Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Nitra a Trnava držia nelichotivý rekord. Ročne vytvárajú vyše 600 kg odpadu na hlavu

Koľko odpadu vzniká v najväčších slovenských mestách, tvoriacich až štvrtinu z celoslovenskej produkcie komunálneho odpadu? Eva Sadovská z Wood & Company prináša analýzu.

Nitra a Trnava držia nelichotivý rekord. Ročne vytvárajú vyše 600 kg odpadu na hlavu

Ilustračné foto: Depositphotos

Sprísnenie opatrení počas prvej aj druhej vlny pandémie malo vplyv na zatvorenie či obmedzenie prevádzok mnohých odvetví a firiem. Na druhej strane sú spoločnosti z tzv. defenzívnych odvetví, ktoré musia fungovať nepretržite.

Reč je aj o podnikoch odpadového hospodárstva. Kopiace sa smeti, často možno kontaminované, pred domami alebo panelákmi si nechce predstaviť asi nikto. Svoje o tom vedia aj krajské mestá, v ktorých je najväčšia koncentrácia nielen obyvateľov, ale aj zdravotníckych zariadení, obchodov, reštaurácií, firiem či škôl.

Nielen v čase pandémie je preto dôležité zamerať sa na množstvo vyprodukovaného odpadu a na spôsoby, ako mu zodpovedne predchádzať. V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company pozrela na to, koľko odpadu vzniká v najväčších slovenských mestách, ktoré tvoria až štvrtinu z celoslovenskej produkcie komunálneho odpadu.

V analýze sa dozviete:

  • Koľko komunálneho odpadu vyprodukujú ročne obyvatelia jednotlivých krajských miest?
  • Ako sa situácia zmenila za posledné roky?
  • Kde končí odpad z najväčších miest na Slovensku?
  • Čo môže urobiť každý jeden z nás, aby sa správal zodpovednejšie pri produkcii odpadu?

Krajské mestá vyprodukujú až štvrtinu z odpadu v SR

Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu sme v roku 2019 na Slovensku vyprodukovali 2,3 mil. ton komunálneho odpadu (KO). Najväčšími producentmi smetí sú pritom práve krajské mestá.

Vyznačujú sa nielen väčším počtom obyvateľov, ale aj vyššou koncentráciou firiem, zdravotníckych zariadení, obchodov, reštaurácií či škôl. Krajské mestá tak každoročne vyprodukujú až štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu.

Nitra a Trnava má odpadu najviac, Košice najmenej

Negatívnymi rekordérmi v produkcii odpadu sú v prepočte na obyvateľa jednoznačne obyvatelia Nitry a Trnavy. V ich prípade bola v roku 2019 vykázaná produkcia komunálneho odpadu na hlavu na úrovni vyššej ako 600 kg.

Najmenej odpadu vyprodukovali vlani Košice, kde sa ako v jedinom spomedzi krajských miest úroveň ukazovateľa nedostala cez hranicu 400 kg na obyvateľa.

Vo všetkých krajských mestách sa za posledných 5 rokov produkcia smetí na hlavu zvýšila. Najvýraznejší nárast ukazovateľa bol zaznamenaný v prípade Banskej Bystrici o 61 % a v Žiline o 56 %.

Miernejší nárast v produkcii komunálneho odpadu na hlavu bol za uplynulých päť rokov v prípade Bratislavy o 10 %, Košíc o 12 % a Trenčínu o 14 %.

Nevytriedený odpad z krajských miest končí na skládkach. Iba v Bratislave a Košiciach sa energeticky zhodnocuje.

Spomínané dáta sú najmä pre Nitru a Trnavu nelichotivé aj v kontexte nakladania s vytvoreným odpadom. Ide navyše o mestá, ktoré značnú časť svojho komunálneho odpadu skládkujú, teda zneškodňujú najmenej ekologickým spôsobom.

Z údajov zverejnených na webových stránkach jednotlivých krajských miest SR vyplýva, že miera triedenia sa vlani v ôsmich najväčších mestách na Slovensku pohybovala v rozpätí 29 % - 53 %. Zvyšný nevytriedený, teda zmiešaný komunálny odpad končí aj v ostatných krajských mestách na skládkach.

