Veľa otáznikov ohľadne kumulatívneho posudzovania vplyvov na životné prostredie

Slovenské aj európske právo určuje, že vplyv jednotlivých projektov na životné prostredie nemá byť posudzovaný izolovane pre každý projekt, ale spoločne pre viacero súvisiacich projektov – tzv. kumulatívne posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Nakoľko však neexistuje žiadna jasná definícia kumulatívneho posudzovania vplyvov na životné prostredia a ani podrobné súvisiace právne predpisy, prax je často spojená s mnohými otáznikmi a predkladateľ projektu je mnohokrát vydaný napospas vôli úradov.

Definícia

Slovenské a európske právne predpisy¹ predpokladajú kumulatívne posudzovanie projektu s inými existujúcimi alebo schválenými projektmi.

Tak napríklad na Slovensku, sa kumulatívne posudzovanie predpokladá v prípade, ak ide o akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý síce priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie sústavy chránených území², ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv³.

Z predmetnej úpravy je možné vyvodiť tri skupiny prípadov kumulatívneho posudzovania vplyvov na životné prostredie.

1. Kumulatívne posudzovanie pri „rozdelení projektov“:

Ak sa projekt rozdelí na viacero samostatných projektov s cieľom obísť pravidlá posudzovania vplyvov na životné prostredie, príslušný úrad jmá posudzovať projekty spoločne ako jeden projekt a prípadne vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredia (ďalej len „EIA“), ak spoločne prekračujú relevantné prahové hodnoty⁴.

2. „Dodatočná kumulácia“:

Ak sa pri zmene existujúceho projektu dosiahnu prahové hodnoty posudzovania vplyvov na životné prostredie, projekt musí byť podrobený EIA⁵.

3. Kumulatívne posudzovanie rozdielnych projektov.

Slovenské a európske právo predpokladá tiež situáciu, v ktorej bude potrebné vykonať EIA na plánovaný projekt v dôsledku existencie iného projektu, ktorý vôbec nesúvisí s predkladaným projektom a samotným predkladateľom projektu. Dokonca aj vplyvy týchto osobitných projektov na životné prostredie sa budú posudzovať spoločne, „kumulatívne“.

Kumulatívne posudzovanie pri „rozdelení projektov“

Predmetné vyplýva zo všeobecnej právnej zásady sústavne opakovanej Súdnym dvorom EÚ, podľa ktorej sa cieľ európskej smernice o EIA⁶ nemôže obchádzať rozdelením projektov, ktoré ako celok môžu mať podstatný vplyv na životné prostredie.

Avšak na druhej strane, nie každý projekt sa rozdeľuje na viacero projektov s úmyslom obchádzania právnych predpisov o EIA a mnohokrát existujú skutočné a dobré dôvody pre rozdelenie jedného zámeru na viacero projektov.

Za povolené rozdelenie projektu (jednotlivé časti projektu sa potom budú posudzovať ako samostatné projekty) sa môže považovať také rozdelenie projektu, ak každá „časť“ rozdeleného projektu tvorí samostatný, plnohodnotne fungujúci projekt, ktorý je nezávislý od existencie iného projektu.

V slovenskom právnom poriadku sa avšak nenachádza žiadne výslovné ustanovenie ohľadne otázky „rozdeľovania projektov“. Z tohto dôvodu je predkladateľ projektu odkázaný len na rozhodnutie príslušných orgánov, či chcú aby sa „rozdelené projekty“ posudzovali osobitne alebo spolu.

„Dodatočná kumulácia“

Dodatočná kumulácia je upravená v § 18 ods. 1 písm. d) až g) zákona o EIA.

Ustanovenie § 18 ods. 1 písm. d) zákona o EIA striktne určuje, že akákoľvek zmena navrhovanej činnosti, ktorá dosiahne alebo prekročí určenú prahovú hodnotu, je predmetom EIA. Ako príklad možno uviesť ťažbu rašeliny, pre ktorú je určená prahová hodnota pre EIA od 200 000 t/rok; od 20 ha ťažobného miesta.

Ak pôvodný plán určil objem ťažby rašeliny do 150 000 t/rok; 15 ha ťažobného miesta, nebolo potrebné vykonať EIA.

Ak sa schváli zmena projektu, ktorá navýši objem ťažby o 70 000 t/rok; 7 ha ťažobného miesta, bude potrebné vykonať dodatočné posudzovanie vplyvov na životné prostredie na celý projekt.

Ustanovenie § 18 ods. 1 písm. e) až g) zákona o EIA upravuje prípady, v ktorých je nutné vykonať EIA aj pri zmenách navrhovanej činnosti, ktoré neprekračujú zákonné prahové hodnoty, ale môžu mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

To, či môže mať nepriaznivý vplyv, sa zisťuje buď v zisťovacom konaní⁷ alebo na základe odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny⁸, podľa ktorého daná činnosť resp. zmena môže mať samostatne alebo v kombinácií s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území.

Vo vyššie uvedených prípadoch je predkladateľ zmeny projektu opäť závislý len od výsledku vlastnej odbornej úvahy príslušného orgánu.

Kumulatívne posudzovanie rozdielnych projektov

Najväčšiu výzvu v praxi predstavuje tretia forma kumulatívneho posudzovania, podľa ktorej sa má projekt posudzovať spoločne s existujúcim projektom, aj keď existujúci projekt nesúvisí ani s navrhovaným projektom ani s predkladateľom projektu, pričom predkladateľ projektu nemá žiadne detailne informácie o existujúcom projekte.

Kumulatívne posudzovanie rozdielnych projektov sa predpokladá len v prípade, ak môžu mať spoločne vplyv na územie sústavy chránených území.

