Straßwalchen a i. proti
Bundesminister für Wirtschaft, Familie und Jugend, C 2/07 Paul
Abraham a i. proti Valónskemu regiónu a i., a pod.
13
Hodnotenie plánov a projektov významne ovplyvňujúcich
lokality sústavy NATURA 2000, Metodická príručka k ustanoveniam
článkov 6(3) a 6(4) smernice o ochrane biotopov, voľne
žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín 92/43/EHS.
Dostupné na: <http://www.sopsr.sk/files/Natura.pdf) >
14 § 28
ods. 2 - 4 zákona č. 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane prírody
a krajiny
JUDr. Katarína Liebscherová, Mag. Bernhard Hager, LL.M.
Dvořák
Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.