Pôvod osláv Las Fallas je v jarnom upratovaní. Pozrite si ako vyzerá päť dní plných hudby, jedla, satirických súsoší a odpadu.
Začalo sa to jarným upratovaním
Slávnosti majú svoj pôvod v dvoch bodoch – na jednej strane figuruje tradícia vítania jari, na strane druhej svätý Jozef, ktorého si devätnásteho marca ako patróna mesta Valencie jeho obyvatelia uctievajú už niekoľko storočí.
Večer pred týmto dňom sa miestni tesári zvykli zbavovať nepoužiteľných zvyškov materiálu ako aj drevených zariadení, ktoré im počas zimy slúžili na manipuláciu s olejovými lampami.
Všetok odpad nakládli na kopu pred svoje dielne, na ulice či námestia a nežiaduceho materiálu sa zbavili jeho zapálením.
Postupom času tento zvyk nabral kritický a ironický podtón a kopy odpadu sa začali meniť na súsošia vyjadrujúce scény zo španielskej spoločnosti. Kritika sa rovnako ako na začiatku tradície dovŕšila spálením všetkých sôch v posledný deň slávností.
Dnes sú Fallas záležitosťou najmä komerčnou – do osemstotisícového mesta každoročne prilákajú približne milión návštevníkov.
Na vyše sedemsto farebných sochách z dreva, kartónu, polystyrénu a sadry pracujú počas celého roka tímy umelcov, pričom terčom ich satiry sú najmä politici – tento rok predovšetkým Katalánec Carles Puigdemont či americký prezident Donald Trump.
Od roku 1901 udeľuje mestské zastupiteľstvo cenu za najkrajšie súsošie a od roku 2016 figuruje festival na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Mesto zavalené odpadkami
Kvôli festivalu na týždeň každý rok uzavrú až štyristo ulíc, v ktorých počas dňa, no najmä počas noci, kulminuje hlučná zábava. K hudbe sa pridáva aj pyrotechnika, ktorá je s festivalom bezprostredne spätá.
V centre mesta sa každý deň od prvého do devätnásteho marca o druhej popoludní koná pod vedením pyrotechnikov séria výbuchov, takzvaná mascleta.
Keď k tomu pridáme ohňostroje, ktoré neraz trvajú pätnásť minút, zvyšky po spálených súsošiach, no najmä obrovské množstvo hladných a smädných ľudí, výsledkom je veľa práce pre komunálne služby.
V roku 2013 sa z festivalu počas piatich dní jeho trvania odviezlo sedemtisícdvesto ton odpadu, z toho dvetisícosemsto ton predstavovali zvyšky zhorených sôch. Každá mascleta po sebe na námestí zanechala päť ton odpadu.
Čistiace vozy a pracovníci komunálnych služieb na námestie vychádzajú už desať minút po skončení predstavenia, hneď ako sa štyridsaťtisícový dav divákov začne rozchádzať.
Cieľom mesta je, aby bolo do hodiny hlavné námestie čisté ako predtým.
Pred desiatimi rokmi stála údržba mesta spolu s opravou škôd napáchaných počas festivalu tristotisíc eur. Tento rok predstavuje investícia do údržby ulíc jeden a pol milióna eur.
Vratné poháre a recyklácia
V posledných rokoch čoraz častejšie zakrýva festival rúška polemiky v súvislosti s jeho dopadom na životné prostredie. Z vlny kritiky vyvstala zo strany mesta iniciatíva urobiť Fallas čo najekologickejšími – tento rok zaviedli napríklad vratné poháre.
Mesto ich tento rok návštevníkom poskytlo tridsaťpäťtisíc, depozit za pohár z tvrdého plastu s logom festivalu je jedno euro.
Postupne stúpa aj miera recyklácie, minulý rok sa počas Fallas zrecyklovalo o 22% viac papiera ako v roku 2016, recyklácia plastov vzrástla o 16% a skla o 30%.
V novembri minulého roku radnica oznámila, že na riešenia šetrné k životnému prostrediu vyčlenila dvestopäťdesiattisíc eur.
O Fallas sa zároveň vydá štúdia, ktorá bude okrem sociologickej a ekonomickej stránky festivalu hodnotiť aj jeho vplyv na životné prostredie – výskumu podrobia predovšetkým pálenie sôch.
Budúcnosť v ryžovej slame
Ekologické riešenia sa snažia hľadať aj samotní umelci, El Mundo v decembri informoval o chemickej inžinierke Ane Blasco, ktorá predstavila svoj inovatívny návrh vyrábať sochy z ryžovej slamy.
Jej nápad by mohol vyriešiť hneď dva problémy. Dym z ryžovej slamy je biely, menej hustý a menej škodlivý ako dym z materiálov, ktoré umelci obvykle používajú.
Valencia má navyše problém s ryžovou slamou, keďže ryža sa v jej okolí pestuje a jej obyvatelia slamu pália na poliach.
Myšlienky sa už ujali výskumníci z Universidad Politécnica de Valencia, ktorí pracujú na vyvinutí ekologického materiálu na výrobu týchto sôch.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.