Podľa slovenského zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý čiastočne upravuje kumulatívne posudzovanie vplyvov na životné prostredie⁹, je predkladateľ projektu povinný návrh svojho projektu predložiť orgánu ochrany prírody a okresnému úradu v sídle kraja na posúdenie, či má samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na územie sústavy chránených území a teda či je predmetom posudzovania vplyvov podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon o EIA“)¹⁰.

Povinnosť príslušného orgánu posúdiť, či navrhovaný projekt bude mať samostatne alebo v kombinácií s inými plánmi a projektmi významný vplyv na dotknuté územia, a teda či je potrebné vykonať EIA podľa zákona o EIA, vyplýva priamo z článku 6 ods. 3 Smernice o biotopoch¹¹ a z viacerých rozhodnutí Súdneho dvoru EÚ¹².

Metodická príručka k smernici o biotopoch¹³ uvádza konkrétne príklady kumulatívneho posudzovania rozdielnych projektov. Napríklad: Navrhovaná cestá má prechádzať v určitej vzdialenosti od lokality sústavy Natura 2000 a pôsobenie na okolie, ktoré bude vyvolávať (napr. hluková záťaž a pod), nebude mať významný vplyv na druhy vtákov, dôležité pre integritu lokality.

Avšak pokiaľ už existuje v blízkosti predmetnej lokality napr. iná cesta, potom celková hladina hluku z oboch ciest pôsobiacich spoločne môže spôsobovať vyrušenie, ktoré už bude vyhodnotené ako významné.

Ako bolo už uvedené vyššie, v zmysle slovenského zákona o ochrane prírody a krajiny¹⁴ je predkladateľ projektu (v zmysle vyššie uvedeného príkladu – staviteľ cesty) povinný návrh cesty predložiť orgánu ochrany prírody a okresnému úradu v sídle kraja na posúdenie, či má významný vplyv na dotknuté územie.

Je už len na uvážení a rozhodnutí príslušných úradov, či navrhovaná cesta v kumulácií s existujúcou cestou môže mať významný vplyv na danú oblasť, aj keď samostatne významný vplyv nebude mať.

Predkladateľ projektu v predloženom projekte uvádza údaje len o svojom projekte, nakoľko o inom projekte v okolí navrhovaného projektu nemusí mať a spravidla ani nemá vedomosť, resp. detailnejšie informácie. Prípadné kumulatívne posúdenie rozdielnych projektov je výhradne úlohou príslušných orgánov.

Ak z odborného stanoviska príslušných úradov vyplýva, že je potrebné posúdiť vplyv navrhovaného projektu na životné prostredia v kombinácií s existujúcim projektom, rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti bude v zmysle § 30 ods. 1 zákona o EIA určený príslušným orgánom podľa okolností konkrétneho prípadu.

Záver

V dôsledku súčasnej právnej úpravy a judikatúry Súdneho dvora EÚ môže vzniknúť pre predkladateľa projektu nepríjemná situácia.

Napriek tomu, že projekt bude naplánovaný tak, aby nemal žiadny vplyv na životné prostredia, orgán ochrany prírody alebo okresný úrad v sídle kraja môže na základe svojho vlastného posúdenia rozhodnúť o tom, že projekt sa stane predmetom posudzovania vplyvov podľa zákona o EIA, pretože podľa ich názoru môže mať v kombinácií s iným blízkym projektom zásadný vplyv na životné prostredie.

V praxi to prináša takú situáciu, že projekty bez negatívneho vplyvu na životné prostredie sa posudzujú spoločne s cudzím absolútne nesúvisiacim projektom, čo spôsobuje nemalé zvyšovanie nákladov pre predkladateľa projektu a v mnohých prípadoch do dokonca môže znemožniť samotnú realizáciu plánovaného projektu.

1 Článok 6.3 a 6.4 smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“)

2 Územie sústavy chránených území (Európska sústava chránených území) je projekt Natura 2000, ktorý členské štáty Európskej únie vyhlasujú pre zachovanie najcennejších a ohrozených druhov a biotopov Európy.

3 Ustanovenie § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane prírody a krajiny.

4 Viď judikatúru Súdneho dvora EÚ: rozsudok C 205/08; Umweltanwalt von Kärnten, C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest, C-244/12 Salzburger Flughafen GmbH a pod.

5 Viď § 18 ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 24/2006 Z. z. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6 Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Predmetná smernica bola v priebehu rokov mnohokrát zmenená a doplnená, a preto z dôvodu sprehľadnenia bola 13. decembra 2011 kodifikovaná Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie).

7 § 18 ods. 1 písm. e) až f) zákona o EIA

8 § 18 ods. 1 písm. g) zákona o EIA

9 § 28 ods. 2 - 4 zákona č. 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane prírody a krajiny

10 Podľa § 18 ods. 2 zákona o EIA je predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území.

11 Smernica Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín

12 Viď rozsudok vo veci C 531/13 Marktgemeinde Straßwalchen a i. proti Bundesminister für Wirtschaft, Familie und Jugend, C 2/07 Paul Abraham a i. proti Valónskemu regiónu a i., a pod.

13 Hodnotenie plánov a projektov významne ovplyvňujúcich lokality sústavy NATURA 2000, Metodická príručka k ustanoveniam článkov 6(3) a 6(4) smernice o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín 92/43/EHS. Dostupné na: <http://www.sopsr.sk/files/Natura.pdf) >

14 § 28 ods. 2 - 4 zákona č. 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane prírody a krajiny

JUDr. Katarína Liebscherová, Mag. Bernhard Hager, LL.M.
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.