Za týždeň zjeme kreditku, za tri týždne hrebeň. Mikroplasty sú už súčasťou nášho jedálnička

Mikroplasty sú už bežnou súčasťou nápojov a jedál, ktoré prijímame. Podľa novej štúdie, ktorú pre Svetový fond na ochranu prírody (WWF) pripravili analytici na základe údajov z Univerzity Newcastle v Austrálii, príjme bežný človek za týždeň asi 2000 plastových mikročastíc s hmotnosťou zhruba päť gramov. Približne toľko váži jedna kreditná karta.

Za mesiac tak človek prijme v potrave 21 gramov mikroplastov, čo predstavuje 250 gramov za rok. Počas jedného mesiaca teda „zjeme“ asi jednu zubnú kefku.

„Tieto čísla musia prebudiť politických lídrov. Plastový odpad nezabíja len život v moriach,ale zvyšky plastov sú v každom z nás. Nemáme šancu uniknúť – mikroplasty sú súčasťou nášho jedálnička,“ povedal Marco Lambertini, riaditeľ WWF International.

„Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení. Okamžite konať musia nielen vlády, ale i firmy - producenti plastov a konzumenti. A riešenia musíme zacieliť ku koreňom tejto krízy – ak nechceme plasty v našich telách, musíme vyriešiť problém miliónov ton plastov, ktoré každý rok skončia v prírode,“ doplnil M. Lambertini.

WWF zverejňuje štúdiu v rámci kampane No Plastic in Nature/Koniec plastom v prírode, ktorú už podporilo viac ako polmilióna ľudí. Environmentálna organizácia v kampani žiada politických lídrov, aby prijali globálnu dohodu s cieľom znížiť množstvo plastov v prírode.

Štúdiu Koniec plastom v prírode: Hodnotenie príjmu zvyškov plastov v prírode ľuďmi (No Plastic in Nature: Assessing Plastic Ingestion from Nature to People) pre WWF spracovala analytická spoločnosť Dalberg na základe výskumu vedcov z austrálskej Univerzity v Newcastle.

Najviac plastov v pive, soli a mäkýšoch

Štúdia sleduje, akou cestou a v akých množstvách sa plasty dostávajú do ľudského tela. Vedci pri jej zostavovaní vychádzali z analýzy viac ako 50 rozličných výskumov o prestupe látok a o množstve mikroplastov v jednotlivých prostrediach.

Hlavným zdrojom plastov v ľudskom tele je voda – tá z kohútika i balená vo fľašiach. Vedci upozorňujú, že ide o celosvetový problém, no zaznamenali veľké regionálne rozdiely – napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA je dvojnásobné množstvo plastov než vo vode, ktorú konzumuje Európan.

Pokiaľ ide o jedlo – zdrojom plastov je najmä pivo, soľ a morské mäkkýše. A v prípade vzduchu je viac mikroplastov v interiéri. Predovšetkým kvôli prachu v domácnosti a zo syntetických textílií.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.