NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Ako funguje rozšírená zodpovednosť výrobcu v Rumunsku

Bruselská konferencia priniesla niekoľko zaujímavých prednášok. Zaujala aj predstavením konceptu rozšírenej zodpovednosti výrobcu (RZV).

Ako funguje rozšírená zodpovednosť výrobcu v Rumunsku

Foto: Fotolia

  • Publicistika
  • 07.09.2018
  • Alexandra Grgulová, Renáta Miháliková

Na júnovom bruselskom fóre „Odpady z obalov a udržateľnosť“ sa o skúsenosti s RZV v Rumunsku podelila Liliana Nichita.

Rumunsko je síce členom EÚ už viac ako 10 rokov, ale, žiaľ, podmienky v odpadovom hospodárstve nie sú na takej úrovni, ako by si EÚ legislatíva priala.

Avšak aj snaha o zlepšenie sa cení. V oblasti RZV sa veci hýbu smerom hore (a to hlavne pri cenách a počte OZV, tak ako tomu bolo aj na Slovensku v roku 2016), zriaďujú sa orgány na lepšiu kontrolu transparentnosti a objavujú sa snahy o presun financií priamo do systému.

V Rumunsku neexistuje žiadna priama súvislosť medzi OZV a miestnymi orgánmi, na rozdiel od niektorých členských štátov vrátane Slovenska, kde je potrebné nájsť vzájomnú dohodu troch zmluvných strán – OZV, zberová spoločnosť a samospráva.

V systéme RZV v Rumunsku výrobcovia hľadali najlacnejšie riešenie, nie nevyhnutne najudržateľnejšie, čo spôsobilo zrútenie systému. Výrobcovia si svoje povinnosti plnili vo väčšej miere individuálne, a teda priamo cez zberové spoločnosti či zhodnocovateľov.

Povinnosť platby za nezrecyklovaný plastový odpad, ktorý chce EÚ zaviesť, už funguje v obdobnej forme v Rumunsku viac ako 10 rokov – výrobcovia platia za množstvo nezrecyklovaného odpadu z obalov, a to 0,40 EUR za každý kilogram, do tzv. Environmentálneho fondu.

Systém však stále nie je dobrý, funkčný, potýka sa z malo transparentnosťou. V súčasnosti je v Rumunsku registrovaných 18 OZV, no ich počet sa často mení. Niektoré síce oficiálne existujú, ale nie sú aktívne, čo tiež nepridáva na transparentnosti systému.

Systém je založený na konkurenčnom prostredí jednotlivých OZV, no výrobcovia prihliadajú hlavne na cenu, nie na kvalitu poskytovaných služieb či zákonné splnenie povinností.

Z tohto dôvodu Rumunsko víta ustanovenie o povinných minimálnych požiadavkách na systémy RZV, nakoľko verí v „očistenie“ trhu prostredníctvom tohto nástroja.

Výrobcovia stále tlačia na OZV, aby sa plnili ciele recyklácie a zhodnotenia len na minimálnu potrebnú úroveň a prostredníctvom lacných priemyselných odpadov, aby boli ich náklady čo najnižšie. V Rumunsku pochádza 60 % vzniknutého odpadu z obalov z domácností a 40 % z priemyslu.

Krok k lepšej transparentnosti sa dosiahol zavedením povinného zverejňovania poplatkov OZV ako aj zoznamu klientov OZV na ich webových stránkach.

Čo sa týka samotných poplatkov, od decembra 2015 do júna 2016 sa poplatky zvýšili 8 až 19-násobne a celkový obrat všetkých OZV pravidelne viacnásobne každoročne rastie.

Transparentnosť poplatkov je taktiež kľúčová a veria, že sa im podarí dosiahnuť poplatky rovné reálnym nákladom na zhodnotenie. Poplatky do OZV sa síce navýšili, ale, žiaľ, z týchto peňazí sa nefinancuje infraštruktúra ani vzdelávanie verejnosti, financie nejdú zo systému ako takého.

Takmer 90 % všetkých príjmov ide zberovým spoločnostiam a zhodnocovateľom, nakoľko nenastala potrebná zmena pravidiel vo fungovaní systému. Napríklad zberovým spoločnostiam OZV stále preplácajú aj výnosy.

Problémom je tiež aj ťažké preukázanie hodnovernosti dokladov od zhodnocovateľov, v záujme vyššej transparentnosti sa snažia presadiť, aby boli systémom uznávané len údaje overené auditom.

Pri pohľade na Rumunsko môžeme vidieť určité paralely so situáciou nedávnej minulosti na Slovensku, či už je to systém fungovania a pravidiel vzniku OZV, navýšenie poplatkov, snaha presunúť financie do systému triedeného zberu komunálnych odpadov alebo snaha o vyššiu transparentnosť systému.

Ostáva nám len veriť, že úpravy legislatívy a fungovania celého systému budú založené na praktických skúsenostiach a riešeniach a že „best practises“ z vyspelejších štátov či „Guidelines“ uverejňované Európskou komisiou budú užitočným a prospešným nástrojom a inšpiráciou na nasmerovanie celej EÚ k dosahovaniu najvyšších možných cieľov.

RNDr. Alexandra Grgulová, Mgr. Renáta Miháliková, PhD.
NATUR-PACK, a.s.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Tomáš Jarco: Za 25 rokov sa trh zásadne zmenil. Dominuje recyklácia

Tomáš Jarco: Za 25 rokov sa trh zásadne zmenil. Dominuje recyklácia

MEVA SK je najväčším slovenským dodávateľom zariadení pre odpadové hospodárstvo na Slovensku v oblasti kontajnerov a iných zberných nádob. S riaditeľom spoločnosti Tomášom Jarcom sme sa zhovárali pri príležitosti 25 rokov pôsobenia samostatnej pobočky českej skupiny MEVA na Slovensku.

Názor. Komunálne odpady by mali manažovať župy

Názor. Komunálne odpady by mali manažovať župy

Nakladanie s odpadom v komunálnej sfére nie je iba rýchlo sa rozvíjajúce priemyselné odvetvie manažované štátom a samosprávou. Je to priestor v ktorom sa odráža aj sociálny rozmer našej krajiny a to na niekoľkých úrovniach, hodných samostatnej analýzy.

Súčasný systém RZV môže kvôli zálohovaniu PET fliaš prísť ročne o 8,5 milióna eur

Súčasný systém RZV môže kvôli zálohovaniu PET fliaš prísť ročne o 8,5 milióna eur

Čo bude zavedenie zálohovania plastových fliaš znamenať pre systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) a organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV)?