Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Komisia musí predkladať dôkazy, ak koná proti členským štátom, aj pri odpade

Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-399/17 zo dňa 14. marca 2019 na príklade odpadov Európskej komisii pripomenul, ako má postupovať v prípade, že proti niektorému členskému štátu iniciuje konanie pre nesplnenie povinnosti.

Komisia musí predkladať dôkazy, ak koná proti členským štátom, aj pri odpade

Foto: Fotolia

Komisia musí preukázať existenciu údajného nesplnenia povinnosti, musí predložiť dôkazy nevyhnutné na to, aby Súdny dvor preveril existenciu tohto nesplnenia a nemôže sa pri tom odvolávať na žiadne domnienky.

Vzniknutá situácia

Česká spoločnosť prepravila na konci roka 2010 a začiatkom roka 2011 z Českej republiky do Poľska približne 20 000 ton TPS-NOLO (Geobal), čo je zmes kyslých dechtov z rafinácie ropy, uhoľného popola a oxidu vápenatého. Uvedená zmes bola uložená na pozemku v Katoviciach, ktorú má v nájme poľský dovozca.

Zmes TPS-NOLO (Geobal) bola na základe zmluvy o komisnom predaji uzatvorenej medzi odosielateľom a príjemcom určená na spaľovanie v cementárňach ako palivo.

V septembri 2011 kontaktoval poľský orgán české ministerstvo životného prostredia s tým, že považuje túto prepravu odpadu za nezákonnú, keďže sa uskutočnila bez potrebného oznámenia a súhlasu. Z tohto dôvodu mal český orgán vyzvať vývozcu, aby zmes vzal späť. České ministerstvo odpovedalo, že uvedenú zmes TSP-NOLO (Geobal) nepovažuje za odpad a odmietlo od českého odosielateľa vyžadovať, aby prevzal zmes späť.

V lete 2014 začala Komisia na základe sťažnosti podanej združením na ochranu životného prostredia vyšetrovanie, po ktorom nasledovalo odôvodnené stanovisko adresované Českej republike a keďže Česká republika nepostupovala v súlade s ním, podala Komisia žalobu.

Rozsudok Súdneho dvora EÚ

Súdny dvor EÚ žalobu Komisie zamietol a zaviazal ju nahradiť trovy konania. Pritom konštatoval, že nemožno rozhodnúť, že Komisia podala právne dostatočným spôsobom dôkaz o tom, že je dotknutá zmes odpadom v zmysle smernice o odpade1.

Nepreukázala ani, že jej preprava z Českej republiky do Poľska na konci roka 2010 a začiatkom roka 2011 bola ku dňu svojho uskutočnenia prepravou odpadu v zmysle nariadenia o preprave odpadu2, a následne nepreukázala ani to, že by si Česká republika nesplnila povinnosti vyplývajúce z ustanovení toto nariadenia.

Súdny dvor EÚ sa pritom opieral o svoju skoršiu judikatúru, v zmysle ktorej je dôkazné bremeno na Komisii, ktorá musí preukázať existenciu tvrdeného nesplnenia povinnosti. Preto musí Komisia predložiť dôkazy nevyhnutné na to, aby Súdny dvor EÚ mohol posúdiť nesplnenie povinnosti a nemôže sa odvolávať na žiadne domnienky.

Pre posúdenie predmetnej situácie bolo pre Súdny dvor EÚ kľúčové, či ide pri dotknutej zmesi o odpad alebo nie, keďže nariadenie o preprave odpadu sa uplatňuje výlučne len na odpad.

Komisia sa nemôže pri svojich záveroch opierať len o domnienku stanovenú v článku 28 nariadenia o preprave odpadu, podľa ktorej sa v prípade nezhody medzi štátom odoslania a štátom určenia postupuje prísnejším režimom a s látkou sa má zaobchádzať ako s odpadom. Táto domnienka nie je spôsobilá rozlíšiť, či v prípade dotknutej zmesi skutočne ide o odpad alebo nie. Bolo práve povinnosťou Komisie predložiť dôkaz o tom, či išlo o odpad.

Podľa článku 2 bodu 1 nariadenia o preprave odpadu je definícia pojmu „odpad“ na účely tohto nariadenia uvedená v článku 1 ods. 1 písm. a) smernice o odpade 2006/12/ES takto: „‚odpad‘ znamená akúkoľvek látku alebo predmet v kategórii ustanovenej v prílohe I, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť.“

Vzhľadom na to, že zoznam kategórií odpadov uvedený v prílohe I tejto smernice je výslovne demonštratívny, je v podstate len exemplifikatívny.

