Editoriál. Plasty sú triednym nepriateľom

Napríklad po požiari katedrály Notre-Dame sa najčastejšie vyzdvihuje jej kultúrno-spoločenský význam, teda pojem, ktorý sa dá ťažko niečím kvantifikovať.

V exaktných odboroch je to iné, pojmy sú jasne definované a merateľné. Tam požiar spôsobil poistnú udalosť, stratu návštevnosti, pokles predaja okolitých služieb, zvýšil dopyt po expertných staviteľoch, ktorí zrekonštruujú katedrálu do takmer pôvodnej verzie.

Časť umeleckého diela síce nenávratne stratila svoju fyzickú prítomnosť, ale natrvalo je zaznamenaná špičkovou fotografickou technikou.

Pre drvivú väčšinu návštevníkov katedrály – teda tých, ktorí o jej kultúrno-spoločenskom význame nevedia nič – je požiar len dobrou príležitosťou vyhrabať z archívu staré fotky, ktoré si prezerali raz v živote pri ich premietaní svojim známym, a zverejniť na sociálnej sieti sebastrednú spomienku, že pozrite, aj ja som bol pri tejto mase budúceho stavebného odpadu, ktorá odrážala na moju sietnicu zvláštne usporiadané vlnové dĺžky.

Ošiaľ verejnosti je v pomere k rozsahu škody neuveriteľne veľký. Pritom sa stačí len na chvíľu vžiť do pozície nevidomého, nenechať sa omámiť zrakom.

Neplatí to len pre katedrálu. Na európske ekologické nebo v súčasnosti vyletela hviezda boja proti niektorým plastovým výrobkom. Bez zapojenia zraku je plastová slamka len podobný kus hmoty ako parížska katedrála. Estetický „nevzhľad“ plávajúcich príborov a vatových tyčiniek v mori môžeme pokojne ignorovať.

Aj bez zraku vieme, že z hľadiska vplyvov na človeka plastové výrobky znižujú populáciu niektorých morských živočíchov v moriach, ktorých ekologickú stabilitu potrebujeme aj pre seba, no inak sú len nie nebezpečným odpadom, o ktorom nie je známe, že by mal významnejší negatívny vplyv na zdravie ľudí.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.