V Bratislave a Košiciach sa odpad zhodnocuje

Výnimkou sú iba Bratislava a Košice, v ktorých sa takýto odpad energeticky zhodnocuje vďaka zariadeniam na energetické využitie odpadu (ZEVO). Tieto zariadenia dokážu premeniť odpad na elektrinu a teplo. Táto forma nakladania s odpadom sa hlavne v súčasnej situácii považuje za bezpečný a najhygienickejší spôsob zneškodnenia komunálneho odpadu.

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (2)

  1. info@odpadovyhospodar.sk02.11.2020 (11:18)
    Fúú tak takéto porovnanie je nič moc. Hlavne keď démonizujete nejaké mestá. Treba si porovnať dáta tých miest. Prečo majú tak veľa odpadov? Poskytujú viac služieb občanom? Nitra ma napríklad enormne viac bio odpadov ako majú Košice... a za to vlastne môžeme Nitru pochváliť. Teda keď analyzujete tak férovejšie. Alebo prečo nespomínate BB, ktorá pre nejaké dôvody ma odpadov možno aj najviac. Alebo prečo neporovnáte mieru triedenia a v tom dopadne najhoršie Bratislava a Trnava ak sa nemýlim druhá najlepšie v porovnaní s tými 8 mestami. Zišlo by sa pozrieť aj na vykázané množstvo vykúpených kovov, lebo je tam nesystémové riešenie.
  2. RI02.11.2020 (21:37)
    Bývam v Nitre a môžem povedať, že systém zberu KO (aspoň v rodinných domoch) je totálne demotivačný z hľadiska triedenia. Podľa VZN a počtu osôb musím platiť za odvoz 2 nádob týždenne. Nikoho z mesta nezaujíma, že ja naplním ledva 1 nádobu za mesiac (lebo ostatné poctivo vytriedime do príslušných vriec, resp. bio do kompostera a bionadoby), platiť musím rovnako. A tak mňa stojí vývoz 1. nádoby cca. 8x viac ako keby som netriedil a nahádzal to všetko do komunálu. Pri takejto "motivácii" sa už skoro všetci susedia na celé triedenie vykašlali a hádžu to všetko do komunálu. A na stretnutiach s vedením mesta iba stále počúvate ako sa to nedá .. a treba zvýšiť poplatky. A keď ich pošlete, aby sa išli pozrieť do miest, kde funguje napr. množstvový zber pre rodinné domy (napr. aj tie Košice), tak zase samé výhovorky, že u nás je to iné a podobné žvásty. Tak potom nečakajte od ludí nejakú aktivitu v tejto oblasti, pokiaľ to oni adresne a priamo nepocítia (napr. výrazným znížením poplatkov za odvoz odpadu príp. inými adresnými benefitmi od mesta). Nitra je v tomto asi jasný prípad totálne nezvládnutého riadenia odpadovej politiky. Alebo žeby to niekomu vyhovovalo ???

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

ZMOS: Povoľovacie procesy zneužívajú a blokujú rôzne združenia, máme riešenie

ZMOS: Povoľovacie procesy zneužívajú a blokujú rôzne združenia, máme riešenie

Združenie miest a obcí predstavilo analýzu hlavných priorít, na ktoré by sa malo zamerať odpadové hospodárstvo na Slovensku, ako aj niekoľko odporúčaní.

Zákaz vývozu druhotných surovín z EÚ? Zničíte nás, tvrdia recyklátori

Zákaz vývozu druhotných surovín z EÚ? Zničíte nás, tvrdia recyklátori

Recyklátori podporujú sprísnenie vývozu nespracovaného odpadu mimo EÚ. Apelujú na rozlišovanie medzi odpadom a druhotnou surovinou.

Nová metóda od Honeywellu premieňa plastový odpad na kvalitné ropné produkty

Nová metóda od Honeywellu premieňa plastový odpad na kvalitné ropné produkty

Spoločnosť predstavuje postup, ktorý dokáže opätovne využiť aj doteraz nerecyklovateľné plasty. Mohol by výrazne znížiť emisie CO2 aj dopyt po fosílnych palivách na trhu s plastmi.