Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Najviac potravín vyhadzujú ľudia na sídliskách, ukázal výskum

Experti z Mendelovej univerzity v Brne sa pozreli do odpadových nádob domácností. Zistili, že obyvatelia sídlisk aj rodinných domov produkujú násobne viac potravinového odpadu, než sami uvádzajú.

potravinový odpad

Foto: Mendelova univerzita

Obyvatelia brnianskych sídlisk ročne vyhodia priemerne 33 kilogramov potravín, domácnosti vo vilovej zástavbe produkujú v priemere 20 kilogramov potravinového odpadu a vidiecke domácnosti zhruba 21 kilogramov.

Vyplýva to z prvých odhadov výskumníkov Mendelovej univerzity v Brne, ktorí už niekoľko rokov skúmajú, či je možné ovplyvniť spotrebiteľov, aby znížili objem vyhadzovaných potravín.

„Vedci budú v unikátnom projekte, ktorý nemá vo svete obdobu, pokračovať. Cieľom je hlavne zmeniť myslenie ľudí, ktorí sami priznávajú, že vyplytvajú okolo štyroch kilogramov potravín ročne,“ uviedla univerzita.

V tomto článku sa dozviete:

  • aké zložky tvorili potravinový odpad brnianskych domácností,
  • ako sa líšilo zloženie odpadu domácností v rôznych zástavbách,
  • aký bol subjektívny odhad ľudí o tvorbe odpadu,
  • ako sa vedci pokúsia správanie ľudí zmeniť.

Skúmali vidiek, mestské domy a sídlisko

Odborníci vykonali za pomoci spoločnosti SAKO Brno unikátny rozbor komunálneho odpadu viac ako 900 brnianskych domácností. Vybrali pritom tri typy zástavby, predpokladali totiž, že odlišný štýl života v jednotlivých lokalitách bude znamenať aj odlišné zloženie smetných nádob. Nemýlili sa.

Prvou kategóriou bola vidiecka zástavba, ktorú tvoria rodinné domy s prevažujúcim podielom lokálneho vykurovania pevnými palivami. Domácnosti tak majú možnosť spaľovať odpad v kachliach, kompostovať biologický odpad na záhrade alebo ním prikrmovať zvieratá.

Druhú kategóriu tvorili domácnosti vo vilovej zástavbe. Mestské rodinné domy a vily podrobené výskumu vykurujú prevažne plynom alebo elektrinou, takisto ale majú možnosť záhradného kompostovania.

V prípade tretej kategórii domácností, na ktoré sa výskum zameral, domácností v sídliskovej zástavbe, neexistovali nijaké možnosti na využitie odpadu v mieste jeho vzniku.

Bioodpad tvoril zhruba 40 %

Výskumníci komunálny odpad manuálne rozobrali pomocou sieti a identifikovali v ňom potravinové zložky. Potravinový odpad následne roztriedili a zvážili.

„Ukázalo sa, že v sídliskovej zástavbe bolo v komunálnom odpade celkovo 39 percent biologického odpadu, v odpade kuchynského pôvodu tvoril rastlinný 28 percent a živočíšny štyri percentá,“ uviedla univerzita.

Vo vilovej zástavbe bol podiel bioodpadu na celkovom objeme odpadu tiež 39 percent, líšilo sa však zastúpenie odpadu kuchynského pôvodu: rastlinný tvoril 14 percent a živočíšny päť percent.

Foto: Fotolia

V prípade vidieckych domov výskumníci v komunálnom odpade identifikovali celkovo až 43 percent biologického odpadu. Z odpadu kuchynského pôvodu tvoril rastlinný odpad 16 percent a živočíšny štyri percentá z celkového objemu všetkého odpadu.

O plytvaní najviac vypovedajú sídliská

Aj keď podľa expertov nie je možné z prvých zberov robiť definitívne závery kvôli významnému vplyvu sezónnosti, výsledky naznačujú zaujímavé zistenia.

„Prekvapivé pre nás neboli celkové objemy, ale zaujímavé rozdiely v objeme potravinovej zložky komunálneho odpadu u jednotlivých typov zástavieb. Najviac potravín skončí v zberných nádobách na sídliskách, tam je v prepočte na jedného obyvateľa a rok vyhodených do smetiakov asi 33 kg potravín,“ zhrnula doc. Lea Kubíčková z Prevádzkovo-ekonomickej fakulty.

