Poďme kompostovať v paneláku

Prečo je dôležité kompostovať?

Ak by sme sa bližšie pozreli na odpad, ktorý v našich domácnostiach vyprodukujeme, zistíme, že takmer polovicu z neho tvorí biologicky rozložiteľný odpad (BRO).

Jeden Slovák vyprodukuje v priemere 329 kg komunálneho odpadu ročne. Zloženie nášho odpadu teda napovedá tomu, že minimálne 165 kg bude tvoriť biologicky rozložiteľný odpad, čo pri štvorčlennej rodine môže byť aj viac ako 600 kilogramov ročne.

Produkcia bioodpadu sa môže líšiť v závislosti od ročného obdobia alebo stravovacích návykov v domácnosti. Ak ste vegetarián, podiel BRO na celkovom objeme vášho odpadu môže dosahovať až 70-80 %.

Pointou však ostáva, že bioodpad bude mať najväčšie zastúpenie v našom odpade (odhliadnuc od domácností s batoľatami, ktoré ročne vyprodukujú aj 200 kíl použitých jednorazových plienok). Preto si bioodpad zaslúži našu pozornosť.

Ak smerujete k minimalizácii odpadu alebo tzv. zero waste životnému štýlu, určite treba začať práve tu!

Mnohí môžu argumentovať, že bioodpad sa predsa ľahko rozloží a teda ide o „bezproblémovú“ časť komunálu. Nerobme však príliš urýchlené závery.

Pravdou je, že BRO, ktorý skládkujeme, podlieha rozkladu podobne ako bioodpad v kompostárni.

Skládkovaním sa však proces rozkladu spomaľuje a narobí pritom veľa škôd a to v dôsledku absencie kyslíka. Ak totiž prebieha rozklad bioodpadu na skládke, okrem oxidu uhličitého (CO2) vzniká týmto anaerobickým procesom (bez prítomnosti kyslíka) aj metán (CH4), ktorý je 20 krát účinnejší ako CO2 a teda pomáha urýchľovať zmeny klímy.

Aj vďaka tomu prispievajú naše skládky 3-5 % ku celkovým globálnym emisiám skleníkových plynov, ktoré otepľujú našu planétu. Okrem skleníkových plynov sa pri rozklade bioodpadu na skládke produkujú toxické látky, ktoré môžu unikať a znečistiť okolité prostredie.

Kompostovanie je naopak aerobický proces (v prítomnosti kyslíka), pri ktorom sa mikroorganizmy takpovediac napchávajú organickou hmotou (bioodpadom), čoho výsledkom je produkcia tepla a CO₂.

Väčšia časť oxidu však ostáva v komposte a nevylučuje sa do ovzdušia. Zároveň kompostovaním vytvárame kvalitné hnojivo, ktoré nahrádza používanie umelých hnojív.

Ako je to s kompostovaním na Slovensku?

Európska únia (EÚ) sa snaží svojimi legislatívnymi opatreniami odkloniť biologicky rozložiteľný odpad zo skládok v prospech iných alternatív, akými sú napríklad kompostovanie a využívanie bioplynu na vykurovanie alebo výrobu elektrickej energie.

V roku 2015 sa v členských krajinách EÚ skompostovalo 17 % komunálneho odpadu, na Slovensku to bolo len okolo 10 %. Na najvyššej priečke v kompostovaní sú dlhodobo naši susedia z Rakúska, ktorí kompostujú viac ako 30 % komunálneho odpadu.

Od 1. januára 2017 majú slovenské mestá a obce povinnosť zaviesť triedený zber BRO z kuchýň. Mala by vám teda popri čiernej nádobe na zmesový odpad a farebných nádobách na triedený zber (plasty, kovy, sklo, papier a nápojové kartóny) pribudnúť aj nádoba hnedej farby označená štítkom „biologicky rozložiteľný odpad“.

Ak takúto zmenu neevidujete, vaše mesto alebo obec si uplatnila jednu zo 4 výnimiek. Napríklad Bratislava a Košice dostali výnimku, pretože odpady zhodnocujú v spaľovniach s využitím energie. Táto povinnosť sa žiaľ vzťahuje iba na individuálnu bytovú výstavbu a teda nie na paneláky.

Príkladom udelenia výnimky môže byť aj obec, kde viac ako 50 % obyvateľov kompostuje svoj záhradný a kuchynský odpad na domácich kompostoviskách alebo v kompostéroch.

