Slovensko má spiatočnícke postoje. Aspoň podľa ekoaktivistov

Podľa mimovládnych organizácií sa ukazuje, že medzi krajinami EÚ panujú v súvislosti s návrhmi odpadovej reformy EÚ veľké nezhody, pričom niektoré krajiny „vodu kážu a víno pijú“.

Environmentálna sieť

Združenia EEB (združuje približne 140 environmentálnych organizácií v Európe), Zero Waste Europe a Friends of the Earth Europe v máji skúmali jednotlivé postje krajín EÚ a odhalili, ktoré krajiny sabotujú prechod na kruhovú ekonomiku.

„Keďže plánujeme pokračovať v monitorovaní rokovaní o návrhoch EÚ týkajúcich sa odpadu, dokážeme, že niektoré krajiny sa vyhýbajú záväzku silnejšieho a hospodárnejšieho využívania zdrojov,“ uviedol Mauro Anastasio, komunikačný riaditeľ EEB.

Politici EÚ a mimovládne organizácie spolu s veľkým počtom priemyselných odvetví podľa EEB súhlasia s tým, že prechod na obehové hospodárstvo (circular economy), v ktorom sa zabraňuje vzniku odpadu a produkty sa opätovné využívajú alebo recyklujú, je najlepším riešením pre planétu a pre podnikanie.

Pozíciu Rady EÚ, ktorú členské štáty odsúhlasili v máji za zatvorenými dverami počas maltského predsedníctva, považujú aktivisti za výrazne menej ambicióznu než tú, ktorú predložila Európska komisia a parlament.

Lídrovia s odpadlíci

Nedávne úniky materiálov zo stretnutí Rady odhaľujú, že niektoré krajiny EÚ hrajú na dve strany a sú v názoroch veľmi rozdelené.

Zlí, zlí Rumuni

Napríklad Rumunsku, napriek tomu, že prezentuje podporný postoj k balíčku opatrení k cirkulárnej ekonomike, presadzovalo zároveň slabú pozíciu v oblasti predchádzania vzniku odpadu a požiadalo Radu o časovú výnimku na dosiahnutie cieľov v oblasti recyklácie.

Doma Rumuni odkladajú zavedenie dane skládkovania a pripravujú výstavbu troch spaľovní, čo podľa aktivistov znamená, že väčšie množstvo cenných zdrojov sa spáli než by sa opätovne použilo alebo recyklovalo.

Zlízali si to aj Poliaci

Ešte menej ambiciózna je údajne posledná pozícia Poľska v oblasti recyklácie, ako to vyplynulo na nedávnom stretnutí ministrov životného prostredia.

Vládni predstavitelia, ktorí v máji odmietli zdieľať svoju pozíciu s mimovládnymi organizáciami, vyzvali k dosiahnutiu 50 % cieľa recyklácie do roku 2030. Súčasný cieľ je pritom 5 % do roku 2020.

Nemecko ujde

Na druhej strane Nemecko nedávno potvrdilo, že bude podporovať 65 percentný recyklačný cieľ, ktorý navrhla Európska komisia, a to aj napriek tomu, že sa predtým vyhýbalo odpovedi na túto otázku.

„Znamená to, že v mnohých krajinách EÚ, najmä v tých, ktoré majú vysoký počet obyvateľov, je v súčasnosti silná podpora vyšších cieľov v oblasti recyklácie, čo by malo predsedníctvo Rady EÚ zohľadniť,“ konštatuje Anastasio.

Ďalší hriešnici európski

Dánsko, Fínsko, Maďarsko, Litva a Lotyšsko označujú aktivisti za krajiny, ktoré sú aj naďalej najviac spiatočníckymi, nakoľko sú proti väčšine návrhov.

Nasledujú ich Česká republika, Taliansko, Švédsko, Portugalsko a Luxembursko, ktoré odmietajú vyššie ambiciózne ciele v oblasti predchádzania vzniku odpadu napriek tomu, že podporujú vyššie miery recyklácie.

Do tejto kategórie patrí aj Nemecko, aj po tom, ako potvrdilo svoj nesúhlas s návrhmi na predchádzanie vzniku odpadov – prioritou v cirkulárnej ekonomike.

Írsko, Slovinsko, Chorvátsko a Spojené kráľovstvo odmietli v máji zdieľať svoju pozíciu s mimovládnymi organizáciami a zdá sa, že v posledných diskusiách mlčali.

Pochvala pre rozvinuté krajiny

Lídrami v rokovaniach zostávajú podľa environmentalistov Grécko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Španielsko. Tieto vlády požadujú silnejšiu podporu recyklácie, predchádzania vzniku odpadu, prípravy na opätovné použitie a vyššej miery triedeného zberu.

Ako dopadlo Slovensko?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.