„Zrejme tu hrá úlohu tá skutočnosť, že na sídliskách nie je možnosť kompostovania alebo skŕmenia zvyškov zvieratami. Tento typ lokality dá teda najpresnejší obrázok o tom, koľko potravín domácnosti vyplytvajú,“ vysvetlila.

Deň odpadového hospodárstva 2019

V prípade domov vo vilovej zástavbe výskumníci odhadli objem vyplytvaných potravín v prepočte na človeka a rok na približne 20 kilogramov. Priemerný obyvateľ vidieckeho domu podľa odhadu vyhodí ročne zhruba 21 kilogramov potravín.

Podľa štatistík EÚ sa však u našich západných susedov ročne znehodnotí až 81 kilogramov potravín na jedného obyvateľa ročne (celkovo 830 000 ton). Okrem domácností totiž potravinový odpad vzniká aj v maloobchode a veľkoobchode, vo výrobe či reštauráciách.

V celej EÚ sa ročne vyhodí približne 88 miliónov ton potravín v celkovej hodnote 143 miliárd eur.

Koľko jedla vyhodíte? Ľudia tipovali štyri kilá

Zaujímavé je tiež porovnanie reálneho objemu vyhodených potravín a subjektívneho odhadu ľudí. Podľa zistení brnianskych výskumníkov sa totiž ľudia sami domnievajú, že potravín vyhadzujú výrazne menej.

Výskumný tím z Mendelovej univerzity realizoval v minulom roku rozsiahle dotazníkový prieskum s 1 569 respondentmi z Českej republiky. Vyplynulo z neho, že priemerné množstvo potravinového odpadu podľa subjektívneho odhadu respondentov po prepočte zodpovedá len 4,2 kg na osobu a rok.

Foto: Fotolia

„Je teda vidieť, že ľudia vôbec nemajú odhad, koľko potravín v domácnosti vyhodia a že v skutočnosti je ich odhad výrazne nižší ako ich reálne správanie,“ zhrnula uviedla doc. Kubíčková.

„Nosná myšlienka nášho projektu je, že ľudia si plytvanie neuvedomujú a ani netuší, koľko jedla vyplytvajú a koľko peňazí takto vyhodia. Predpokladáme ale, že ak by ľudia tieto informácie mali, svoje správanie by mohli zmeniť. Je preto potrebné ukázať realitu plytvania so všetkými ekonomickými a environmentálnymi dopadmi,“ zdôraznila L. Kubíčková.

Správanie ľudí sa pokúsia zmeniť

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

  1. LukNova@email.cz02.11.2019 (16:44)
    A jestli není chyba někde jinde? Můj děda měl ve spíži pověšené uzené a celý měsíc si chodil ukrajovat. A mě 95%!! šunka smrdí v lednici už 4.den. Zrovna tak chleba. Klidně i 14 dnů a mě zplesniví za 5! Prostě samá náhražka a podfuk a... zelenina, ovoce... no comment. A výsledek vidíte.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Spotrebitelia sú ochotní priplatiť si za menej plastových obalov, vyplýva z prieskumu

Spotrebitelia sú ochotní priplatiť si za menej plastových obalov, vyplýva z prieskumu

Väčšina respondentov z Belgicka, Nemecka, Poľska a Spojeného kráľovstva uviedla, že by im neprekážalo zaplatiť za potravinársky výrobok vyššiu sumu, ak by bol zabalený v obale s menším obsahom plastu.

Eurostat: Odpad z plastových obalov recykluje Slovensko nadpriemerne

Eurostat: Odpad z plastových obalov recykluje Slovensko nadpriemerne

Európsky štatistický úrad informoval o tom, ako jednotlivé členské krajiny recyklujú vyprodukovaný odpad z plastových obalov. Ako je na tom Slovensko?

Na trhu sú prvé kompostovateľné kávové kapsule

Na trhu sú prvé kompostovateľné kávové kapsule

Ročne skončí na skládke dvadsať miliárd plastových kapsúl od kávy. Spoločnosť Lavazza chce objem odpadu zmenšiť kapsulami, ktoré sa rozložia v priemyselnom komposte.