Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Vrecový zber odpadu sa v Bratislave rozšíri, mesto však plánuje viaceré zmeny

Väčšina obyvateľov si podľa prieskumu vrecový zber pochvaľuje, niektorým však chýbajú vrecia a privítali by častejší odvoz odpadu.

vrecový zber

Foto: Odpady-portal.sk

Vrecový zber triedených zložiek odpadu, ktorý nahrádza tradičný zber prostredníctvom kontajnerových stojísk, sa od februára 2021 rozšíri do ďalších troch mestských častí.

Informovala o tom bratislavská radnica, ktorá si vrecový zber pochvaľuje najmä vďaka čistejším verejným priestranstvám a lepšie vytriedenej surovine. Podobne ako mestské časti, ktorých reakcie denník Odpady-portal.sk získal, i magistrát hlavného mesta však vidí v systéme vrecového zberu aj priestor na zlepšenia.

V tomto článku sa dozviete:

  • ako funguje vrecový zber v Bratislave,
  • aké výhody vrecový zber priniesol,
  • čo obyvateľom na systéme zberu prekáža,
  • ako chce samospráva nedostatky riešiť,
  • do ktorých mestských častí sa vrecový zber rozšíri.

Vrecový zber spustilo sedem mestských častí

Prvú etapu nového spôsobu zberu papiera a plastov zbieraných spolu s kompozitnými a kovovými obalmi formou vrecového zberu v Bratislave zaviedli v auguste 2020. Vrecový zber s odvozom priamo spred rodinných domov je spoločným projektom magistrátu, organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR – PACK a mestskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu, a.s. (OLO).

„Iniciatíva vznikla kvôli tomu, aby sme zabezpečili čistejšie verejné priestranstvá. Zberné hniezda boli často využívané aj pre odpady, ktoré tam nepatrili a boli ukladané aj mimo nádob,“ reagovala na našu otázku Katarína Rajčanová z Kancelárie primátora hlavného mesta.

„Prechod na vrecový zber by mal byť tiež efektívnejší pre čistejšie vytriedenie suroviny, ktorá je následne vhodnejšia na recykláciu. Zároveň je to systém komfortnejší pre obyvateľov, keďže pri vrecovom zbere nemusia s odpadom nikam chodiť, iba ho vyložia pred dom v konkrétne stanovený termín podľa zverejneného harmonogramu,“ doplnila K. Rajčanová.

Na Odpady-portal.sk sme o novom systéme vrecového zberu v Bratislave podrobnejšie informovali už v máji. Všetko dôležité o vrecovom zbere sa dozviete tiež vo videu OZV NATUR-PACK.

Prvú etapu projektu odskúšalo mesto v siedmich mestských častiach: Staré Mesto, Petržalka, Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Vajnory, Devínska Nová Ves a Devín.

Mestské časti, ktoré naša redakcia oslovila, si vrecový zber prevažne pochvaľujú. Od niektorých obyvateľov však majú aj negatívnu odozvu a do budúcnosti navrhujú v systéme vrecového zberu zmeny.

Bez zberných hniezd je čistejšie

„Mestská časť eviduje niekoľko negatívnych, ale aj mnoho pozitívnych ohlasov na zavedenie nového systému zberu triedeného odpadu z rodinných domov,“ povedal Matej Števove, vedúci kancelárie starostky mestskej časti Staré Mesto. 

„Čo sa týka čistoty, zatiaľ to vyzerá dobre. Spočiatku sme evidovali zopár podnetov na neporiadok, ale v súčasnosti také podnety neprichádzajú a nemáme ani hlásenia o znečisťovaní lokalít, ktoré boli predtým často znečisťované, kým na nich boli zberné hniezda,“ podotkol M. Števove. 

Staromestská radnica podľa neho tiež víta, že vďaka vrecovému zberu zmizli niektoré zberné hniezda, ktoré boli často znečisťované a zároveň „pôsobili aj ako nevzhľadný vizuálny smog.“

Miestny úrad mestskej časti Devínska Nová Ves vykonal na jeseň 2020 opakovaný monitoring vrecového zberu odpadu rodinných domov. Fotodokumentáciu úrad zverejnil na svojom webovom sídle.

Podľa Jany Vedejovej Sitášovej, vedúcej mediálneho oddelenia mestskej časti, po vyhodnotení monitoringu a podnetov od občanov mestská časť dospela k viacerým záverom. Frekvencia zberu by mala byť z intervalu jedenkrát mesačne zvýšená na dvakrát mesačne, pričom termíny by mali byť stanovené podľa ľahko zapamätateľného kľúča.

Ďalším problémom je podľa záverov miestneho úradu aj kvalita vriec, ktoré by mali byť hrubšie, aby sa zamedzilo ich pretrhnutiu. Počet dodaných žltých vriec pre jednu domácností by mal byť zvýšený z 25 vriec na rok zhruba o jednu tretinu.

