Produkcia komunálneho odpadu v prepočte na obyvateľa u nás vzrástla medzi rokmi 2005 až 2015 takmer o 20%. V absolútnom vyjadrení sa však zaraďujeme ku krajinám, v ktorých vzniká najmenej odpadu na hlavu. Vyplýva to zo správy Európskeho parlamentu.
Komplexnú štúdiu o odpadoch v krajinách EÚ pod názvom „Smerom k obehovému hospodárstvu – Odpadové hospodárstvo v EÚ“ publikoval vedecko-technologický panel pôsobiaci pod Európskym parlamentom (STOA). Materiál vyhodnotil odpadové politiky v jednotlivých členských štátoch a zhrnul kľúčové ukazovatele. Celú štúdiu si môžete stiahnuť pomocou odkazu v závere článku.
„Dosiahli sme významný pokrok v redukcii dopadu tvorby odpadu na životné prostredie i zdravie ľudí. Výzvou však zostáva, aby tento pokrok pokračoval – predovšetkým čo sa týka relatívne veľkého množstva nezhodnoteného odpadu v mnohých členských štátoch, ktorý končí na skládkach,“ píše sa v materiáli.
Odpadu pribúda, no sme pod priemerom
Hoci množstvo komunálneho odpadu na obyvateľa v EÚ medzi rokmi 2005 až 2015 celkovo kleslo, v niektorých štátoch jeho objem vzrástol. Štatistiku vedie Lotyšsko, kde došlo k viac ako štvrtinovému nárastu, ďalej nasleduje Slovensko, Chorvátsko a Litva. Viac komunálneho odpadu vyprodukoval taktiež priemerný obyvateľ Nemecka, Českej republiky, Dánska a Fínska.
Priemerný obyvateľ EÚ podľa údajov Eurostat-u v roku 2012 približne 486 kilogramov odpadu. Vo všeobecnosti pritom platí, že v štátoch s vyššou ekonomickou úrovňou (HDP/obyv.) je vyššia i produkcia odpadu v prepočte na hlavu.
Najmenší objem komunálneho odpadu per capita vykazujú krajiny strednej Európy v rátane Slovenska, ďalej pobaltské štáty, Rumunsko, Chorvátsko či Slovensko. Inými slovami – hoci priemerný obyvateľ u nás dnes produkuje viac odpadu než v roku 2005, v absolútnych číslach patríme so 154kg/obyv. stále ku chvostu rebríčka. Z tzv. starých členských štátov je tvorba odpadu v prepočte na obyvateľa najnižšia vo Švédsku a Holandsku.
„Komunálny odpad tvorí len asi 10% všetkého odpadu tvoreného v EÚ (stavebný, banícky a ťažobný odpad tvoria viac ako 60% ročnej produkcie odpadu), no je jedným z najviac znečisťujúcich odpadových prúdov a je v ňom veľký potenciál na zlepšenie,“ píše sa v štúdii.
Podľa údajov, na ktoré sa správa odvoláva, končí v EÚ na skládkach približne tretina všetkého odpadu. Kým šesť členských štátov už dosiahlo svoje ciele pre rok 2030 a na skládky posielajú ako 10% komunálneho odpadu, polovica členských krajín vrátane Slovenska skládkuje vyše 50% odpadu.
Správa o krajine, ktorú začiatkom roka predstavila Európska komisia, dokonca uvádza, že u nás na skládkach končí až 76% všetkého odpadu.
Vyššie poplatky za skládkovanie
Krajiny s vysokým podielom skládkovania by sa podľa odporúčaní štúdie mali zamerať na posilnenie separácie a zberových systémov, dobudovanie potrebnej infraštruktúry a rozvoj sekundárnych trhov pre recyklované suroviny.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.