Dvořák Hager & Partners
MEVA SK
INISOFT

M. Christenko: Kľúčom k cieľom EÚ je zvýšenie príjmov sektora, riešenie plastov a bioodpadu

Generálny riaditeľ spoločnosti KOSIT Marián Christenko v rozhovore pre Tablet.tv hovoril o tom, ako by sa malo Slovensko posunúť k splneniu cieľov EÚ.

M. Christenko: Kľúčom k cieľom EÚ je zvýšenie príjmov sektora, riešenie plastov a bioodpadu

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Slovenský odpadársky priemysel zažíva prvé znaky renesancie a dôležitým momentom je navyšovanie poplatkov za skládkovanie odpadov. V súčasnosti asi dve tretiny odpadov končí na skládke s tým, že ide o cieľ do roku 2030, ktorý je stanovcený európskou úniou na 10 % a hovorí sa aj o piatich percentách.

Množstvo odpadu na slovensku na obyvateľa organicky rastie, tempom približne asi 2 % ročne. Napriek tomu patríme k európskemu podpriemeru. Pri tomto raste by sme tak do roku 2030 mali vyprodukovať ročne približne 30 miliónov ton odpadu.

Ak by sa na Slovensku nič nezmenilo, teda naďalej by asi dve tretiny odpadu by skončili na skládke, potom bude Slovensko musieť ročne uložiť asi 20 miliónov ton odpadu, čo je približne šesť Cheopsových pyramíd ročne.

Približne desať percent odpadu sa energeticky zhodnocuje, materiálovo však len približne 15 % percent – to sú kovy, plasty, papier a sklo. Asi osem percent odpadu putuje do kompostární a bioplynových staníc.

Skládkovanie musí ustúpiť

V súčasnosti je na Slovensku podľa M. Christenka približne 90 skládok, pričom skládky sa buď rozširujú, alebo pribúdajú úplne nové. Ak chce Slovensko splniť desaťpercentný limit zo 65 percent, muselo by každý rok znižovať mieru skládkovania asi o štyri percentá. Keby sa tak udialo, tak namiesto 20 miliónov ton poputuje na skládku len 10 miliónov ton.

Marián Christenko

Marián Christenko v rozhovore pre Tablet.tv

Problém však zostane s umiestnením odpadu, ktorý nepôjde na skládku. Ministerstvo životného prostredia preto v záujme zvýšiť recykláciiu avizuje zmenu zákona o poplatkoch.

M. Christenko hodnotí záujem zvýšenia poplatkov za osvietený zo strany ministerstva. „Akákoľvek iná forma nakladania s odpadom, ako je skládkovanie, je drahšia. Pokiaľ nedôjde k zdraženiu skládkovania, pre investorov, ktorí by chceli stavať kapacity na spracovanie odpadu, je tento segment neatraktívny. Zvýšenie poplatkov by malo zvýšiť šancu pre investorov,“ vysvetľuje M. Christenko.

„Určite sa však nemožno len spoľahnúť na neviditeľnú ruku Adama Smitha. Musia nasledovať aj ďalšie kroky.“ K tým by malo patriť presmerovanie európskych fondov na budovanie takýchto závodov.

Podľa M. Christenka to znamená, že v roku 2020 potrebuje Slovensko nové zariadenia na spracovanie zhruba tristo tisíc ton odpadov ročne, v roku 2025 800 tisíc a v roku 2030 až 1,3 milióna ton.

Proti zvyšovaniu poplatkov dosť intenzívne vystupuje ZMOS, ktoré sa obáva zdraženiu poplatkov pre obyvateľov. Podľa M. Christenka však poplatok za uloženie odpadu na skládku v súčasnosti činí približne 5 eur za tonu zmesového komunálneho odpadu. Priemerná štvorčlenná rodina uloží za rok na skládku približne 900 kilogramov, takže jej poplatok je približne 5 eur, to je asi 10 centov na osobu a mesiac.

Ak by došlo k navýšeniu poplatkov, tak sa podľa M. Christenka náklad jedného obyvateľa zvýši z 10 centov na 75 centov.

"Druhým fenoménom je, že občan SR z priemerného platu míňa na odpadové hospodárstvo v priemere 0,22 percenta svojej mzdy. Vo vyspelých krajinách je tento podiel 4-5 percent z priemerného zárobku," tvrdí M. Christenko.

V priemere až 40-50 percent komunálneho odpadu tvorí bioodpad. Ten je možné spracovať buď v spaľovni, alebo v kompostárni, či v bioplynovej stanici.

M. Christenko oceňuje postup ministerstva, ktoré sa snaží podporovať spracovanie bioodpadu. Podľa štúdie ministerstva financií však má Slovensko využité kapacity na kompostovanie iba na 40 %. V tomto smere treba motivovať ľudí, aby biozložku separovali a ukladali do kompostární. Treba tiež budovať ďalšie kapacity.

V Rakúsku má približne 30 percent biozložky svoje uplatnenie inde, než na skládkach, celoeurópsky priemer je približne 15 percent. „Biozložka teda má svoje miesto,“ konštatuje riaditeľ KOSIT-u.

Z ostatných zložiek má najlepšie uplatnenie kov, dobré umiestnenie má tiež papier. V zmesovom komunálnom odpade sa však naďalej vyskytuje približne 15 percent papiera. Aj tu je priestor pre zvýšenie separovania.

Plasty sú najväčší problém

Za najvýraznejší problém v súčasnosti sa považujú plasty, ktoré naďalej predstavujú 14-15 percent v 100 kilogramoch zmesového komunálneho odpadu, ktorý končí na skládke. Plasty narážajú aj na problém, že Čína obmedzila dovoz tejto suroviny na spracovanie.

M. Christenko si nemyslí, že je to len problém nedostatku recyklačných kapacít pre spracovanie plastov. EÚ prechádza z lineárnej na obehovú ekonomiku, to znamená, že sa snaží spojiť výrobcov materiálov s recklátormi.

Vo februári tohto roku vyšiel v denníku Trend rozhovor s profesorom Pavlom Alexym z STU v Bratislave, ktorý považuje trh s recykláciou plastov iba za dočasné riešenie.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Jozef Kozák: Férové podmienky pre všetkých

Jozef Kozák: Férové podmienky pre všetkých

Spoločnosť SEWA a.s. je počtom členov najväčšou z kolektívnych organizácií, ktoré pre výrobcov a dovozcov elektrozariadení zabezpečujú plnenie povinností vyplývajúcich z regulácií trhu s odpadmi. O fungovaní kolektívnej organizácie SEWA a problémoch vyplývajúcich zo súčasnej legislatívy sme hovorili s výkonným riaditeľom SEWA, a.s. Jozefom Kozákom. Rozhovor vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo vo februári 2012.

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2018/12

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2018/12

Čo obsahuje decembrové vydanie mesačníka o odpadovom hospodárstve s prílohou pre energetikou ENERGO?

Zrušte recykláciu plastov, ak máte funkčný systém odpadového hospodárstva, tvrdí švajčiarsky vedec

Zrušte recykláciu plastov, ak máte funkčný systém odpadového hospodárstva, tvrdí švajčiarsky vedec

Recyklácia plastov sa vyznačuje takmer najnižšou mierou ekologickej efektívnosti a oproti recyklácii väčších elektrospotrebičov a elektroniky je 18-krát menej účinnejšia.