Výnimka sa takisto týka obce, ktorá preukáže, že by zavedenie takéhoto systému bolo ekonomicky neúnosné. Každá obec má však vlastný systém, preto by ste všetky informácie o odpadoch mali nájsť na webovej stránke obce a vo všeobecne záväznom nariadení (VZN) o odpadoch.

Možnosti kompostovania v paneláku

Ak bývate napríklad v paneláku v Bratislave a ste nahnevaní, že váš bioodpad končí v spaľovni, pričom by z neho mohol vzniknúť kvalitný kompost, môžete vziať iniciatívu do vlastných rúk.

Oslovte svojich susedov s nápadom komunitného kompostovania! Ide o kompostovanie, ktoré vykonáva spoločne skupina ľudí v určitej lokalite pre vlastnú potrebu.

Náklady na vybudovanie kompostoviska znáša v Bratislave žiadateľ, mesto je však naklonené takýmto projektom, ktoré vyrastajú v hlavnom meste ako huby po daždi.

Zdroj: TEREZAINOSLO

Ak si so susedmi nevychádzate, alebo nemáte čas zaoberať sa vybavovačkami s mestom, môžete si v byte zriadiť domáci vermikompostér. Je to veľmi jednoduché!

Na vermikostovanie si však potrebujete zaobstarať nových domácich „mazlíčkov“, ktorých nazývame dážďovky hnojné alebo kalifornské. Tieto dážďovky premieňajú váš bioodpad v krátkom čase na kvalitný vermikompost.

Ak ste fanúšik dizajnérskych doplnkov do domácnosti, môžete si uloviť takýto kúsok. Jeho cena sa však pohybuje nad 100 eur a nie každý je ochotný investovať toľko peňazí do kompostéra.

Ako si zhotoviť vlastný vermikompostér do bytu?

Pripravili sme pre vás postup, ako si môžete sami vyrobiť nízkonákladový vermikompostér. Na internete je k tomu množstvo návodov, každý sa však opiera o rovnaký princíp. My sme sa inšpirovali návodom od Priateľov Zeme.

Základom sú tri nádoby s priliehavým vekom, vŕtačka, orezávací nožík, kalifornské dážďovky, bioodpad, hlina, kartón, noviny, lístie, voda a dobrá nálada.

Dážďovky získate nenáročne na viacerých stránkach cez internet. Moji „mazlíčkovia“ pochádzajú z Brestovan pri Trnave. Vyzdvihla som si ich aj s podrobným návodom na ich chov osobne v Bratislave v balíčku, ktorého obsah vôbec nenaznačuje tomu, že sa vnútri nachádza 300 kusov živých organizmov.

Dážďovky som kúpila za 10 eur a nádoby na kompostér za 18 eur z IKEA, čiže celkové náklady na zhotovenie kompostéra predstavovali 28 eur.

Príprava nádoby

Nádoba by mala byť z nepriehľadného materiálu, pretože dážďovky sa nekamarátia so svetlom a priliehavé veko zabráni vínnym muškám vletieť do kompostéra.

Rozmery nádoby by mali byť ideálne v pomere 1(dĺžka):2(šírka):3(výška), moja nádoba má rozmery 45(dĺžka)x27(šírka)x15cm(výška) a bude slúžiť na kompostovanie odpadu v 2-člennej domácnosti.

Kompostér môže byť jednoposchodový, avšak z praktických dôvodov sa odporúčajú 2 až 3 poschodia.

Spodná nádoba tvorí prízemie, kde sa zberá prebytočná voda tzv. dážďovkový čaj, ktorým hnojíme kvety zmiešaním s vodou v pomere 1:10. Do tejto nádoby nevŕtame.

Do druhej nádoby, ktorú nazývame domček pre dážďovky, navŕtame 6-kou vrtákom otvory vo vzdialenosti 2-3 cm od seba.

V hornej časti nádoby navŕtame po oboch stranách vetracie otvory kvôli prísunu kyslíka.

Ten istý postup opakujeme aj pri tretej nádobe (náhradný domček). Nožíkom vyčistíme okolie navŕtaných otvorov, aby sa dážďovky pri preliezaní z poschodia na poschodie neporezali o zvyšky plastov.

Na začiatok nám postačia len dve nádoby (prízemie a domček). Až keď sa domček naplní do dvoch tretín, položíme naňho tretiu nádobu (náhradný domček), ktorú začneme plniť.

