Editoriál. Priemerne podpriemerné Slovensko

V schopnosti vymýšľať si katastrofické správy o stave sveta sú environmentalisti zdatným súperom niektorých politikov, no s tým rozdielom, že medzi politikmi nejde o všeobecne rozšírený jav, zatiaľ čo u environmentalistov je to takmer podmienka ich existencie.

V januári vydal analytický Inštitút environmentálnej politiky, ktorý patrí pod ministerstvo životného prostredia, krátku analýzu, v ktorej sa hemží vyjadreniami o tom, ako sme na tom zle.

Od analytikov by sa očakával trochu serióznejší prístup k faktom a súvislostiam, no zdá sa, že opak je pravdou. Odborníci z MŽP neváhali vysoliť zo seba napríklad tvrdenie, že na Slovensku ročne ako následok zlého ovzdušia zomrie skoro 6 000 ľudí. Odkazuje pritom na štúdiu environmentálnej agentúry EÚ.

á samozrejme nič také netvrdí. Formulačný rozdiel je síce celkom nepatrný, no obsahovo gigantický. Na následky zlého ovzdušia totiž ľudia nezomierajú náhle, ale skôr. Európska agentúra to aj vypočítava, úmrtia nastávajú v zlom ovzduší v priemere o približne štyri dni skôr, ako v kvalitnom.

Podobne „vypočítavajú“ analytici ďalšie slovenské katastrofy. Patríme k najhorším v miere recyklácie a skládkovania, v ostatných ukazovateľoch sme takmer všade buď priemerní, alebo podpriemerní.

Škoda, že si kvalifikovaní odborníci nedali za námahu zverejniť aspoň dve základné súvislosti: trendové krivky ukazovateľov a vzťah kvality týchto ukazovateľov k HDP krajiny. Faktom totiž je, že drvivá väčšina z nich sa na Slovensku od roku 1989 neustále zlepšuje. A tiež to, že úroveň kvality životného prostredia vykazuje výraznú kauzalitu s ekonomickou silou krajiny.

V týchto súvislostiach by však Slovensko vyšlo ako krajina, ktorá v niektorých oblastiach síce zaostáva, ale v zásade nijako nevyčnieva medzi podobne chudobnejšími krajinami EÚ. A najmä, je na správnej ceste k zlepšeniu. Pravda by sa však analytikom zjavne nehodila „do krámu“.

Január ukázal, že oveľa väčšie obavy, ako z podpriemerného životného prostredia, by sme mali mať z podpriemeru slovenského premiéra.

Ten si po tom, čo povinne nezávislý regulačný úrad rozhodol o zmene cenových taríf v niektorých zložkách ceny elektriny a plynu, zavolal predsedu úradu „na koberček“ a dôrazne tam nesúhlasil s jeho rozhodnutím.

Priamo na stretnutí predseda nezávislého úradu celkom závisle sľúbil urobiť zmenu, navyše nelegálnym opatrením, čím celkom opovrhol slušnosťou a zákonom.

A aby toho nebolo dosť, premiér následne vyzval obyvateľov, aby neuhrádzali faktúry, ktoré boli vydané celkom právoplatne.

Navádzať ľudí na porušovanie zákona? Zdá sa, že na Slovensku sú možné aj veci inde celkom nemysliteľné.

Ani pri najväčšej snahe nájsť argument, v ktorom by slovenský predseda vlády vyšiel aspoň ako priemerne podpriemerný, sa úspech nedostaví.

Načim si priznať, že sa topíme v hore problémov, ktoré sa kvality životného prostredia nijako netýkajú.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.