Smernica o odpade 2008/98/EÚ, ktorá nahradila smernicu 2006/12/ES, v podstate prevzala túto definíciu do svojho článku 3 bodu 1. Súdny dvor EÚ Komisii však vytkol, že z predložených dôkazov nie je ani zrejmé, ktorá smernica sa na daný prípad vzťahuje, keďže nebolo preukázané, kedy sa preprava uskutočnila, a teda podľa ktorého predpisu a ku ktorému dňu sa pojem „odpad“ a taktiež „nezákonná preprava odpadu“ má posudzovať.

Pre posúdenie celej veci je relevantné len posúdenie ku dňu prepravy odpadu a nie niekoľko rokov neskôr, keď sa zmes nájde uložená na skládke.

Súdny dvor EÚ pripomenul, že kvalifikácia „odpad“ vyplýva predovšetkým zo správania držiteľa a z významu pojmu „zbaviť sa“3. Tento pojem, a teda ani pojem odpad nie je možné vykladať reštriktívne. Pri posudzovaní je však potrebné overiť všetky okolnosti a zohľadniť ciele smernice.

Súdny dvor EÚ nepovažoval za dostatočný dôkaz len tvrdenie Komisie, že zmes sa vyrába z odpadu z pôvodnej rafinérskej výroby v Ostrave, keďže látka, ktorá je výsledkom zhodnotenia odpadu, nie je automaticky odpadom.

Rovnako sa súd nestotožnil s tvrdením, že ide o nebezpečnú látku, a preto o odpad. Súdny dvor EÚ, naopak, zdôraznil, že pojem odpad nevychádza z nebezpečenstva látok. Aj nebezpečný odpad môže prestať byť odpadom, teda dosiahnuť stav konca odpadu, ak niektorý spôsob jeho využitia umožňuje jeho použiteľnosť bez ohrozenia zdravia ľudí a poškodzovanie životného prostredia a ak sa jeho držiteľ nechce daného predmetu zbaviť.

Súdnemu dvoru EÚ nepostačovali ani analýzy predmetnej zmesi, ktoré boli uskutočnené poľskými orgánmi, keďže určitá látka nie je odpadom z dôvodu svojej povahy, ale v dôsledku úmyslu či povinnosti jej držiteľa sa jej zbaviť na základe vôle držiteľa alebo normotvorcu. Chemické zloženie môže byť nanajvýš orientačným údajom.

Na základe vyššie uvedeného neboli Súdnemu dvoru EÚ predložené dostatočné dôkazy, aby posúdil zmes TPS-NOLO (Geobal) ako odpad, a preto dospel k záveru, že Česká republika neporušila svoje povinnosti, keď nepostupovala v súlade s nariadením o preprave odpadu.

1 Smernica 2006/12/ES o odpade, resp. smernica 2008/98/EU o odpade

2 Nariadenie 1013/2006/ES

3 Rozsudky z 24. júna 2008, Commune de Mesquer, C 188/07, EU:C:2008:359, bod 53, a z 18. decembra 2007, Komisia/Taliansko, C 263/05, EU:C:2007:808, bod 32

Mag. Annamária Tóthová
Eversheds Sutherland Dvořák Hager, advokátska kancelária, s. r. o.

Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2019/04



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Editoriál. Zálohovanie je zbytočné

Editoriál. Zálohovanie je zbytočné

Reklamný minister Sólymos sa rozhodol zaviesť zálohovanie nápojových obalov bez akejkoľvek diskusie. Úvodník vyšiel v júlovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2019/07.

Editoriál. Tyrania dobrých (eko)úmyslov

Editoriál. Tyrania dobrých (eko)úmyslov

Vo svetoznámom denníku The Guardian sa rozhodli ešte intenzívnejšie zdôrazňovať potrebu ochrany životného prostredia. Redaktor pre životné prostredie Damian Carrington ohlásil radikálny krok redakcie.

K Smart City patria aj smart kontajnery. Senzory slovenskej firmy šetria i 30 % nákladov

K Smart City patria aj smart kontajnery. Senzory slovenskej firmy šetria i 30 % nákladov

Senzory, ktoré monitorujú, ako sa polopodzemné kontajnery plnia odpadom, pomáhajú v Nitre chrániť životné prostredie, čas aj náklady.