Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Za týždeň zjeme kreditku, za tri týždne hrebeň. Mikroplasty sú už súčasťou nášho jedálnička

Bežný človek skonzumuje v potrave každý týždeň asi 2000 mikročastíc plastov.

mikroplasty

Foto: Fotolia

Mikroplasty sú už bežnou súčasťou nápojov a jedál, ktoré prijímame. Podľa novej štúdie, ktorú pre Svetový fond na ochranu prírody (WWF) pripravili analytici na základe údajov z Univerzity Newcastle v Austrálii, príjme bežný človek za týždeň asi 2000 plastových mikročastíc s hmotnosťou zhruba päť gramov. Približne toľko váži jedna kreditná karta.

Za mesiac tak človek prijme v potrave 21 gramov mikroplastov, čo predstavuje 250 gramov za rok. Počas jedného mesiaca teda „zjeme“ asi jednu zubnú kefku.

„Tieto čísla musia prebudiť politických lídrov. Plastový odpad nezabíja len život v moriach,ale zvyšky plastov sú v každom z nás. Nemáme šancu uniknúť – mikroplasty sú súčasťou nášho jedálnička,“ povedal Marco Lambertini, riaditeľ WWF International.

„Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení. Okamžite konať musia nielen vlády, ale i firmy - producenti plastov a konzumenti. A riešenia musíme zacieliť ku koreňom tejto krízy – ak nechceme plasty v našich telách, musíme vyriešiť problém miliónov ton plastov, ktoré každý rok skončia v prírode,“ doplnil M. Lambertini.

WWF zverejňuje štúdiu v rámci kampane No Plastic in Nature/Koniec plastom v prírode, ktorú už podporilo viac ako polmilióna ľudí. Environmentálna organizácia v kampani žiada politických lídrov, aby prijali globálnu dohodu s cieľom znížiť množstvo plastov v prírode.

Štúdiu Koniec plastom v prírode: Hodnotenie príjmu zvyškov plastov v prírode ľuďmi (No Plastic in Nature: Assessing Plastic Ingestion from Nature to People) pre WWF spracovala analytická spoločnosť Dalberg na základe výskumu vedcov z austrálskej Univerzity v Newcastle.

Najviac plastov v pive, soli a mäkýšoch

Štúdia sleduje, akou cestou a v akých množstvách sa plasty dostávajú do ľudského tela. Vedci pri jej zostavovaní vychádzali z analýzy viac ako 50 rozličných výskumov o prestupe látok a o množstve mikroplastov v jednotlivých prostrediach.

Hlavným zdrojom plastov v ľudskom tele je voda – tá z kohútika i balená vo fľašiach. Vedci upozorňujú, že ide o celosvetový problém, no zaznamenali veľké regionálne rozdiely – napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA je dvojnásobné množstvo plastov než vo vode, ktorú konzumuje Európan.

Pokiaľ ide o jedlo – zdrojom plastov je najmä pivo, soľ a morské mäkkýše. A v prípade vzduchu je viac mikroplastov v interiéri. Predovšetkým kvôli prachu v domácnosti a zo syntetických textílií.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Ovocie a zelenina vydržia dlhšie čerstvé vďaka filtru, ktorý zachytáva etén

Ovocie a zelenina vydržia dlhšie čerstvé vďaka filtru, ktorý zachytáva etén

Predchádzať vzniku potravinového odpadu pomáhajú špeciálne filtre, ktoré sa vložia do obalov. Absorbujú plyn, ktorý je zodpovedný za dozrievanie, čím predĺžia životnosť plodov.

Odpad so zmiešaným plastom v USA končí v spaľovni alebo na skládke

Odpad so zmiešaným plastom v USA končí v spaľovni alebo na skládke

O zvyškový plastový odpad je iba minimálny alebo žiadny záujem. Pre mestá bol kedysi zdrojom príjmu, teraz predstavuje iba náklady.

Potravinami najviac plytvajú domácnosti, vyplýva z prieskumu EÚ

Potravinami najviac plytvajú domácnosti, vyplýva z prieskumu EÚ

Aké chyby robia domácnosti najčastejšie? Ktoré vekové skupiny najviac plytvajú? Čo najviac vyhadzujú Slováci? Odborníčky diskutovali v Prahe.