NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

V Taliansku použité plienky neskládkujú. Recyklujú ich na nové výrobky

Napriek tomu, že jednorazové plienky znamenali pre väčšinu mamičiek pozitívnu revolúciu, odpad v podobe týchto detských hygienických produktov predstavuje vážne ohrozenie pre životné prostredie.

V Taliansku použité plienky neskládkujú. Recyklujú ich na nové výrobky

Foto: Pexels

Použité detské plienky končia na skládkach komunálneho odpadu a pri ich enormnom množstve predstavujú výrazný ekologický problém.

Podľa portálu nadácie Pontis priemerné dieťa za svoj život spotrebuje až 4 000 kusov plienok (t.j. jedna tona odpadu na dieťa), takže riešenie neúnosného plnenia skládok týmto odpadom je tak každým dňom viac a viac potrebné.

Moderné plienky sa skladajú najmä z celulózy, plastových materiálov a viacerých polymérov, ktoré zabezpečujú ich nepriepustnosť a zvyšujú absorpčnú schopnosť buničiny.

Nakoľko väčšina týchto látok nie je organického pôvodu, ich prirodzená recyklácia v prírode trvá desiatky až stovky rokov.

Pri ich rozklade v nevhodných anaeróbnych podmienkach sa navyše uvoľňujú tiež mnohé jedovaté látky, ktoré ohrozujú okolité podzemné vody či znečisťujú ovzdušie.

Foto: Flickr

Korene nápadu recyklovať absorbčné hygienické výrobky siahajú do roku 2011. Vtedy spustila spoločnosť Knowaste v britskom meste West Bromwitch pilotnú prevádzku na recykláciu použitých hygienických výrobkov obsahujúcich absorbenty.

Ich prevádzka bola schopná zrecyklovať až 36 tisíc ton použitých hygienických výrobkov ročne, pričom najväčší podiel tvorili použité jednorazové detské plienky.

The Guardian uviedol, že spomínaná firma v roku 2013 toto zariadenie uzavrela. Riaditeľ spoločnosti Paul Richardson však tvrdil, že požiadavky na továreň len prerástli počiatočné podmienky upravené pre pilotný recyklačný projekt a Knowaste je teraz v procese plánovania do budúcnosti.

V roku 2015 organizácia Zero Waste Scotland na základe šesťmesačného pilotného programu dokázala, že zber a recyklácia plienok sú logisticky i technologicky uskutočniteľné.

Spoločnosť Fater, ktorá je spoločným podnikom korporátneho giganta Procter & Gamble a talianskej zdravotníckej spoločnosti Angelini Group založila v roku 2017 prvý priemyselný závod na svete schopný recyklovať takmer 100% použitých absorbčných hygienických výrobkov.

Foto: Fater Group

Vďaka tomu spracováva 20 miliónov ton jednorazových plienok, ktoré by sa inak každý rok spaľovali alebo odosielali na skládky odpadov. Fater sa snaží recyklovať ich do predmetov každodennej potreby, ako sú plastové uzávery fliaš a oblečenie z viskózy, informoval portál Ecowatch.

Recyklovaný plast sa dá použiť aj na výrobu školských stolíkov, vybavenia detských ihrísk, protipovodňových bariér, strešnej krytiny a iných produktov.


Patentovaný proces začína miestnym odpadovým hospodárom Contarina, ktorý zhromažďuje použité plienky a iné absorpčné hygienické výrobky zo smetných nádob, či od veľkých užívateľov, ako sú nemocnice a opatrovateľské ústavy.

Z viac ako 50 okolitých miest ich zvážajú do závodu s rozlohou 1 000 metrov štvorcových.


Po suchom očistení plienok pomocou kontaktnej pary a zneškodnení ľudského odpadu v čistiarňach odpadových vôd môže jedna tona odpadu AHP poskytnúť 150 kg celulózy, 75 kg absorbujúceho materiálu a 75 kg zmiešaného plastu.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Krajine chýba slovenská linka na triedenie slovenského textilného odpadu. Know-how máme, problémom je však nedostatok financií.

Richard Biznár: Slovensku chýba infraštruktúra na nebezpečný odpad

Richard Biznár: Slovensku chýba infraštruktúra na nebezpečný odpad

Na prelome rokov 2019/2020 sa mnohým, najmä priemyselným podnikom zvýšili ceny za spracovanie nebezpečných odpadov. Ing. Richard Biznár, konateľ Remko Sirník, hovorí o tom, prečo ceny za túto kategóriu odpadu rastú a aké sú ich perspektívy.

Komentár. Zálohy a koronakríza. Keď vábivé nápady rozhodujú

Komentár. Zálohy a koronakríza. Keď vábivé nápady rozhodujú

Taoistickú múdrosť, že víťazstvo je začiatkom prehry, nikdy nezaškodí použiť aj pri rozhodovaní o vážnych krokoch.