NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Editoriál. Klam cirkulárnej ekonomiky

V roku 1850 uverejnil francúzsky liberálny ekonóm a politik Frédéric Bastiat esej Ce qu'on Voit et ce qu'on nie Voit pas (Čo vidno a čo nevidno), v ktorej použil slávnu alegóriu klamu rozbitého okna. (Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2018/09).

Editoriál. Klam cirkulárnej ekonomiky

Foto: Fotolia

Bastiat opisuje majiteľa obchodu, ktorému rozbije okno malý chlapec. Mnoho okoloidúcich ľudí s ním súcití, no čoskoro začnú vec zľahčovať tým, že rozbité okno je zároveň aj prínosom pre ekonomiku mesta, lebo znamená prácu pre sklára, ktorý si za zarobené peniaze kúpi chlieb, čím odmení pekára, ktorý si vďaka tomu bude môcť kúpiť topánky, zo zarobených peňazí si potom obuvník môže zakúpiť ďalší statok a tak ďalej.

Chlapec tak síce spáchal drobné vandalstvo, no zároveň spustil kolobeh výmeny tovarov a služieb, čím podporil vznik novej práce.

radovan kazdaTento presun prostriedkov je možné vidieť a ľahko zdokumentovať. To, čo nevidieť, je skutočnosť, že za tie isté peniaze, ktoré majiteľ obchodu musí použiť na sklára, si mohol kúpiť práve chlieb alebo topánky on sám.

Namiesto okna a chleba mu však ostalo iba okno. Dieťa a rozbité okno teda žiadnu ekonomiku nerozbehlo, iba nahradilo jednu prácu druhou, žiadanú prácu nahradila nežiadaná.

Pri pohľade na výroky a činy politických elít v súčasnosti je zjavné, že ľudia túžia veriť tomuto bludu aj po takmer 170 rokoch. Aj dnes ostáva celkom rozšíreným názor, že ekonomike krajiny pomôže vojna, lebo naštartuje nové investície.

Masovo uznávaný je názor, že Európskou komisiou presadzované obehové hospodárstvo, resp. cirkulárna ekonomika, má okrem dobrých environmentálnych vplyvov aj prospech pre rozvoj ekonomiky a rast pracovných miest.

Vyjadrenia politikov, obhajujúcich vládou vynútené a spotrebiteľom neželané výdavky, sú plné slovných eskamotérstiev typu „impulz“, „rozbehne“, „naštartuje“ či „pridaná hodnota“.

Ľudia dôverujú. Neustálym opakovaním socialistických lží uverili tomu, že každý človek, ktorý je od nich bohatší, si drží svoj kapitál zašitý v poduške, pretože je lakomý a s nikým sa oň nechce podeliť. Pre to mu ho vláda musí vziať a „použiť“.

Veria tomu aj napriek tomu, že takmer každý človek na svete, vrátane ich samotných, svoje peniaze neustále investuje do posledného centu – či už ich požičaním banke s úrokom, alebo inou transakciou. Tým reálne pomáha hospodárstvu.

To, čo ekonomiku skutočne spomaľuje a brzdí vznik pracovných miest, je vládou vynútená platba. Na jej princípoch je postavený aj koncept obehového hospodárstva.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Editoriál. Obehový tok peňazí

Editoriál. Obehový tok peňazí

Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2019/01.

Skládkovať sa už neoplatí

Skládkovať sa už neoplatí

Od 1. 1. 2019 platia nové pravidlá pri výpočte poplatkov za uloženie odpadov, ktorých cieľom je znevýhodnenie skládkovania odpadov, ktoré je posledné v hierarchii odpadového hospodárstva.

Ako sa ázijské krajiny zaoberajú znečistením plastmi?

Ako sa ázijské krajiny zaoberajú znečistením plastmi?

Zdá sa, že ázijská plastová pohroma je pozvoľna na ústupe. Jednotlivé krajiny podnikajú významné kroky v boji proti znečisťovaniu.