Produkcia odpadu na Slovensku rastie najrýchlejšie z celej EÚ

Slovensko produkuje čoraz viac odpadov. Za posledných 10 rokov tvorba komunálneho odpadu vzrástla o viac ako jednu tretinu. Vyplýva to z analýzy Evy Sadovskej, analytičky WOOD & Company, ktorá vychádza z aktuálnych čísel Eurostatu a Štatistického úradu SR.

Najnovšie čísla Eurostatu o tvorbe odpadu sme priniesli už minulý týždeň v tomto článku. Analytičku E. Sadovskú teraz zaujímalo, ako sa produkcia odpadu na Slovensku vyvíjala v posledných rokoch a ako si krajina počína v porovnaní so zvyškom EÚ.

Z krajín V4 vedieme

V roku 2019 obyvatelia Slovensku vyprodukovali celkovo 2,37 mil. ton komunálneho odpadu. V prepočte na hlavu to znamená, že priemerný obyvateľ vlani vyhodil do odpadových nádob 435 kg komunálneho odpadu. Denne približne 1,2 kilogramu.

„Za posledných 10 rokov ide o nárast na úrovni 35 %,“ upozorňuje E. Sadovská. „Slovensko zvýšilo za posledné desaťročie produkciu komunálneho odpadu o tretinu. Je to najviac v rámci EÚ.“

Zaujímavý pohľad na produkciu komunálneho odpadu nielen u nás, ale aj v krajinách EÚ prinášajú detailnejšie údaje Eurostatu za rok 2018.

„Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii sú Dáni, ktorí v roku 2018 vyprodukovali 814 kg odpadu na hlavu. Nasledovaní sú Malťanmi, Cyperčanmi, Nemcami a Luxemburčanmi s hodnotami ukazovateľa vyššími ako 600 kg na obyvateľa,“ uviedla analytička.

Naopak, „najprázdnejšie smetné koše“ sú realitou v Rumunsku, kde obyvatelia vyprodukovali v prepočte na hlavu 272 kg komunálneho odpadu.

„Ďalšie tri priečky čo do najnižšej produkcie komunálneho odpadu na obyvateľa patria našim susedom z V4, v prípade ktorých bola dosiahnutá v roku 2018 úroveň 329 – 381 kg na hlavu,“ zhrnula E. Sadovská.

Slovensko tak bolo v roku 2018 so 414 kg komunálneho obyvateľa v rámci EÚ deviatou krajinou s najnižšou produkciou odpadu na hlavu.

„V tomto pomyselnom rebríčku ale stúpame pomerne rýchlo nahor, nakoľko v roku 2017 sme boli v rámci EÚ krajinou so štvrtou najnižšou produkciou komunálneho odpadu na obyvateľa,“ zdôraznila analytička.

Tvorba odpadu v EÚ klesá, u nás rastie

Hoci Slovensko nepatrí medzi krajiny s najvyššou produkciou komunálneho odpadu na obyvateľa, podľa E. Sadovskej nad našou aktuálnou produkciou odpadu visia výkričníky.

„Slovensko totiž za posledných 10 rokov zvýšilo produkciu komunálneho odpadu o približne tretinu. V žiadnej inej krajine EÚ sa za desaťročie 2018 – 2008 hodnota analyzovaného ukazovateľa nezvýšila takto masívne ako na Slovensku,“ podotkla E. Sadovská.

V celej EÚ došlo za posledných desať rokov na rozdiel od Slovenska k poklesu, a to o rovných päť percent.

Vývoj sa však v rámci Únie rôznil a kým v mnohých krajinách tvorba odpadu klesala, v niektorých rástla. Okrem Slovenska vzrástla produkcia odpadu na obyvateľa pomerne výrazne v porovnaní s rokom 2008 aj v Lotyšsku (o 18 %) a v susednej Českej republike (o takmer 15 %).

Odpad prevažne skládkujeme

V hierarchii cirkulárnej ekonomiky má najvyššie postavenie „Zero waste“, teda predchádzanie vzniku odpadu. Ak už odpad vznikne, podľa tejto hierarchie je dôležité jeho triedenie, ktoré dáva predpoklad pre recyklovanie.

Ani zodpovedné triedenie odpadu však nezaručuje jeho recyklovateľnosť. „Problémom môže byť jeho znečistenie, nízka kvalita materiálov súvisiaca s opakovaným použitím, komplikovaná skladba materiálov alebo stagnujúci trh s recyklátmi, čoho svedkom sme v ostatných rokoch,“ uviedla E. Sadovská

„V zahraničí je preto jednou z ďalších prijateľných alternatív k skládkovaniu premena odpadu na elektrinu a teplo v zariadeniach pre energetické využitie odpadu (ZEVO). Slovensko sa však v oboch prípadoch (v recyklovaní či v energetickom zhodnocovaní odpadu) mnohým vyspelým ekonomikám pozerá „na chrbát,“ pripomína E. Sadovská vo svojej analýze.

Viac ako polovica komunálneho odpadu na Slovensku skončila aj v roku 2018 na skládkach.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.