NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Názor. Čo nastane v odpadovom hospodárstve od začiatku budúceho roku?

Upravovať odpad v zákonnej lehote sa nepodarí stihnúť. Treba sa však rýchlo sústrediť na efektívne kroky v nakladaní s bioodpadom aj triediteľnými zložkami komunálneho odpadu, píše Dušan Magula, generálny riaditeľ Brantner Environment Group GmbH.

Kompostáreň

Malé kompostéry sa neoplatia, riešením sú veľké recyklačné centrá. | Foto: Depositphotos

Od 1. januára 2021 začne platiť povinnosť úpravy odpadov pred ich uložením na skládku, čo znamená „revolúciu“ v odpadovom hospodárstve Slovenska.

Na to, o akú zásadnú zmenu ide, je zatiaľ na Slovensku vo verejnej rozprave až neuveriteľne ticho.

Ministerstvo životného prostredia nekomunikuje s verejnosťou o stave prípravy vyhlášky, ktorá má definovať, aký odpad bude možné na skládky ukladať. Obce bez problémov vyhlasujú verejné súťaže na uloženie odpadu bez akejkoľvek úpravy a podnikateľské subjekty ani netušia, že pre časť svojich odpadov nebudú mať koncovku, keďže všeobecne chýbajú zariadenia na ich úpravu.

Dušan MagulaDušan Magula | Foto: Odpady-portal.sk (2019)

Čo teda nastane po 1. januári 2021? Nastúpi „klasické slovenské riešenie“, čiže tvorivosť vo výkazníctve.

Odpady sa budú „papierovo“ upravovať alebo materiálovo a energeticky zhodnocovať, budú sa „motivovať“ tí, ktorí budú vykonávať analýzy odpadu, falšovať zameranie skládok a podobne. Výsledkom bude, že sa množstvo skládkovaných odpadov zázračne zníži a úroveň recyklácie dobehne možno až Nemecko.

Členovia Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve sa v stanovách zaviazali podnikať čestne a v súlade so zákonmi. Ak by však chceli naplniť požiadavky zákona, tak by už teraz mali svojim zákazníkom oznámiť, aby si pripravili riešenia, keďže ich odpady nebude možné v pôvodnej podobe prijímať na skládky.

Neapol bol oproti tomu, čo by u nás nastalo, slabý odvar.

Alebo má ministerstvo v talóne nejaké zázračné riešenie, o ktorom nevieme? Možno plánuje vymeniť občanov a nahradiť ich takými, ktorí ani omylom neodhodia šupku z banána do čiernej nádoby a budú doma skladovať použité plienky, až kým im niekto nepovie, čo s nimi.

bioodpad biologicky odpadIlustračné foto: Odpady-portal.sk

Problém s bioodpadom

Lenže aj Rakúšania, ktorí sú v recyklácii oveľa ďalej, majú stále podiel biologických odpadov v zmesovom komunálnom odpade približne 28 %.

Ministerstvo sa spolieha na dotácie projektov z eurofondov a na „zázrak“ zvaný domáce kompostéry. Mimochodom, v Česku si občania už po roku žiadali hnedé nádoby a v Rumunsku v kompostéroch skladujú uhorky.

Vo vyspelých krajinách ich nezaviedli, pretože sú vhodné len pre odľahlé malé osady a lazy, kde je klasický zber neefektívny a občania majú zručnosti a dostatočne veľké plochy na výrobu a zužitkovanie kompostu.

kompostoviskoMestské recyklačné centrum pre bioodpad | Foto: Odpady-portal.sk

Plytvalo sa na zbytočné projekty

Odhliadnuc od toho, že sa potrebná odhadovaná kapacita na úpravu troch miliónov ton ostatných odpadov (okrem komunálnych aj priemyselných, z ktorých veľká časť tiež končí na skládkach) nestihne do 1.1.2021 vybudovať, je spoliehanie sa na efektivitu týchto projektov na základe dlhoročných skúseností nereálne.

Koľko nezmyselných projektov financovaných z Recyklačného fondu a eurofondov pre neznáme firmy bez skúseností sa už zrealizovalo? Kedy už niekto vyhodnotí, či naplnili ciele, ktoré boli deklarované, a vyvodí zodpovednosť?

A čo okrem predražených projektov priniesla obciam dotácia na projekty až na úrovni 95 %? Stačí sa pozrieť a vyhodnotiť projekty kompostární, kde sa namiesto investovania do dostatočných plôch stavali haly a kupovali fermentory.

Vyzerá to tak, že eurofondy viac podporili predaj drahých áut ako odpadové hospodárstvo.

Verím, že s novou vládou sa aj v odpadovom hospodárstve začne konečne používať zdravý rozum.

Je jasné, že Slovensko musí začať viac recyklovať a znižovať podiel skládkovania, ale keďže politici pre to okrem vlastného biznisu desať rokov nič nerobili, nechcime to teraz stihnúť za pol roka.

recyklačný dvorFoto: Depostiphotos

Aké sú riešenia?

