Editoriál. Produkujeme emisie. No vieme, ako si to nepovedať

Autori článkov na internetovej stránke Európskeho parlamentu vydali minulý rok infografiku, v ktorej vysvetľujú, ktoré krajiny a odvetvia vypúšťajú najviac emisií skleníkových plynov.

Z tých grafov môžeme veľmi dobre vidieť, ako premýšľajú tvorcovia politík pri odôvodňovaní environmentálnych regulácií.

Napríklad v jednom z týchto grafov sa jeho autori rozhodli, že objasnia čitateľom, ktoré odvetvia produkujú koľko emisií skleníkových plynov.

Vznikol im tak koláčový graf, v ktorom však až štyri pätiny koláča vopchali do kolónky so všeobecným názvom „energetika?. Zvyšok tvorili tri odvetvia: priemysel (8 %), poľnohospodárstvo (9 %) a odpadové hospodárstvo (3 %).

Hoci aj tieto tri sú odvetviami, ktoré predovšetkým spotrebovávajú energiu, podarilo sa im z nich vytvoriť očividných nepriateľov.

Na ďalšom grafe autori zobrazujú podobné rozdelenie najväčších svetových producentov skleníkových plynov, tentoraz však nie podľa odvetví, ale podľa jednotlivých krajín. Pochopiteľne, bez náležitého prepočtu na počet obyvateľov. Takže najhorším producentom sa stala prirodzene Čína a EÚ je až tretia.

Aj v tomto prípade je dôležité, že v grafe mohli poukázať na niekoho prstom. Na vonkajšieho nepriateľa.

Za všetko môžu poľnohospodári, priemyselníci, spracovatelia odpadu, obyvatelia Ázie a Ameriky. Len my nie. Alebo len málo.

Nie každý však má motiváciu používať tieto lacné triky. Celkom iný prístup si zvolili vedci v štúdii, ktorá vyšla v lete tohto roku. Analyzovali v nej uhlíkovú stopu každodenných aktivít obyvateľov v Rakúsku. Práve obyvateľ je totiž ten, kto je finálnym spotrebiteľom tovarov a služieb, ktoré pre neho pripravujú jednotlivé odvetvia a krajiny.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.