Analýza odhalila, že väčšinu zmesového odpadu tvorí bioodpad a v žltých kontajneroch je až 14 % odpadu, ktorý tam nepatrí. Navrhli viacero opatrení, ktoré by mohli triedenie odpadu zlepšiť.
Mesto Púchov v spolupráci s Inštitútom pre cirkulárnu ekonomiku (INCIEN) zrealizovalo analýzu, ktorá mala za cieľ odhaliť zloženie komunálneho odpadu a úroveň triedenia plastového odpadu.
Kým prvý výskum sa týkal obsahu zmesového komunálneho odpadu (klasické kontajnery), druhý bol zameraný na triedenie plastov, plechoviek, nápojových kartónov a kovových obalov (žlté nádoby).
„Dotrieďovanie sa robilo tak, že privezený kontajner bol vysypaný v areáli Podniku technických služieb a jeho obsah následne ručne s ochrannými rúškami, čiapkami a odevmi realizovali dobrovoľníci, väčšinou žiaci a pedagógovia ZŠ Mládežnícka,“ priblížila Veronika Hantáková, referentka odpadového hospodárstva z púchovskej radnice.
Zisťovala sa aj miera znečistenia, pomer jednotlivých zbieraných triedených zložiek či pomer obalov a neobalových výrobkov pri plastoch. Celkovo analyzovali 280 kilogramov zmesového odpadu a 141 kilogramov plastov.
Pozrite si krátku videoreportáž, ktorú žiaci z projektu pripravili. Výsledky analýzy nájdete v dvoch prehľadných grafoch nižšie.
Čierne nádoby: Až 58 % bioodpadu
Analýza viac ako 400 kg odpadu ukázala, že Púchovčania majú v separovaní ešte veľký priestor na zlepšenie.
„Obsah čiernych nádob nám potvrdil to, čo sa potvrdilo aj v ostatných samosprávach a to je, že v čiernych nádobách je najviac biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu,“ uviedla V. Hantáková. Bioodpad, kuchynský aj záhradný, tvoril až 58,40 % z celkovej hmotnosti zmesového odpadu.
Okrem bioodpadu do čiernej nádoby Púchovčania vkladajú aj to, čo patrí do triedeného zberu, papier, plasty, kovové obaly či nápojové kartóny. Viac ako sedem percent z celkového objemu tvoril textilný odpad.
To, že najväčší podiel zmesového odpadu komunálneho odpadu tvorí bioodpad, potvrdila aj vlaňajšia analýza expertov Mendelovej univerzity v Brne. Tí sa detailnejšie pozreli aj na to, ako zloženie odpadu mení v závislosti od toho, či ho produkujú domácnosti na sídlisku, vilovej zástavbe a na vidieku.
Žlté nádoby: Najviac bolo PET fliaš
Nedostatky analýza odhalila aj v prípade triedeného zberu plastov. Výskum odhalil, že obyvatelia triedia do žltých nádob najviac PET fľaše a to v množstve 27,20 %. Plastové fľaše by však už o dva roky mali zo žltých kontajnerov zmiznúť kvôli plánovanému zálohovaniu PET fliaš.
„Problém, ktorý bol zistený pri triedení PET fliaš, bol ten, že obyvatelia nedostatočne stláčajú fľaše a tak sa nádoby na zber plastov zbytočne plnia nevyfúknutými fľašami, čo zbytočne zvyšuje ich naplnenosť,“ zdôraznila V. Hantáková.
Ako ukazuje nasledujúci graf, okrem plastov obyvatelia do žltých nádob vyhadzujú aj to, čo do nich nepatrí, napríklad staré papierové katalógy, textil či elektroniku. Odpad, ktorý do žltých kontajnerov nepatril, tvoril celkovo takmer 14 % obsahu.
Navrhli viacero zlepšení
„Analýzy triedených zložiek odpadov majú mimoriadny význam pre zlepšovanie a zefektívňovanie systému triedeného zberu, ako aj pri upozorňovaní občanov na najčastejšie chyby, ktorým je potrebné pri triedení predchádzať,“ doplnila V. Hantáková.
Na základe týchto analýz preto v spolupráci s INCIEN-om zhrnuli niekoľko odporúčaní ako minimalizovať zmesový komunálny odpad a dosiahnuť lepšie výsledky v odpadovom hospodárstve. Zlepšenie by podľa autorov analýzy mohli priniesť tieto opatrenia:
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.