Dážďovky do nej pomaly začnú preliezať, lebo ich priláka vôňa novej potravy. Po 2-3 mesiacoch nám vznikne vermikompost v prvom domčeku, ten odoberieme a vymeníme domčeky. Nové poradie bude teda vyzerať prízemie - náhradný domček - domček. Tento proces stále opakujeme.

Príprava podstielky

Na nádobu označenú prízemie položíme domček. Na dno domčeka naukladáme navlhčený kartón, aby nám dážďovky neprepadli do prízemia. Pridáme vrstvu starého lístia a natrhaný papier (resp. seno, slamu, hobliny, trávu).

Dážďovky majú rady vlhké prostredie, preto treba podstielku dostatočne pokropiť vodou. Ďalej pridáme samotné dážďovky a hlinu, ktorá im pomáha pri trávení.

V násade je 250-300 dážďoviek, ktoré približne za 6 týždňom zdvojnásobia svoj počet. Na dážďovky poukladáme kuchynský odpad a zvyšok papiera zmiešaného s listami.

Kuchynský odpad pridávame primerane k množstvu dážďoviek, na 250 kusov pripadá cca. 200g bioodpadu denne. Kuchynský odpad vždy zahrabávame, lebo na vrchu by nám mohol splesnivieť.

Dážďovky neobľubujú čerstvý bioodpad, preto by sme ho mali nechať odstáť a kŕmiť ich 1-2 krát týždenne. Biologický odpad treba natrhať alebo nakrájať na menšie kúsky.

Tu je stručný návod vo video podobe:

Tadááá vermikompostér!

Hotový kompostér prikryjeme vekom a uložíme do kuchyne, kancelárie, garáže, pivnice alebo na balkón s optimálnou teplotou od 18-25 °C. Vyhýbajte sa však miestam s priamym slnkom, ktoré kompost vysušuje a môže jej obsah prehrievať. Veko si môžete pokresliť centrofixkou, ako som to spravila ja.

Odpad vhodný na kŕmenie tvoria zvyšky ovocia a zeleniny, podrvené škrupiny od vajec, kávové zrnká a filtre, čajové lístky a sáčky (z prírodných materiálov ako konope a bavlna), použité papierové vreckovky, rolky od toaletného papiera, omrvinky, uvarené cestoviny a ryža, starý chlieb atď.

Pozor na chemicky striekané ovocie a zeleninu. Kompostovať môžete aj určitý odpad z kúpeľne, kancelárie, dokonca aj niektoré druhy textilu (viac tu). Bioplast je pre dážďovky už ťažší „oriešok“, ten sa skompostuje skôr v elektrickom kompostéri.

Vždy však môžete experimentovať, to, čo časom dážďovky nezjedia, im pravdepodobne nechutí. Nevhodnou potravou sú kosti, mäso, ryby, mliečne výrobky, oleje a iné tuky.

Takisto odpad ošetrený chemickým postrekom ako citrusové plody možno kompostovať, avšak len v nepatrných množstvách. Viac informácií nájdete v letáku od Priateľov Zeme alebo na http://kompostuj.me/.

POUŽITÉ ZDROJE:

[1] INCIEN: http://www.incien.sk/preco-sa-oplati-zbavit-sa-takmer-vsetkych-starosti-odpadov/

[2] GAZASIA: http://gazasia.com/biogas-source/landfill-sites-2/

[3] EUROSTAT: http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tsdpc240&language=en

[4] MENEJODPADU: https://www.menejodpadu.sk/bratislavska-bytovka-v-petrzalke-ma-uzamykatelne-kompostery/

[5] TEREZAINOSLO http://www.terezainoslo.com/2017/01/vermikomposter-aneb-zizaly-u-nas-doma.html

[6] UDRZATELNE: http://udrzatelne.sk/ako-vyrobit-vermikomposter

[7] IKEA: http://www.ikea.com/sk/sk/catalog/products/70292364/#/10292362

[8] SMALLFOOTPRINTFAMILY: https://www.smallfootprintfamily.com/100-things-you-can-compost

[9] PRIATELIA ZEME: http://www.priateliazeme.sk/spz/files/letak-vermikompostovanie-w.pdf

[10] YOUTUBE: https://www.youtube.com/watch?v=R_8DHVWFzTQ

[11] YOUTUBE: https://www.youtube.com/watch?v=CUzPt-BXJ6M

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.