Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

M. Christenko: Kľúčom k cieľom EÚ je zvýšenie príjmov sektora, riešenie plastov a bioodpadu

Generálny riaditeľ spoločnosti KOSIT Marián Christenko v rozhovore pre Tablet.tv hovoril o tom, ako by sa malo Slovensko posunúť k splneniu cieľov EÚ.

M. Christenko: Kľúčom k cieľom EÚ je zvýšenie príjmov sektora, riešenie plastov a bioodpadu

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Slovenský odpadársky priemysel zažíva prvé znaky renesancie a dôležitým momentom je navyšovanie poplatkov za skládkovanie odpadov. V súčasnosti asi dve tretiny odpadov končí na skládke s tým, že ide o cieľ do roku 2030, ktorý je stanovcený európskou úniou na 10 % a hovorí sa aj o piatich percentách.

Množstvo odpadu na slovensku na obyvateľa organicky rastie, tempom približne asi 2 % ročne. Napriek tomu patríme k európskemu podpriemeru. Pri tomto raste by sme tak do roku 2030 mali vyprodukovať ročne približne 30 miliónov ton odpadu.

Ak by sa na Slovensku nič nezmenilo, teda naďalej by asi dve tretiny odpadu by skončili na skládke, potom bude Slovensko musieť ročne uložiť asi 20 miliónov ton odpadu, čo je približne šesť Cheopsových pyramíd ročne.

Približne desať percent odpadu sa energeticky zhodnocuje, materiálovo však len približne 15 % percent – to sú kovy, plasty, papier a sklo. Asi osem percent odpadu putuje do kompostární a bioplynových staníc.

Skládkovanie musí ustúpiť

V súčasnosti je na Slovensku podľa M. Christenka približne 90 skládok, pričom skládky sa buď rozširujú, alebo pribúdajú úplne nové. Ak chce Slovensko splniť desaťpercentný limit zo 65 percent, muselo by každý rok znižovať mieru skládkovania asi o štyri percentá. Keby sa tak udialo, tak namiesto 20 miliónov ton poputuje na skládku len 10 miliónov ton.

Marián Christenko

Marián Christenko v rozhovore pre Tablet.tv

Problém však zostane s umiestnením odpadu, ktorý nepôjde na skládku. Ministerstvo životného prostredia preto v záujme zvýšiť recykláciiu avizuje zmenu zákona o poplatkoch.

M. Christenko hodnotí záujem zvýšenia poplatkov za osvietený zo strany ministerstva. „Akákoľvek iná forma nakladania s odpadom, ako je skládkovanie, je drahšia. Pokiaľ nedôjde k zdraženiu skládkovania, pre investorov, ktorí by chceli stavať kapacity na spracovanie odpadu, je tento segment neatraktívny. Zvýšenie poplatkov by malo zvýšiť šancu pre investorov,“ vysvetľuje M. Christenko.

„Určite sa však nemožno len spoľahnúť na neviditeľnú ruku Adama Smitha. Musia nasledovať aj ďalšie kroky.“ K tým by malo patriť presmerovanie európskych fondov na budovanie takýchto závodov.

Podľa M. Christenka to znamená, že v roku 2020 potrebuje Slovensko nové zariadenia na spracovanie zhruba tristo tisíc ton odpadov ročne, v roku 2025 800 tisíc a v roku 2030 až 1,3 milióna ton.

Proti zvyšovaniu poplatkov dosť intenzívne vystupuje ZMOS, ktoré sa obáva zdraženiu poplatkov pre obyvateľov. Podľa M. Christenka však poplatok za uloženie odpadu na skládku v súčasnosti činí približne 5 eur za tonu zmesového komunálneho odpadu. Priemerná štvorčlenná rodina uloží za rok na skládku približne 900 kilogramov, takže jej poplatok je približne 5 eur, to je asi 10 centov na osobu a mesiac.

Ak by došlo k navýšeniu poplatkov, tak sa podľa M. Christenka náklad jedného obyvateľa zvýši z 10 centov na 75 centov.

"Druhým fenoménom je, že občan SR z priemerného platu míňa na odpadové hospodárstvo v priemere 0,22 percenta svojej mzdy. Vo vyspelých krajinách je tento podiel 4-5 percent z priemerného zárobku," tvrdí M. Christenko.

V priemere až 40-50 percent komunálneho odpadu tvorí bioodpad. Ten je možné spracovať buď v spaľovni, alebo v kompostárni, či v bioplynovej stanici.

M. Christenko oceňuje postup ministerstva, ktoré sa snaží podporovať spracovanie bioodpadu. Podľa štúdie ministerstva financií však má Slovensko využité kapacity na kompostovanie iba na 40 %. V tomto smere treba motivovať ľudí, aby biozložku separovali a ukladali do kompostární. Treba tiež budovať ďalšie kapacity.

V Rakúsku má približne 30 percent biozložky svoje uplatnenie inde, než na skládkach, celoeurópsky priemer je približne 15 percent. „Biozložka teda má svoje miesto,“ konštatuje riaditeľ KOSIT-u.

Z ostatných zložiek má najlepšie uplatnenie kov, dobré umiestnenie má tiež papier. V zmesovom komunálnom odpade sa však naďalej vyskytuje približne 15 percent papiera. Aj tu je priestor pre zvýšenie separovania.