„Rodinné domy, v ktorých žije viac ako jedna rodina, by mali túto skutočnosť spoločnosti OLO nahlásiť, aby dostali stanovený počet vriec na každú rodinu zvlášť, “ uviedla J. Vedejová Sitášová.

V priľahlej mestskej časti Devín podľa referenta pre životné prostredie Petra Krempaského zaznamenali, že čistota verejných priestranstiev po odstránení zberných hniezd vzrástla. „Mestská časť Devín podporuje zavedenie vrecového zberu a akceptuje počiatočné nedostatky nového systému,“ uviedol P. Krempaský.

Radnica mestskej časti však podľa jeho slov evidujú viac negatívnych ako pozitívnych reakcií od ľudí. Obyvateľom prekáža najmä dlhý interval odvozu odpadu raz za mesiac.

„Celkovo však bol počet reakcií s ohľadom na počet obyvateľov, ktorých sa zmena týka, zanedbateľný, reprezentatívny prieskum sme nerobili,“ podotkol P. Krempaský.

Vytriedený odpad je menej znečistený

Prieskum spokojnosti obyvateľov s novým systémom triedeného zberu odpadu z rodinných domov neskôr zrealizoval magistrát hlavného mesta. O výsledkoch prieskumu, ktorý mesto urobilo na vzorke zhruba 500 domácností rodinných domov v zapojených mestských častiach, magistrát informoval na svojom webe.

„Až 76,8 % z opýtaných domácností informovalo, že systém je pohodlnejší ako zberné hniezda a 85,4 % je presvedčených, že ľudia takto triedia lepšie,“ uviedlo mesto. 

Vyššiu čistotu vytriedených surovín potvrdili aj výsledky analýzy, ktorú realizoval magistrát v spolupráci s OZV NATUR-PACK a spoločnosťou OLO. Podrobné vyhodnotenie a videoreport z tejto analýzy sme na Odpady-portal.sk priniesli už 1. novembra.

„Analýza nám ukázala, že v rámci novo zavedeného vrecového zberu je znečistenie vytriedeného plastu len 11 %, kým pri systéme zberných hniezd bolo znečistenie až 38 %. Znečistenie papiera v modrých vreciach je 4 %, pričom pri systéme zberných hniezd bolo až 16 %,“ informoval magistrát hlavného mesta. 

„Zavedením tohto systému zberu celoplošne pre rodinné domy by sa mala úroveň vytriedenia v našom hlavom meste ešte zvýšiť. Odhaduje sa, že v rodinných domoch by obyvatelia mohli vytriediť až o 20 % viac odpadu na efektívnejšie využitie.“

Zapojenosť obyvateľstva po troch mesiacoch od spustenia prvej etapy podľa radnice dosiahla 72% pre plast, kompozitné a kovové obaly a 28 % pre papier. „Využívanie vrecového zberu stúpa každým mesiacom, a to aj vďaka dobrej spolupráci s mestskými časťami,“ pochvaľuje si mesto.

Vrecový zber rozšíria, so zmenami 

Bratislavská radnica považuje vrecový zber v jeho pilotnej etape za úspech. Na základe výsledkov prvej etapy v siedmich mestských častiach sa preto magistrát rozhodol, že tento systém triedeného zberu odpadu sa počas roka 2021 zavedenie aj do ďalších mestských častí.

Od februára 2021 by sa mal vrecový zber stať realitou v mestských častiach, Rača, Nové Mesto a Ružinov. Následne od septembra 2021 sa má rozšíriť aj do ostatných mestských častí.

Oproti tomu, ako vrecový zber z rodinných domov fungoval doposiaľ, však má v systéme nastať niekoľko zmien. Mesto tak chce reagovať na spätnú väzbu od obyvateľov.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Spaľovne budú zrejme môcť spracovávať nebezpečný odpad z testovania na koronavírus

Spaľovne budú zrejme môcť spracovávať nebezpečný odpad z testovania na koronavírus

Nebezpečný odpad nebudú spracovávať len špecializované spaľovne, ale aj zariadenia na zhodnocovanie odpadov. Odpad by sa mal odovzdať priamo poverenému zariadeniu.

Je ekologickejšie používať kompost ako hnojivo alebo ukladať na skládku?

Je ekologickejšie používať kompost ako hnojivo alebo ukladať na skládku?

Štúdia porovnáva environmentálne vplyvy využívania spracovaného kuchynského odpadu dvoma spôsobmi. Výsledok môže prekvapiť.

Plávajúca stanica čistí oceán od plastov. Slovenka za ňu získala prestížnu cenu

Plávajúca stanica čistí oceán od plastov. Slovenka za ňu získala prestížnu cenu

Energeticky sebestačný komplex budov zbiera odpadky z vodného povrchu a biologicky ich rozkladá. Ambiciózny projekt slovenskej architektky ocenila Nadácia Jacques Rougerie.