Nitra a Trnava držia nelichotivý rekord. Ročne vytvárajú vyše 600 kg odpadu na hlavu

Sprísnenie opatrení počas prvej aj druhej vlny pandémie malo vplyv na zatvorenie či obmedzenie prevádzok mnohých odvetví a firiem. Na druhej strane sú spoločnosti z tzv. defenzívnych odvetví, ktoré musia fungovať nepretržite.

Reč je aj o podnikoch odpadového hospodárstva. Kopiace sa smeti, často možno kontaminované, pred domami alebo panelákmi si nechce predstaviť asi nikto. Svoje o tom vedia aj krajské mestá, v ktorých je najväčšia koncentrácia nielen obyvateľov, ale aj zdravotníckych zariadení, obchodov, reštaurácií, firiem či škôl.

Nielen v čase pandémie je preto dôležité zamerať sa na množstvo vyprodukovaného odpadu a na spôsoby, ako mu zodpovedne predchádzať. V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company pozrela na to, koľko odpadu vzniká v najväčších slovenských mestách, ktoré tvoria až štvrtinu z celoslovenskej produkcie komunálneho odpadu.

V analýze sa dozviete:

• Koľko komunálneho odpadu vyprodukujú ročne obyvatelia jednotlivých krajských miest?
• Ako sa situácia zmenila za posledné roky?
• Kde končí odpad z najväčších miest na Slovensku?
• Čo môže urobiť každý jeden z nás, aby sa správal zodpovednejšie pri produkcii odpadu?

Krajské mestá vyprodukujú až štvrtinu z odpadu v SR

Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu sme v roku 2019 na Slovensku vyprodukovali 2,3 mil. ton komunálneho odpadu (KO). Najväčšími producentmi smetí sú pritom práve krajské mestá.

Vyznačujú sa nielen väčším počtom obyvateľov, ale aj vyššou koncentráciou firiem, zdravotníckych zariadení, obchodov, reštaurácií či škôl. Krajské mestá tak každoročne vyprodukujú až štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu.

Nitra a Trnava má odpadu najviac, Košice najmenej

Negatívnymi rekordérmi v produkcii odpadu sú v prepočte na obyvateľa jednoznačne obyvatelia Nitry a Trnavy. V ich prípade bola v roku 2019 vykázaná produkcia komunálneho odpadu na hlavu na úrovni vyššej ako 600 kg.

Najmenej odpadu vyprodukovali vlani Košice, kde sa ako v jedinom spomedzi krajských miest úroveň ukazovateľa nedostala cez hranicu 400 kg na obyvateľa.

Vo všetkých krajských mestách sa za posledných 5 rokov produkcia smetí na hlavu zvýšila. Najvýraznejší nárast ukazovateľa bol zaznamenaný v prípade Banskej Bystrici o 61 % a v Žiline o 56 %.

Miernejší nárast v produkcii komunálneho odpadu na hlavu bol za uplynulých päť rokov v prípade Bratislavy o 10 %, Košíc o 12 % a Trenčínu o 14 %.

Nevytriedený odpad z krajských miest končí na skládkach. Iba v Bratislave a Košiciach sa energeticky zhodnocuje.

Spomínané dáta sú najmä pre Nitru a Trnavu nelichotivé aj v kontexte nakladania s vytvoreným odpadom. Ide navyše o mestá, ktoré značnú časť svojho komunálneho odpadu skládkujú, teda zneškodňujú najmenej ekologickým spôsobom.

Z údajov zverejnených na webových stránkach jednotlivých krajských miest SR vyplýva, že miera triedenia sa vlani v ôsmich najväčších mestách na Slovensku pohybovala v rozpätí 29 % - 53 %. Zvyšný nevytriedený, teda zmiešaný komunálny odpad končí aj v ostatných krajských mestách na skládkach.

V Bratislave a Košiciach sa odpad zhodnocuje

Výnimkou sú iba Bratislava a Košice, v ktorých sa takýto odpad energeticky zhodnocuje vďaka zariadeniam na energetické využitie odpadu (ZEVO). Tieto zariadenia dokážu premeniť odpad na elektrinu a teplo. Táto forma nakladania s odpadom sa hlavne v súčasnej situácii považuje za bezpečný a najhygienickejší spôsob zneškodnenia komunálneho odpadu.

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.