Je ekologickejšie používať kompost ako hnojivo alebo ukladať na skládku?

Zavedením triedenia a spracovania biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu sa má znížiť množstvo zmesového komunálneho odpadu ukladaného na skládky. Výsledný produkt vo forme kompostu má slúžiť hlavne na vrátenie živín naspäť do pôdy. Je takéto riešenie vždy to najekologickejšie?

Túto otázku si položili vedci z North Carolina State University a rozhodli sa porovnať environmentálne dopady využitia kompostu dvomi spôsobmi. Vo forme hnojiva pre pôdu alebo jeho použitia na skládke odpadu pri prekrývaní vrstiev namiesto zeminy.

“Nie vždy je možné použiť kompost tak, aby bol prínosom pre pôdu z dôvodu meniacej sa kvality zloženia a dostupnosti trhov. V takýchto prípadoch je možnosť využiť kompost ako alternatívni dennú pokrývku na skládkach,” uvádza štúdia.

Prospešnosťou spracovania bioodpadu z hľadiska životného prostredia sa zaoberalo už viacero vedeckých štúdií v minulosti. Napríklad analýza životného cyklu zelenej časti bioodpadu porovnávala jeho spracovanie na skládke voči kompostovaniu v hrobliach. Zistilo sa, že skládkovanie má pozitívnejší environmentálny efekt, ak je skládka vybavená systémom zachytávania skládkových plynov. Ak sa plyny iba pasívne vypúšťajú, kompostovanie predstavuje priaznivejšiu možnosť.

Kompost do pôdy alebo na skládku?

Cieľom tejto štúdie bolo porovnanie environmentálnych vplyvov používania kompostu z biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu ako výživového doplnku pôdy a použitia ako prekryvného materiálu na skládke odpadov so zachytávaním plynov a výrobou energie.

Analýza uvažovala s jednou tonou vlhkého kompostu vyrobeného kompostovaním za prístupu vzduchu alebo anaeróbnym procesom s následnou aeróbnou úpravou. Environmentálne vplyvy sa vyhodnocovali v časovom horizonte 100 rokov.

Štúdia porovnávala jednotlivé parametre v piatich kategóriách. Potenciál globálneho otepľovania sa zameriava na emisie CO2, metánu a N2O. Eutrofikáciu a okysľovanie prostredia zvolila analýza kvôli koncentráciám NO3 vo vode, NH3 v pôde a vzduchu, ako aj emisiám zo spaľovania nafty a pri výrobe elektriny.

Celková potreba energie vyjadruje potenciál úspor fosílnych zdrojov pri nahradení rašeliny kompostom. Potenciál vyčerpania abiotických zdrojov ukazuje potenciálne ušetrené abiotické zdroje prírody pri nahrádzaní umelých hnojív kompostom.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.