Slováci dosahujú rekordy, ktoré nepotešia (Analýza)

Produkcia komunálneho odpadu z roka na rok rastie. Podľa ŠÚ SR vyprodukoval v roku 2019 priemerný Slovák 435 kg komunálneho odpadu (KO), čo bolo o 35 % viac ako pred desiatimi rokmi.

Nasledujúci článok prináša závery najnovšej analýzy spoločnosti WOOD & Company, ktoré zhrnula analytička Eva Sadovská. Dočítate sa v ňom:

• ktoré regióny sú najväčšími producentmi komunálneho odpadu
• ktorým krajom sa odpad darí najlepšie triediť, či energeticky zhodnocovať
• v ktorých odpad končí prevažne na skládkach
• ako sa situácia zmenila za posledné roky. 

"V roku 2019 sme na Slovensku vyprodukovali 2,37 mil. ton komunálneho odpadu. Priemerný Slovák tak minulý rok vyhodil do odpadových nádob 435 kg komunálneho odpadu. To v prepočte na deň predstavuje takmer 1,2 kg odpadu," uvádza E. Sadovská.

"Oproti roku 2018 sme vytvorili viac o 2 %, za posledných 10 rokov o 35 % odpadu. V čiernych smetných nádobách končí aj potravinový odpad z kuchyne, ktorý tvorí takmer štvrtinu našich smetí. Súčasťou obsahu našich smetných košov sú aj plasty, papier či sklo.

Hoci takýto odpad majú občania možnosť vytriediť do žltých, modrých či zelených nádob, často tomu tak nie je. Komunálny odpad produkujeme aj v záhradách alebo pri drobnej rekonštrukcii našich bytov či domov," pokračuje analytička.

Traja najväčší producenti

Negatívnymi rekordérmi a najväčšími producentmi odpadu sú jednoznačne obyvatelia Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja. V ich prípade bola v roku 2019 vykázaná produkcia komunálneho odpadu v prepočte na obyvateľa na úrovni vyššej ako 500 kg. Väčšina tohto odpadu končí na skládkach, ktoré škodia životnému prostrediu i zdraviu obyvateľstva.

Najvyššiu úroveň pritom dosiahol jednoznačne Trnavský kraj a to až 573 kg komunálneho odpadu na hlavu. Najmenej odpadu vyprodukovali vlani regióny východného Slovenska. V Košickom aj Prešovskom kraji pripadalo cca 340 kg komunálneho odpadu na obyvateľa.

Za posledných 10 rokov sa najviac zvýšila produkcia komunálneho odpadu v Banskobystrickom kraji a to až o 46 %. Nasledovali Nitriansky a Žilinský kraj s nárastom o 42 %. Naopak, zmena v produkcii KO bola za uplynulé desaťročie najnižšia v prípade Bratislavského kraja (o 17 %).

Ako a kde odpad, ktorý Slováci vyprodukujú, končí?

"Nielen na Slovensku, ale i vo svete sa odpad zhodnocuje alebo zneškodňuje. Pod zhodnocovaním odpadu sa rozumie recyklovanie, kompostovanie, ale aj energetické zhodnocovanie odpadu, kedy sa z neho vyrába elektrická energia či teplo. Zneškodňovanie odpadu znamená v praxi skládkovanie alebo spaľovanie odpadu, ale bez produkcie akejkoľvek ďalšej hodnoty," hovorí Eva Sadovská.

Slovensko je aj naďalej skládkovou veľmocou. Podľa najaktuálnejších údajov ŠÚ SR dosiahla vlani miera skládkovania 50,6 %. Oproti roku 2018 sa podiel skládkovaného odpadu znížil, nakoľko predvlani bol tento ukazovateľ evidovaný na úrovni 53,8 %.

Najviac sa „skládkam darí“ v Nitrianskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji s mierou skládkovania v rozpätí 58 – 60 %. Ak teda žijete v niektorom z týchto regiónov SR, tak približne tri pätiny z vašich odpadkov skončia na skládke bez akejkoľvek šance na ďalšie zhodnotenie podľa princípov cirkulárnej ekonomiky.

Na druhej strane badať určitý trend zlepšovania, nakoľko podiel skládkovaného odpadu mierne klesá a miera triedenia či recyklácie naopak rastie. Podľa údajov Štatistického úradu dosiahla miera recyklácie na Slovensku vlani úroveň 40,3 %.

Najvyššiu úroveň ukazovateľa dosiahli Trnavský (45 %) a Žilinský (43,6 %) región. Napriek tomu, že v štatistikách je medzi termínmi triedenia a recyklácie znamienko „rovná sa“, v praxi tomu tak nie je. Problémom sú nedostačujúce spracovateľské kapacity a o mnohé vytriedené druhy odpadu záujem často vôbec nie je.

Naj "eko" sú Košičania

Najekologickejšie zhodnocujú odpad Košičania. V tomto regióne totiž podiel zhodnocovaného komunálneho odpadu na celkovom komunálnom odpade presahuje úroveň 64 %. Je to ovplyvnené nielen triedením odpadu, ale i dlhoročnou existenciou ZEVO, teda zariadenia pre energetické využitie odpadu.

Kým vo vyspelých krajinách sú takéto zariadenia, ktoré premieňajú odpad na elektrinu alebo teplo bežné, na Slovensku s výnimkou Košíc a Bratislavy zatiaľ absentujú. Miera zhodnocovaného odpadu (zahŕňajúca recyklovanie aj energetické zhodnotenie odpadu) dosiahla vlani na Slovensku úroveň 45,6 %.

Dokáže Slovensko do roku 2035 iba 10 % odpadu skládkovať a až 65 % recyklovať?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.