Komisia dôsledne sleduje plnenie povinností ohľadom uzatvárania skládok

Podľa európskeho práva môže byť v Európe vykonávané skládkovanie len bezpečne a kontrolovane. Z tohto dôvodu upravuje smernica o skládkach¹ štandardy na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia.

Konkrétne ide o ochranu pred negatívnymi vplyvmi na povrchové a podzemné vody, pôdu a ovzdušie spôsobené zberom a prepravou odpadov, ako aj nakladaním s nimi a ich zneškodňovaním.

Cieľom je čo najviac zabrániť týmto negatívnym vplyvom skládkovania odpadov alebo ich aspoň v čo najväčšej miere obmedziť a to počas celého životného cyklu skládky.

Rumunsko

Príkladom dôkladného sledovania činností skládok zo strany Európskej komisie (ďalej len „Komisia“) môže byť jej postup voči Rumunsku.

Ešte v septembri 2015 urgovala Komisia Rumunsko a žiadala o uskutočnenie krokov proti nedostatočnému manažmentu skládok. Dôvodom bola skutočnosť, že podľa rámcovej smernice o odpadoch² musela byť uzatvorená a rekultivovaná každá skládka, ktorá po 16. 7. 2009 nespĺňala stanovené štandardy.

Napriek malým úspechom v tejto oblasti Rumunsko v tomto čase ešte nemalo uzatvorených a zrekultivovaných 109 skládok (65 obecných, 27 priemyselných pre nebezpečný odpad a 17 priemyselných pre ostatný odpad).

Hoci Rumunsko tvrdilo, že skládky už nie sú v prevádzke, Komisia zastávala názor, že sú aj naďalej nebezpečné pre ľudské zdravie a životné prostredie. Rumunsko v tom čase dostalo lehotu dvoch mesiacov na nápravu, v opačnom prípade hrozila Komisia žalobou na Súdnom dvore EÚ pre porušenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie.³

Keďže od septembra 2015 do decembra 2016 nenastali zmeny, ktoré Komisia od Rumunska požadovala, rozhodla sa postúpiť prípad na Súdny dvor EÚ.

Aj keď Rumunsko medzičasom zabezpečilo uzatvorenie a rekultiváciu veľkého množstva skládok, dôvodom žaloby je stále neuzatvorenie a neuskutočnenie rekultivácie 68 nelegálnych skládok, ktoré predstavujú vážne nebezpe­čenstvo pre ľudské zdravie a životné prostredie.

Iné štáty

Podobne postupovala Komisia aj v prípade iných štátov. Išlo o Bulharsko, Cyprus, Španielsko, Taliansko, Slovinsko a taktiež Slovensko.

Proti Bulharsku⁴, Cypru⁵ a Španielsku⁶ už boli v priebehu ostatných rokov vydané odsudzujúce rozsudky, pričom vo všetkých prípadoch súd vyslovil porušenie Zmluvy o fungovaní EÚ z dôvodu nesplnenia článku 14 smernice o skládkach.⁷

Ide o to isté problematické ustanovenie ako v prípade vyššie spomínaného Rumunska alebo v prípade kauzy skládky Považský Chlmec.

Slovensko

Aj v prípade Slovenska postupuje Komisia aktívne. V prípade skládky Považský Chlmec⁸ bol už 25. apríla 2013 vyhlásený rozsudok, ktorým súd potvrdil nesprávny postup Slovenskej republiky, a teda porušenie článku 14 smernice o skládkach.

Keďže podľa Komisie ani po troch rokoch Slovensko neprijalo konečné rozhodnutie o postavení skládky, Komisia znova rozhodla o podaní žaloby proti Slovenskej republike.

Žaloba bola zo strany Komisie podaná 30. novembra 2016⁹. Komisia v rámci žaloby žiada, aby z dôvodu, že Slovensko nevyhovelo rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Považský Chlmec, čím porušilo povinnosti zo Zmluvy o fungovaní EÚ, súd uložil Slovensku povinnosť zaplatiť Komisii:

1. penále vo výške 6 793,80 EUR za každý deň omeškania s prijatím opatrení potrebných na vyhovenie rozsudku vo veci Považský Chlmec, a to odo dňa vyhlásenia rozsudku v predkladanej veci do dňa prijatia potrebných opatrení, a
2. paušálnu pokutu vo výške 743,60 EUR za deň, pri zachovaní minimálnej celkovej výšky 939 000 EUR, za každý deň omeškania s prijatím potrebných opatrení do dňa vyhlásenia rozsudku, alebo do dňa prijatia potrebných opatrení, ak by takýto deň predchádzal dňu vyhlásenia rozsudku v predkladanej veci.

Komisia v rámci žaloby uvádza, že počas konania pred podaním žaloby Slovenská republika uviedla, že rozsudku vo veci Považského Chlmca plánuje vyhovieť uzavretím predmetnej skládky odpadov, a v tomto smere už boli podniknuté určité kroky.

Napriek tomu však Komisia dospela k presvedčeniu, že napriek tvrdeniam Slovenskej republiky neboli doposiaľ prijaté opatrenia, ktoré vyplývajú z rozsudku, a preto Komisia rozhodla o podaní tejto žaloby.

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v tejto veci ešte nepadlo.

Keďže na Slovensku nie je jedinou problematickou len skládka Považský Chlmec, nie je možné vylúčiť ďalšie konania. Z postupu Komisie voči jednotlivým členským štátom je zrejmé, že oblasť odpadového hospodárstva je dôsledne sledovaná a Komisia je pripravená využiť všetky dostupné prostriedky.

Týmto postupom chce dať Komisia členským štátom asi aj jasne najavo svoj postoj, že je mnoho iných, vhodnejších spôsobov likvidácie odpadov. Ich ukladanie do zeme, teda skládkovanie, je pritom najmenej environmentálne udržateľné a malo by byť využívané len minimálne.

1 Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc

3 http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-5657_EN.htm

4 Vec C 145/14 rozsudok Súdneho dvora EÚ z 16. júla 2015 Komisia/Bulharská republika

5 Vec C- 412/12, rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18. júla 2013 Komisia/Cyperská republika

6 Vec C-454/14 rozsudok Súdneho dvora EÚ z 25. februára 2016 Komisia/Španielske kráľovstvo

7 http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-237_en.htm

8 Vec C-331/11 rozsudok Súdneho dvora EÚ z 25. apríla 2013, Komisia/Slovensko

9 Vec C-626/16 Komisia/Slovensko

Mag. Annamária Tóthová
Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.