Komunálny odpad premieňajú na vodík. Start-up sľubuje lacné bezemisné palivo

Kým obnoviteľné zdroje energie (OZE) a fosílne palivá súperia o to, z akých zdrojov by sa mohol vo veľkom vyrábať vodík potrebný pri dekarbonizácii svetovej ekonomiky, odpoveďou môže byť tretia, doposiaľ menej diskutovaná, možnosť. Vodík vyrábaný z odpadu.

Kalifornský start-up Ways2H využíva komunálny odpad z domácnosti a firiem, plasty a zdravotnícky odpad na výrobu vodíka pri výrazne nižších nákladoch v porovnaní s elektrolýzou, pri ktorej sa používajú OZE.

„Náklady sú veľmi závislé od toho, akú surovinu máme, ale spravidla sa už pohybujeme okolo piatich dolárov (v prepočte 4,50 eur – pozn. red.) za kilogram,“ uviedol Jean-Louis Kindler, výkonný riaditeľ Ways2H, pre magazín Recharge. „A v rámci piatich rokov sa môžeme dostať na polovicu, povedzme na tri doláre (2, 70 eur – pozn. red.) za kilogram.“ 

Prečítajte si tiež

• Štúdia porovnala celkové náklady na prevádzku vodíkového, spaľovacieho auta a elektromobilu

Pre porovnanie – cena vodíka, pri ktorého produkcii sa využíva solárna alebo veterná energia, podľa Hydrogen Europe v súčasnosti dosahuje okolo 10 až 14 eur za kilogram. Hoci aj v tomto prípade možno v najbližších rokoch očakávať výrazný pokles nákladov, vodík vyrobený z odpadu by mal stále vychádzať ako podstatne lacnejšia alternatíva.

„Vieme dodávať obnoviteľný vodík rovnako ako výrobcovia, ktorí využívajú elektrolýzu založenú na solárnej či veternej energií, avšak bez toho, aby sme zabrali rozľahlé územie pre solárne panely,“ doplnil Kindler. „Naša technológia zároveň rieši ďalší problém, ktorým je odpadová kríza.“

Výhodou je nepretržitá prevádzka

Jedným z dôvodov, prečo je výroba vodíka z odpadu relatívne lacná, je, že do jeho výroby vstupuje surovina so zápornou cenou – odpad.

Kalifornské samosprávy sú totiž ochotné platiť za odoberaný odpad rádovo desiatky dolárov za tonu, pričom kritická situácia v niektorých častiach štátu podľa Kindlera núti samosprávy platiť za tonu odpadu aj viac ako 100 dolárov.

Ďalšou výhodou výrobnej jednotky Ways2H je, že môže byť v prevádzke 24 hodín a 365 dní v roku. To sa nedá povedať o zariadeniach, ktoré vyrábajú vodík elektrolýzou za využitia solárnej energie alebo veternej energie.

„Na miestach, ktoré nemajú potenciál pre budovanie solárnych alebo veterných elektrární, dáva oveľa väčší zmysel vyrábať vodík z odpadu – odpad vzniká všade tam, kde žijú ľudia, ale nie všade, kde žijú ľudia, sú dobré podmienky pre solárne a veterné parky,“ zdôrazňuje Kindler. Odpad podľa neho môže v budúcnosti pokryť až tretinu dopytu po čistom vodíku.

Väčšina vodíka sa však v súčasnosti nevyrába ani z odpadu, ani z OZE. Podľa čísel, na ktoré sa v tejto súvislosti odvoláva magazín Forbes, až 95 % súčasnej výroby vodíka pokrývajú fosílne palivá, predovšetkým zemný plyn a ropa, v menšej miere uhlie.

50 kg vodíka z tony odpadu

Ways2H využíva technológiu, ktorú v uplynulých 20 rokoch vyvinula japonská spoločnosť Japan Blue Energy Corporation (JBEC).

Z odpadovej suroviny sa najprv odstraňujú inertné materiály ako kov a sklo. Následne sa odpad rozomieľa na častice s veľkosťou medzi 0,5 a 3 cm a privádza sa do splyňovacej nádoby, kde sa mieša s keramickými guľôčkami zohriatymi na teplotu približne 1 000 °C.

Pri týchto teplotách sa väčšina organického odpadu a plastov premení na zmes metánu, vodíka, oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého. Plynná zmes následne vstupuje do ďalšej nádoby, kde sa pridáva para. Tu dochádza k štiepeniu metánu na vodík, oxid uhoľnatý a oxid uhličitý, vďaka čomu vzrastie podiel vodíka v zmesi na viac ako 50 % celkového objemu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.