Plasty sú najväčší problém

Za najvýraznejší problém v súčasnosti sa považujú plasty, ktoré naďalej predstavujú 14-15 percent v 100 kilogramoch zmesového komunálneho odpadu, ktorý končí na skládke. Plasty narážajú aj na problém, že Čína obmedzila dovoz tejto suroviny na spracovanie.

M. Christenko si nemyslí, že je to len problém nedostatku recyklačných kapacít pre spracovanie plastov. EÚ prechádza z lineárnej na obehovú ekonomiku, to znamená, že sa snaží spojiť výrobcov materiálov s recklátormi.

Vo februári tohto roku vyšiel v denníku Trend rozhovor s profesorom Pavlom Alexym z STU v Bratislave, ktorý považuje trh s recykláciou plastov iba za dočasné riešenie.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (1)

  1. zdruzenie-liehu@nextra.sk02.09.2019 (10:52)
    Problémy plastov budú pretrvávať, pretože „doba plastická“ tak rýchlo nepominie, stali sa dôležitejšími, masovo produkovanými, žiaľ v nesmierne širokom sortimente, ktorý komplikuje triedenie a niektoré formy opatovného využitia. Plasty sú už prinajmenšom rovnocennými kovom, sklu i betónom. Takze forma recyklacie v nich obsiahnutého uhlíka a vyroba syntetickych uhlovodíkov sa javí ako univerzálna. Na popremyslanie Vam píšem takéto poznámky. Dal som "na stol" takuto "motorárku" tému: Prečo motorári ktorým EU neustale pritvrdzuj limity pre emisie este ani raz nevystupili s poziadavkou, aby im na splnenie emisnych limitov bolo dane k dispozicii strukturou "DEFINOVANE" palivo? To ma zaujima lebo neviem ci ide o profesne nedorozumenie medzi motorarmi a palivarmi o kvalite paliv, alebo o "medzikartelovy dohovor o neutočeni" ( psi stekaju a karavana ide dalej).. Problem je v tom, ze ropne motorove paliva (akokolvek aditivovane, oxigenatovane, len aby splnovali oktanove ci cetanove cislo) nie su definovanymi palivami, ale zmesmi roznych uhlovodikov roznej struktury. Preto v dosledku nerovnomerneho horenia v urcenom casovom cykle mozu aj dymiť a prukovat i skodlive emisie. Ciastocne to riesi aplikacia "turbo" pre naftove motory, kde sa do spalovacieho priestoru dostane viac vzduchu, teda i viac kyslika- ale aj viac dusika. Ani oktanové, ani cetanové čislo nezarucuje to, ze palivo je strukturou definovane, nastavuju sa podla toho len normovane vlastnosti danej - namiesanej zmesi zlucenin tvoriacich konkretne palivo (preto sa –napriek normalizacii- vyskytuju rozdiely v palivach od roznych ropnych spoloćnosti). * * * * * Chýba mi aspon naznak technickeho riesenia "uhlikovej stopy" cez moznosti "recyklacie uhlika", pretoze uhlikovu energetiku ako taku este nahradit nevieme (ani veternou, ani solarnou, ani jadrovou) a tak zakonite, pri spalovani akehokolvek uhlikateho materialu s cielom ziskat teplo premenitelne na ine formy energie, nam vznika oxid uhlicity. Ten zatial majoritne vypustame do atmosfery. Ibaze jeho koncentracia v ovzdusi narastá ( este nedosiahla nedychatelnu hranicu ), ale to poukazuje na vzniklú a rastucu nerovnovahu medzi uvolnovanim uhlika do ovzdusia a jeho rekuperaciou (doteraz prirodzenou fotosyntezou). Ludstvo svojou cinnostou - nicenie zelenych rastlin (požiare v Amazonskom pralese, odlesňovanie), znecistovanim mori, v podstate nici prirodzenu katalyzu fotosyntezy a je teda potrebne ten proces aspon pribrzdit. Technicke moznosti rekuperacie uhlika su zname, najma na vyrobu syn-uhlovodikovych paliv, ale dotaraz spolocnost tejto forme nevenuje potrebnu pozornost. A definovane paliva pre motory s rovnomernym spalovanim bez dymenia su jednoduchsim riesenim najma pre dopravu. Julius Forsthoffer

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Schválili zmeny, ktoré sa dotknú aj odpadov. Kľúčové smernice prešli revíziou

Schválili zmeny, ktoré sa dotknú aj odpadov. Kľúčové smernice prešli revíziou

Nová legislatíva rieši zápach aj emisie metánu. Prevádzkovatelia skládok majú rešpektovať závery o najlepších dostupných technikách (BAT).

Preprava odpadu po novom: Čo nás čaká a neminie? 1. časť (PRÁVNY POHĽAD)

Preprava odpadu po novom: Čo nás čaká a neminie? 1. časť (PRÁVNY POHĽAD)

Prinášame prvý z článkov Kataríny Brath Liebscherovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland, týkajúci sa Nariadenia o preprave odpadu a jeho budúcom použití v praxi.

Názor. Treba zadefinovať textilný odpad. Kľúčové je opätovné použitie

Názor. Treba zadefinovať textilný odpad. Kľúčové je opätovné použitie

Nezbierajme z obcí iba špinavý textilný odpad pohádzaný v kontajneroch a po zemi, píše Miroslava Kuchárová.

X
X
X
X