Pripravovaný zákon bude viesť k zvýšeniu poplatkov za odpad, ak občania a samosprávy nezmenia svoj postoj k triedeniu odpadu. Ako najúčinnejšie sa ukázalo kompostovanie.
Od 1. januára 2017 mali slovenské mestá a obce povinnosť zaviesť triedený zber biologicky rozložiteľného odpadu z kuchýň. V mnohých mestách a obciach však ani v tomto roku nie je vidieť nič podobné.
Európsky parlament stanovil pre členské štáty vrátane Slovenska veľmi ambiciózny cieľ. Do roku 2020 má SR recyklovať 50 % komunálneho odpadu, inak hrozia sankcie. Vláda sa preto snaží prinútiť občanov k separovaniu plánovaným zvýšením poplatkov za komunálny odpad.
Samosprávy na Slovensku často doplácajú nemalé prostriedky na vyvážanie odpadu na skládku, väčšinou práve kvôli nízkym poplatkom.
S pripravovanou novelou zákona o poplatkoch za odpady uložené na skládky však bude potrebné túto stratégiu prehodnotiť. Poplatky môžu výrazne vzrásť, ak sa v oblasti manažovania odpadov v samospráve nič nezmení.
Minister životného prostredia László Sólymos sa pred pár dňami na túto tému vyjadril pre denník Pravda. „Myslím si, že bez zvýšenia poplatkov sa nepohneme. No musia byť motivačné. V separovaní a skládkovaní sme na chvoste Európy. V Rakúsku skládkujú štyri percentá odpadu, v okolitých štátoch – v Poľsku, Maďarsku, Česku – okolo 50 percent a my skládkujeme asi 67 percent odpadu," vysvetlil.
V súčasnosti sa na Slovensku platí za tonu vyprodukovaného odpadu 6,80 eur, čo je najmenej z okolitých krajín. Okrem SR sa najmenej platí v Poľsku - 26,60, v Rakúsku je to až 87 eur. Nízke poplatky za odpad tiež prinášajú isté riziká. „U nás je skládkovanie lacné, preto sa môže stať, že k nám budú odpad voziť zo zahraničia," povedal Sólymos.
Jedným najúčinnejších riešení na okamžité zníženie množstva komunálneho odpadu je zavedenie kompostovania. Biologicky rozložiteľný odpad (BRO) totiž často tvorí minimálne 45 percent objemu nádob na komunálny odpad. Vegetariáni a vegáni produkujú BRO ešte vo väčšej miere, až 70-80 %.
Spoluzakladateľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) Ivana Maleš na portáli Euractiv.sk odporúča, aby najlepším prvým krokom pre samosprávy bola analýza odpadov. Prostredníctvom nej môžu starostovia zistiť, koľko občania reálne vyprodukujú zmesového komunálneho odpadu (ZKO) a súčasne aký podiel z neho je biologicky rozložiteľný.
Analýza prebieha tak, že sa pri zbere komunálneho odpadu vyberie vzorka (najčastejšie 10 percent) zo zberných nádob a ich obsah sa ručne pretrieďuje. Podľa výsledkov obce a mestá zistia, koľko občania reálne vyprodukujú zmesového komunálneho odpadu. Súčasne je možné okrem iného zistiť, aký podiel tvorí BRO a koľko ostatné zložky (papier, plasty, sklo, kovy, nápojové kartóny).
V domácnostiach so záhradami sa dá spracovanie BRO realizovať jednoducho – domácim kompostovaním. Väčšina miest a obcí sa rozhodla pre tento systém a zabezpečila pre svojich občanov kvalitné kompostéry.

Foto: Menejodpadu.sk
Ak má samospráva záujem plne sfunkčniť zmenu odpadového hospodárstva, najdôležitejšie je v dostatočnej miere informovať občanov. Domácnosti tak môžu dosiahnuť lepšie výsledky pri kompostovaní, triedení odpadu a predchádzaní jeho vzniku.
Výsledky hovoria za všetko. V Partizánskom bol v mestskej časti Návojovce podiel biologicky rozložiteľného odpadu až 53,33 %. Po zavedení kompostérov sa realizovali prednášky o domácom kompostovaní pre občanov.
Výsledkom bolo, že za prvých 12 mesiacov poslali obyvatelia Návojoviec na skládku o 57 % menej biologicky rozložiteľného odpadu oproti tomu istému obdobiu v predošlom roku.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.