Určite nie sú riešením množstvové zbery ani vážiace zariadenia. Na množstvový zber zmesového komunálneho odpadu nemáme dostatočnú disciplínu a určite to spôsobí zvýšenie znečistenia, ak nie v lese, tak v nádobách pre triedený zber.

Vážiace zariadenia znamenajú nezmyselné plošné predraženie systému, pričom to tam, kde to má zmysel, nemá riešiť zákon, ale obstarávateľ v rámci zadania do verejnej súťaže.

Predovšetkým je potrebné posunúť termín úpravy odpadu. Na aký termín? To závisí od toho, či chceme ísť viac cestou materiálového alebo energetického zhodnocovania.

Energetické zhodnotenie odpadov je lacnejšie ako materiálové, ale jeho plánovanie a výstavba si vyžaduje dlhší čas. Ten čas je prioritne potrebné využiť na zintenzívnenie triedeného zberu, vrátane biologicky rozložiteľných odpadov.

Jednoznačnou prioritou musí byť triedený zber biologicky rozložiteľných odpadov, ktoré sú najvýznamnejšou zložkou zmesového komunálneho odpadu. Keďže obce na to nemajú peniaze, treba využiť prostriedky Environmentálneho fondu.

Do neho prúdia poplatky za skládkovanie a neustále sa zvyšujú. Namiesto toho, aby sa opäť rozhádzali na projekty, treba ich nasmerovať transparentne, nárokovateľne, motivačne a dlhodobo pre obce.

Každá obec by mala dostať za preukázateľne zhodnotenú tonu biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu jednotnú sadzbu dotácie.

Výsledok? Systém tým získa dynamiku, obce budú mať zdroje, občania dostanú novú službu, dotácie priamo podporia recykláciu a úspešnejší budú viac odmenení.

Triedeny zber BratislavaIlustračné foto: Odpady-portal.sk

Triedenie nesmie zaostávať

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa osvedčil, ale naďalej treba zabezpečiť zvýšenie zdrojov na financovanie triedeného zberu. Predĺžiť platnosť zmlúv medzi OZV a zberovými spoločnosťami, zvýšiť kapacitu a dostupnosť nádob, konečne vylúčiť nečestných hráčov, zamedziť dumping a nastaviť poplatky pre povinné osoby tak, aby pokryli náklady.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

  1. info@odpadovyhospodar.sk06.05.2020 (14:05)
    Pán Magula píše, čo asi nastane od 1. januára. "Odpady sa budú „papierovo“ upravovať ..." - to si nemyslím, to nie je také jednoduché, je to okaté a ak náhodou štát dodrží termín 1.1.2021 aj pre ISOH (čo si ale nemyslím), tak takým špekulantom by sa rýchlo kleplo po prstoch. Reálne to vidím asi na 4 scénáre. 1. scénar - to sú firmy, ktoré sa na úpravu odpadov pripravovali už skôr alebo ju už aj dlhšie robia. Áno aj také máme na slovensku a nie jednu. 2. scénar - skládky začnú používať primitívnejšie mašiny, tak ako p. Magula píše, ktoré čo to z odpadu povyťahujú (kovy, plasty - papier ... na spálenie). 3 scénar je taký že nové vedenie MŽP pochopí, že takto to nemôže ísť ďalej a po vzore zálohovania PET fliaš posunie aj tento dátum pre úpravu odpadov. a 4. scénar - všetko pôjde ako doteraz, odpad sa bude na skládky prijímať aj napriek zákazu. Skládka si dohodne s každým kto bude chcieť na skládku odpad doviesť zmluvnú doložku, že ak dostane pokutu za porušenie zákona, pokutu si rozdelia alikvotne a takto sa bude čakať na ďalší vývoj v tomto našom odpadovom (ne)plánovanom kocúrkove. Ale kreativite sa medze nekladú takže možno príde aj 5., 6. či x-tý scénar :-)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

PET kajak skončil svoju púť v recyklačnom podniku

PET kajak skončil svoju púť v recyklačnom podniku

Jedinečný dokumentárny film o putovaní PET kajaku bude prebiehať od 5. júna na webe spoločnosti NATUR-PACK pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia.

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Krajine chýba slovenská linka na triedenie slovenského textilného odpadu. Know-how máme, problémom je však nedostatok financií.

Richard Biznár: Slovensku chýba infraštruktúra na nebezpečný odpad

Richard Biznár: Slovensku chýba infraštruktúra na nebezpečný odpad

Na prelome rokov 2019/2020 sa mnohým, najmä priemyselným podnikom zvýšili ceny za spracovanie nebezpečných odpadov. Ing. Richard Biznár, konateľ Remko Sirník, hovorí o tom, prečo ceny za túto kategóriu odpadu rastú a aké sú ich perspektívy.